Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-103-2011.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/103/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa : Q. U., bytom N. D. č. X, C., zastúpený Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava, proti odporcovi : A.. B. Z., bytom Q. V. č. XX/X, C., zastúpený Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská č.25, Nitra, o zaplatenie 27.450 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v celosti zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 1.647 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 20. 8. 2010, sa navrhovateľ domáhal aby mu odporca zaplatil 27.450 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 2. 2010 vložil na účet odporcu sumu 27. 450 eur, pričom s odporcom nemá uzatvorenú žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu, ani mu nebola zo strany odporcu poskytnutá žiadna služba, ani dodaný žiadny tovar a teda neexistuje dôvod na prijatie uvedenej finančnej čiastky a jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu.
Pod spisovou značkou 39 Ro/1143/2010 vydal súd dňa 23. 5. 2011 platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote odporca odôvodnený odpor. Uviedol že medzi účastníkmi konania existuje písomná zmluva zo dňa 15. 9. 2009 na získanie spoločnosti GG, a.s. a rozdelenie funkcií po v nákupe akcií. Účastníci konania uzatvorili aj zmluvu o budúcej zmluva o kúpe akcií a o budúcom pristúpení k časti záväzku za účelom vybavenia pôžičky na kúpu akcií a spoločnom hradení a znášaní poplatkov na zabezpečenie finančného úveru. Je teda zrejmé, že zložená suma bola poukázaná dňa 17. 2. 2010 z toho účtu do spoločnosti Griya Ganesha CV Jakarta v Indonézii, ide o finančné plnenie na základe právneho dôvodu, neexistuje preto dôvod na vymáhanie tejto sumy.
Navrhovateľ k podanému odporu uviedol, že ani zápis o rokovaní, ani zmluva o budúcej zmluve neobsahujú žiadne ustanovenie týkajúce sa záväzkov navrhovateľa hradiť a znášať poplatky na zabezpečenie finančného úveru, ani dohodu navrhovateľa a odporcu o spoločnom platení nákladov pred poskytnutím financovania. Zo zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ sa zaviazal k prevzatiu 49 percentného aktuálneho záväzku odporcu až po splnení konkrétnych podmienok, ku ktorým však nedošlo. Navrhovateľ má za to, že na základe zápisu z rokovania, ani zmluvy o budúcej zmluve nevznikol právny dôvod na akékoľvek plnenie zo strany navrhovateľa voči odporcovi. Odporca ďalej uvádzal, že právny dôvod plnenia má vyplynúť z prevodného príkazu, z výpisu z účtu odporcu, ktorý preukazuje
zaslanie sumy 50 000 dolárov na vykonanie prekladov zmluvu o kúpe akcií, pričom časť tejto sumy tvorilo práve plnenie navrhovateľa, ktoré je predmetom tohto sporu. Navrhovateľ uviedol, že samotná úhrada nie je dôkazom o existencii dohody. Neexistuje právny titul na základe, ktorého by si odporca mohol žalovanú sumu oprávnene ponechať.
Uznesením zo dňa 16. 1. 2012 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 18. 8. 2010 do zaplatenia.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to zmluvou zo dňa 15. 10. 2009, zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 3. 12. 2009, s bankovými výpismi, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov G. H. a P. D.Č. a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 3. 12. 2009 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o kúpe akcií a budúcom pristúpení k časti záväzku. obsahom zmluvy bol záväzok odporcu že v priebehu januára 2011 prevedie na základe výzvy navrhovateľa a uzatvorí s ním do desiatich dní zmluvu o kúpe 49 % akcií podľa spoločnosti GG, a.s, so sídlom v Bratislave.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že môžu preukázať skutočnosť, že peniaze boli vložené navrhovateľom na účet odporcu, všetko ostatné sa dialo medzi účastníkmi konania vo verbálnej rovine. Išlo o to, že odporca mal zakúpiť akcie tretieho subjektu, na čom mal profitovať aj navrhovateľ a preto mu mal dať na základe ústnej dohody žalovanú sumu na účet čo aj urobil, odporca však nesplnil to čo sľúbil navrhovateľovi a preto sa navrhovateľ žalobou domáhal vrátenia peňazí, titulom bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že poskytnutie peňazí predchádzala ústna dohoda dňa 16. 2. 2010 bez prítomnosti svedkov, kedy ho odporca vyzval, aby mu poskytol finančné prostriedky v hotovosti, za účelom plnenia jeho záväzkov. Žalovanú sumu mu mal odporca vrátiť dvoma spôsobmi a to buď tým, že po odkúpení firmy GG a.s. mu umožní odkúpiť 49 % tejto spoločnosti a poskytnutá suma bude považovaná za zálohu kúpnej ceny, respektíve v prípade, že sa tak nestane, mu túto sumu vrátiť najneskôr do konca januára 2011. Odporca bol jeho priateľ, keď ho vyzval na vrátenie sumy doposiaľ tak neurobil.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v októbri 2009 sa s navrhovateľom dohodli, že pokým zabezpečí spoločnosť, ktorá by vedela prefinancovať kúpu akcií spoločnosti GG a.s. by mali zabrániť tomu, aby bol navrhovateľ vylúčený zo spoločnosti kde bol minoritným spoluvlastníkom a akcionárom. Podľa odporcu ústna dohoda neexistovala, ale dňa 15. 2. 2010 obdržali rozhodnutie o pripravených v peniazoch na kúpu akcií, ale s podmienkou že do 17. 2. 2010 zaplatia poplatky za preklad zmluvu, ktoré poslali do Indonézie a iné, ktoré s tým súviseli. Navrhovateľ zaplatil väčšiu čiastku ako on v rámci spoločného financovania tohto projektu a peniaze posielali do Indonézie. Žiadna dohoda o vrátení peňazí neexistovala, nakoľko mali zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej je jasné že v prípade, ak kúpia spoločnosť spoločne, navrhovateľ odkúpi za jedno euro 49 % akcií. Samotný projekt sa nerealizoval, obaja účastníci konania spoločne investovali do tejto transakcie, navrhovateľ investoval o 8.000 euro viac.
Svedok Q.. G. H. uviedol, že medzi účastníkmi konania bol obchodný vzťah. Na jeseň v roku 2009 ho oslovil odporca s tým, že by chcel prísť s potenciálnym klientom na rokovanie pohľadom posúdenia jeho projektu. Navrhovateľ mu predstavil svoj projekt, mali problémy s financiami a preto chceli zabezpečiť úver. Dohodli sa, že celý zámer príjmu na posúdenie bez ďalších záväzkov. Obaja účastníci potvrdili, že chcú ísť do projektu výstavby golfového ihriska spoločne.
Svedok P. D. uviedol, že pozná oboch účastníkov konania, sú golfoví partneri. Potvrdil, že účastníci konania chceli spolu robiť jednu akvizíciu, konkrétne kúpiť golfové ihrisko, ktoré bolo iba vo výstavbe. V roku 2009 konal ešte odporca samostatne a od roku 2010 začali pracovať spoločne. Svedok uviedol,
že má vedomosť o spoločnom financovaní tohto konkrétneho projektu. Potvrdil, že mal vedomosť, že navrhovateľ vložil na účet odporcu finančný obnos a to za účelom vyplatenia tretiemu subjektu, ktorý mal zabezpečiť financovanie celého projektu.
Podľa ustanovenia § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť účastníkov konania, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na účastníkovi, ktorý je v právnom postavení navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ je povinný označiť, respektíve predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak účastník konania svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do dôkaznej núdze, pretože neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
V prejednávanom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý spočiatku (návrh na začatie konania) tvrdil, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie a neexistuje žiaden vzťah medzi ním a odporcom. Vo svojej výpovedi, ale uviedol, že existovala ústna dohoda zo dňa 16. 2. 2010, bez prítomnosti svedkov, kedy odporcovi peniaze požičal a dohodli sa na dvoch spôsoboch vrátenia požičanej čiastky. Odporca počas celého konania tvrdil, že medzi účastníkmi konania existovala dohoda o spoločnom financovaní konkrétneho projektu a túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani existenciu zmluvy o pôžičke, ani žiadnu skutočnosť, ktorá by súd oprávňovala konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. A keďže dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo navrhovateľa, ktorý neprodukoval žiadne dôkazy, naopak sa vyjadril v tom zmysle, že preukázať môže iba vloženie peňazí na účet a všetko ostatné sa dialo medzi účastníkmi konania vo verbálnej rovine, súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 1.647 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko považoval za preukázané, že odporca má právnické vzdelanie, pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii a preto trovy právneho zastúpenia súd nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.