Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-59-2011.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou vo veci starostlivosti o maloletého I. G., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. G., nar. X. X. XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako opatrovníkom, deti rodičov matky V.. Z. G., nar. XX. XX.XXXX, bytom H. XX, F. a otca V. G., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Vajsom, nar. X. X. XXXX, bytom Y. o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec detí V. G., nar. XX. X. XXXX je p o v i n n ý prispievať na maloletého I. G., nar. XX. XX. XXXX zvýšené výživné 90,- € mesačne, na maloletú I., nar. X. X. XXXX zvýšené výživné 70,- €, t.j. spolu 160,- € od 28. 9. 2011, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
Zameškané výživné od 28. 9. 2011 do 30. 4. 2012 vo výške 695,84,- € súd p o v o -
ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- € spolu s bežným výživným od 1. 5. 2012 až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkami straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 16Co/1733/98 zo dňa 13. 8. 1998 v časti určeného výživného.
odôvodnenie:
Matka detí vo svojom návrhu žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom z pôvodne určenej sumy na maloletého I. 1.200,- Sk (39,83 €) na 120,- € mesačne a u maloletej I. zo sumy 1000,- Sk (33,19 €) na 100,- € mesačne, nakoľko od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí.
Otec detí žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 13C/36/97 - 98 zo dňa 9. 3. 1998 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matke a otec detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu na maloletého I. sumou 800,- Sk a na výživu maloletej I. sumou 600,- Sk. Na základe odvolania odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom číslo konania 16Co/1733/98 zo dňa 13. 8. 1998 rozsudok vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmenil tak, že otca detí zaviazal prispievať na výživu maloletého I. sumou 1.200,- Sk a na výživu maloletej I. sumou 1.000,- Sk.
Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že v čase pôvodného určenia výživného v roku 1998 mala dcéra 1,5 roka, syn 2,5 roka. V súčasnosti je syn študentom 1. ročníka strednej školy, dcéra žiačkou 8. ročníka základnej školy a ich potreby oproti roku 1998 vzhľadom na vek, zdravotné problémy a vyššie životné náklady vzrástli. Žiadala zohľadniť, že otec detí im nad rámec bežného výživného nijakým spôsobom neprispieva, o deti sa nezaujíma, nenavštevuje ich, nič im nekupuje. Otec detí sa podľa jej názoru účelovo pre účely zvýšenia výživného zmenil z podnikateľa na zamestnanca v rodinnej firme. Žiadala tiež zohľadniť, že obidve deti sú zdravotne postihnuté, dcéra je ťažko zdravotnej postihnutá, potrebuje sústavnú starostlivosť. Kvôli neúnosnej finančnej situácii v rodine sa musela zamestnať, v dôsledku čoho sa nemôže tak venovať dcére, akoby potrebovala a dcéra nezvláda učivo. Syn začal chodiť na gymnázium a má tiež zdravotné problémy. Sama má zdravotné problémy, možno ešte väčšie, ako otec detí a napriek tomu je zamestnaná, lebo má povinnosti k deťom. V spoločnej domácnosti okrem detí s nimi žije aj jej otec Š. Z.. Firma, v ktorej pracuje je momentálne v reštrukturalizácii a nebola jej vyplatená mzda vo výške 2.078,81 €. Hoci teda nedostala mzdu, bola nútená hradiť všetky potreby detí. Podľa ošetrujúceho lekára otec detí nie je odkázaný na prácu, ktorú v rodinnej firme vykonáva.
Otec detí a jeho právny zástupca trvali na tom, že sú tu závažné okolnosti, ktoré mu bránia, aby zarábal viac. V prvom rade je to jeho zdravotný stav, ktorý sa od posledného pojednávania zhoršil. Trpí na vysoký krvný tlak, na ktorý sa bude liečiť a tým sa zhoršujú aj jeho možnosti nájsť si zamestnanie. Uznali, že od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a tiež to, že deti majú nepriaznivý zdravotný stav. Ale došlo k zmene pomerov aj na strane otca a jeho zárobkové možnosti mu neumožňujú platiť vyššie výživné. Žiadal zohľadniť, že na nákladoch domácnosti matky sa podieľa aj jej otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. K lekárskej správe I.. X. uviedli, že tento si zrejme poplietol otca detí s jeho bratom, nakoľko otec detí nikdy netancoval. Otec detí potvrdil, že svoje deti naposledy videl, keď mali syn dva roky a dcéra jeden rok a vlastne ho ani nepoznajú. Posielal im balíky, posledných šesť rokov im nič neposiela. Žiadal zohľadniť, že matke detí platil príspevok na výživu rozvedenej manželky aj nad rámec svojich povinností asi desať rokov. Posledného jeden a pol roka jej neprispieva. Zo zdravotných dôvodov si nemôže nájsť zamestnanie, lebo má problémy s kolenom. Nie je na invalidnom dôchodku. Oproti pôvodnému rozhodnutiu došlo k zmene pomerov aj na jeho strane, keď v roku 1998 uzavrel nové manželstvo a spoločne s manželkou sa starajú aj o jej maloletého syna C. G., nar. XX. X. XXXX.
Kolízny opatrovník trval na podaných správach a doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť vzhľadom na zmenu pomerov a zdravotný stav detí.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Zo správy Mesta Zvolen súd zistil, že matka detí je prihlásená na adrese F. H. XXX/XX. Iné informácie o nej nevedeli poskytnúť.
Zo správy C. G., U., G..M..B.. súd zistil, že otec detí mal za júl 2011 čistú mzdu vo výške 265,10,- €, za august vo výške 290,35 €. Z informatívneho dokladu SIPO súd zistil, že otec detí platí za plyn, rozhlas, televíziu a zálohu elektriny mesačne 49,64 €.
Z výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že otec detí je spolu s manželku spoluvlastníkom bytu a priľahlých pozemkov v H. H. T. K. Č.. X.
Zo správy C. G., Z..G.. R. T. R. súd zistil, že matka detí zarába priemerne mesačne 564,97 €.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek sociálnych vecí a rodiny Zvolen prešetril pomery, v akých žijú maloleté deti. Bolo zistené, že žijú v spoločnej domácnosti s matkou, spoločne obývajú dvojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve a matky a jej otca. Byt je primerane zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku. Maloleté deti majú spoločnú izbu, kompletne zariadenú nábytkom a vybavenú osobnými potrebami. Maloletý I. navštevuje prvý ročník K. Ľ. Š. D. F. a maloletá I. 8. ročník R. Š., F.. Podľa matky má maloletý Matej atopický akzém, alergiu, problémy s vylučovaciu sústavou, maloletá I. má epilepsiu, dysgrafiu, dyskalkúliu, dysortografiu, atopický ekzém, hormonálne poruchy a problémy s vylučovacou sústavou. S tým sú spojené zvýšené náklady na liečbu a zakupovanie liekov, ako aj doplnkov výživy. Z úradu poberá matka kompenzačný príspevky na diétu a hygienu pre I. a na hygienu pre I.. Otec detí sa s deťmi nestretáva a ani deti ho nejakým spôsobom nevyhľadávajú, ani ho nekontaktujú.
Zo správy C. G. U., G..M..B.. H. H., ktorá bola doručená na vyžiadanie súdu súd zistil, že za obdobie mesiacov október 2010 až september 2011 zarobil otec detí priemerne mesačne 273,77,- €. Ako zamestnanec má dobrý prístup ku svojim pracovným povinnostiam, v uvedenom období nebol práceneschopný.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny prešetril pomery na strane otca detí, pričom na adrese U. Č.. XXX zastihli len matku zo strany otca, ktorá uviedla, až otec býva v C. T. O.. K. Č.. X. Otec detí sa dostavil na predvolanie na úrad a uviedol, že o maloletých deťoch nemá žiadne informácie ani o tom, kde chodia do školy, ani k akému lekárovi a či sú zdravé. Deti ho nepoznajú, nikdy nevideli ani jeho rodičov. Žije v domácnosti s manželkou a jej synom z prvého manželstva, ktorý študuje tretí ročník strednej zdravotnej školy. Majú tiež s manželkou spoločnú dcéru Y., ktorá navštevuje osemročné športové gymnázium. Manželke dáva na účet určitú sumu, ktorá slúži na výdavky pre dcéru.
Podľa správy obce U. otec detí má trvalý pobyt v U. v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov. Majetkové pomery im známe nie sú.
Podľa správy zamestnávateľa matky, ktorá bola v priebehu konania súdu doručená, zarobila matka za obdobie roku 2011 priemerne mesačne 554,09 €. Ide o svedomitú zamestnankyňu, ktorá si zodpovedne plní pridelené úlohy, v kolektívne je obľúbená.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava súd zistil, že C. G., bytom H. H., K. X bol priznaný sirotský dôchodok vo výške 198,40,- € od januára 2012.
Z lekárskej správy I.. J. X., chirurga, T., G.. G..M..B.. H. H., chirurgickej ambulancie súd zistil, že otec dieťaťa bol opakovane vyšetrený v ambulancii pre úrazy pohybového aparátu, ktoré mali väčšinou ako príčinu preťaženie vzhľadom k tomu, že sa venuje spoločenskému tancu. Následky po jednotlivých úrazoch nie sú takého charakteru, že by menovaného obmedzovali v jeho bežnom živote a pri vyhľadaní zamestnania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prvá veta pri určení výživného prihliadne súd na odôvodené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že od posledného určenia výživného v roku 1998 došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase pôvodného výživného mali deti 1,5 a 2,5 roka, teraz bude mať syn I. 17 rokov a dcéra I. 15 rokov. Obidve deti majú vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili nielen výdavky spojené s bežnými potrebami, ale aj s ich zdravotným stavom a štúdiom. O maloleté deti sa výlučne stará ich matka, otec sa o deti nezaujíma, nič im nekupuje, nenavštevuje ich, nepodieľa sa na ich výchove.
K zmene pomerov došlo aj na strane obidvoch rodičov. Matka v čase pôvodného určenia výživného bola na materskej dovolenke, teraz zarába priemerne mesačne 554,09 € a v súčasnosti je podnik, v ktorom pracovala v reštrukturalizácii. Otec bol v čase určenia pôvodného výživného súkromný podnikateľ, dosahoval zárobok 11.519,- Sk, teraz zarába priemerne mesačne 273,77,- €. Matka mala vyživovaciu povinnosť k deťom pochádzajúcim z manželstva, otcovi okrem toho v čase určenia pôvodného výživného pribudla aj vyživovacia povinnosť k dcére Y.. Obidvaja rodičia hradia náklady spojené s bývaním, na ktorých sa podieľa u otca jeho manželka a u matky jej otec. Obidvaja rodičia uvádzali zdravotné problémy a pokiaľ sa otec bránil, že v dôsledku týchto problémov si nemôže nájsť vhodné zamestnanie, zo zdravotných dôvodov, túto skutočnosť súdu nepreukázal. Na druhej strane súd zvážil, že matka detí má tiež zdravotné problémy. Stará sa o dve maloleté deti a popri tom pracuje. Otec detí nemá výlučne vo svojej starostlivosti maloleté dieťa a má tak lepšie možnosť nájsť si zamestnanie, kde by zarobil viac.
V konaní mal súd preukázané, že otec detí platí 49,64,- € za plyn, rozhlas, televíziu a elektrinu, za byt 137,- €, káblovú televíziu 36,26 €, výživné na I. a I. (39,83 € + 33,19 €). Okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj k dcére Karolíne a stará sa spoločne s manželkou o jej syna C. G., ktorý poberá sirotský dôchodok vo výške 198,40 € mesačne. Matka detí platí za energie 50,65 €, obedy do školskej jedálne synovi 32,40,- €, dcére 22,- €¸ cestovné detí 12 € mesačne, cestovné jej 69,- € mesačne. Jej otec, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti poberá starobný dôchodok spolu s vdoveckým dôchodkom vo výške 406,10 €. Na maloleté deti poberá ich matka prídavky na deti vo výške 44,02 €, ďalej z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2011 vo výške 208,98 € - za rok a v januári 2012 vo výške 17,62 €. Taký istý príspevok poberá aj na maloletú I.. Na obidve deti dostáva peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, za rok 2011 vo výške 208,57 € - za rok a za január 2012 vo výške 17,62 € na každé z detí.
Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec sa o svoje deti vôbec nezaujíma, okrem výživného sa na ich výchove nepodieľa, nenavštevuje ich, nič im nekupuje a deti ho ani nepoznajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že je jeho povinnosťou prispievať na výživu detí vyššou sumou, aby sa tak aspoň čiastočne zlepšili podmienky detí a pokryli sa ich výdavky. Otec detí preukazoval svoj zárobok, ktorý by mal predstavovať 273,77 €. Tento zárobok sa súdu javí
ako účelový a nereálny, z takéhoto zárobku, ak by otec zaplatil výživné na tri deti, podiel nákladov na bývanie, nezostala by mu skoro žiadna suma na krytie iných potrieb. Okrem toho sám uviedol, že sa ešte finančne podieľa aj na nákladoch syna jeho manželky. Súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť prispievať na výživu jeho rozvedenej manželky. V zmysle uvedených ustanovení zákona o rodine vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, preto je povinnosťou otca detí nájsť si také zamestnanie, kde by zarobil toľko, aby mohol prispievať primeranou sumou na výživu svojich detí, keď sa iným spôsobom na ich výchove nepodieľa. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. na 90,- € mesačne, na výživu na maloletú I. na 70,- € mesačne, pričom zohľadnil podiel starostlivosti matky o maloleté deti, rodinné prídavky, ktoré deti poberajú, ako aj kompenzačné príplatky. Pritom súd zohľadnil skutočnosť, že ak matka, ktorá má v opatere dve maloleté deti sa môže zamestnať a dosiahne zárobok priemerne mesačne 554,09 €, otec detí, ktorý nemá vo výlučnej starostlivosti žiadne maloleté deti by mal zarobiť aspoň toľko, aby mohol prispievať na výživu svojich detí primerané výživné. Preto súd námietkam otca nevyhovel, zaviazal ho prispievať na výživu detí zvýšené výživné spolu vo výške 160,- € mesačne a v prevyšujúcej časti, pokiaľ matka žiadala určiť výživné vyššou sumou, súd návrh zamietol.
Podľa § 77 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka detí žiadala ručiť výživné spätne od 28. 9. 2011 a súd preto návrhu na zvýšenie výživného spätne vyhovel. Za obdobie od 28. 9. 2011 do 30. 4. 2012 vzniklo zameškané výživné v celkovej výške 695,84 €, ktoré súd vyčíslil tak, že otec detí do rozhodnutia súdu platil na obidve deti výživné 73,02 € (39,83 + 33,19 €), mal by platiť vyššie výživné 160,- €¸ vzniká tak mesačne rozdiel 86,98 € (160,- € mínus 73,02 €). Za 8 mesiacov vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 695,84 €, ktoré mu súd povolil splatiť v mesačných splátkach po 60 €.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prvá veta pri určení výživného prihliadne súd na odôvodené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).