Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/55/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov - sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/ X, XXX XX B. D. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. D., zastúpený splnomocneným zástupcom: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -91 zo dňa 09. januára 2024, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -91 zo dňa 09.01.2024 rozhodol, že otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 180,- eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 10.09.2021 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dňa 18.09.2023 a jeho doplnenie dňa 25.10.2023. 1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 10.09.2021, v zmysle ktorého bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. Výživné bolo teda naposledy stanovené viac než 2 roky pred aktuálnym rozhodovaním súdu. V tom čase bol maloletý vo veku 15 rokov, navštevoval 9. ročník základnej školy v obci B. B.. Otec s výnimkou plnenia vyživovacej povinnosti sa nijako nepodieľal na starostlivosti o maloletého. V tom čase otec pracoval v zahraničí. Podľa daňového priznania v roku 2019 dosiahol príjmy vo výške 28.750,- eur (t.j. priemerne 2.380,- eur mesačne), výdavky vo výške 18.704,- eur (cca 1.560,- eur mesačne). Medzi jeho výdavky tiež patrilo splácanie hypotéky vo výške 280,17 eur mesačne a úverov vo výške 217,11 eur a 78,80 eur mesačne. Okrem toho mal výdavky na elektrinu, televíziu, telefón, internet, komunálny odpad a dane. Matka bola v tom čase zamestnaná ako profesionálny rodič pre Stredisko evanjelickej diakonie, v domácom prostredí zabezpečovala starostlivosť o tri deti. Jej mesačný príjem bol zistený vo výške cca 650,- eur, poberala tiež prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Ako výdavky bolo zohľadnené splácanie úverov vo výške 71,64 eur a 217,- eur mesačne, telekomunikačné náklady. Partnerovi prispievala na domácnosť sumou 190,- eur mesačne, maloletému sporila po 15,- eur mesačne.

1.3 Súd konštatoval, že na strane dieťaťa aj jeho rodičov došlo od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti k zmene pomerov. Pri rozhodovaní vychádzal z aktuálneho mesačného príjmu matky vo výške cca 1.460,- eur tvoriacom príjem zo zamestnania, invalidný dôchodok a prídavky na deti. Okrem toho táto poberá náhradné výživné a príspevok z ÚPSVaR spolu vo výške cca 410,- eur, ktoré sú poskytované v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej osobnej starostlivosti maloletej E. B.. Za odôvodnené mesačné výdavky matky súd považoval predovšetkým náklady na bývanie, ktoré uviedla vo výške 200,- eur, ktorými prispieva na domácnosť svojmu partnerovi. Tieto náklady bolo v príslušnej časti potrebné považovať aj za odôvodnené potreby syna, pričom domácnosť dlhodobo (už aj v čase posledného rozhodovania) tvoria ďalšie 3 maloleté deti. Tiež bolo potrebné zohľadniť ako primerané náklady matky aj výdavky na jej stravu, ošatenie a hygienu, primerané náklady na pohonné hmoty ako aj telekomunikačné náklady. Matka pokračuje v splácaní úverov v rovnakých výškach ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom (cca 80,- eur a 217,- eur mesačne). U otca súd vychádzal z mesačného hrubého príjmu na úrovni cca 2.100,- eur, ako tento vyplýva z daňového priznania za rok 2022. Tento je tvorený príjmom otca zo živnosti - vykonávanie stavebných prác, obkladov a dlažieb s tým, že tieto práce vykonáva v Nemecku. Podľa uvedeného daňového priznania otec deklaroval mesačné výdavky priemerne vo výške 1.537,- eur, v ktorých sú zahrnuté okrem iného odvody, náklady na pohonné hmoty, údržbu motorového vozidla, ubytovanie a stravu v Nemecku, kde trávi väčšinu času. Súd nevzal do úvahy celé otcom vykazované náklady ktoré súd považoval pre účely určenia výšky výživného za neprimerane vysoké pri deklarovanej výške príjmov v priemere 2.100,- eur mesačne a predmete činnosti otca t. j. činnosť podobná výkonu závislej práce pre konkrétny subjekt, so zdôraznením, že otec uvedené remeselné činnosti vykonáva v Nemecku. Za odôvodnené mesačné výdavky otca súd považoval aj platenie nákladov na bývanie na Slovensku, takisto primerané náklady na ošatenie, stravu a hygienu, telekomunikačné výdavky. Otec rovnako pokračoval v splácaní úverov v rovnakých výškach ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom (cca 280,- eur a 217,- eur mesačne), ako aj v splácaní pôžičky. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý aktuálne navštevuje strednú školu v Banskej Bystrici a na prax chodí do Zvolena, s čím je spojená potreba dochádzania. Dieťa je tiež staršie a vyspelejšie, aktuálne vo veku viac než 17 rokov, teda v blízkosti dosiahnutia dospelosti. Súd tiež musel prihliadnuť na zvýšenie celkových životných nákladov. Za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky dieťaťa bolo potrebné počítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, výdavky súvisiace so školou, vrátane dochádzania, ako aj pripočítať rodičovský príspevok, resp. triedny fond. Výraznejšie zdravotné problémy neboli preukázané a za odôvodnené výdavky detí bolo potrebné považovať aj náklady na voľnočasové aktivity. Súd prihliadol aj na zákonné kritérium pri určení výšky výživného v podobe miery starostlivosti jednotlivých rodičov o dieťa. V tomto smere mal preukázané, že o maloletého sa stará výlučne matka a otec okrem platenia výživného nevynakladá vôbec žiadne iné výdavky. 1.4 S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 180,- eur mesačne. Vzal do úvahy, že od posledného rozhodovania o výške výživného došlo k nárastu príjmov matky najmä vo forme mzdy od zamestnávateľa, pričom na strane otca nebola zistená žiadna výraznejšia zmena príjmových pomerov s poukazom na ním deklarované príjmy a výdavky v príslušných daňových priznaniach. Pokiaľ otec uvádzal, že v čase rozhodovania súdu bol práceneschopný (o čom nedoložil v priebehu konania žiadny doklad), jednalo sa len o prechodný krátkodobý stav od konca novembra 2023, pričom sám uviedol, že už v období január - február 2024 sa mieni vrátiť k pracovnej činnosti. Obaja rodičia majú aj určité odôvodnené a nevyhnutné výdavky. Súd ďalej vychádzal zo skutočností, že pri poslednom rozhodovaní pred viac ako 2 rokmi bola ako primeraná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca ustálená v sume 150,- eur mesačne. Všeobecne známou skutočnosťou je rast životných nákladov aj na strane dieťaťa, pričom súd zohľadnil predovšetkým dosiahnutie veku blízkeho dospelosti na strane maloletého (s čím sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, primerané voľnočasové aktivity zodpovedajúce veku) a začatie navštevovania strednej školy spojeného s potrebou vynakladania nákladov na dochádzanie. Podľa súdu preto prispievanie na výživu maloletého v určenej výške 180,- eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca a zodpovedá zákonným kritériám, z ktorých možno vyvodiť primeraný podiel otca na finančnom zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletého so zohľadnením osobných a majetkových pomerov matky a odôvodnených potrieb dieťaťa. Keďže matka osobitne neuvádzala, resp. nedokladovala ďalšie odôvodnené výdavky na maloletého, ktoré vynaložila, resp. musí vynaložiť (napr. lyžiarsky výcvik), došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti len v uvedenom rozsahu s prihliadnutím na preukázané zmeny najmä na strane maloletého ako aj na nárast príjmov matky. Zvýšenie vyživovacej povinnosti v uvedenom rozsahu malo podklad vo vykonanom dokazovaní a vychádzalo aj zo všeobecne známych skutočností, ktoré dokazovať netreba. Ďalšie dokazovanie súd nepovažoval za nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení , ďalej len „CMP“, veta prvá a , , . 4 a . , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákona o rodine“. 1.5 O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 01.02.2024. 2.1 Podľa otca napadnuté rozhodnutie atribút riadne odôvodniť rozhodnutie nespĺňa a považuje ho za svojvoľné, arbitrárne nepreskúmateľné a z toho dôvodu porušujúce právo na spravodlivý proces. Súd hodnoverne neodôvodnil ako dospel k existencii odôvodnenej zmeny pomerov v prejednávanom prípade, keďže nevykonal porovnanie okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Žiadnym spôsobom bližšie neuvádza či nekonkretizuje, akým spôsobom malo dôjsť k navýšeniu nákladov maloletého, o akú sumu sa konkrétne ktoré výdavky zvýšili, pričom len stroho a formalisticky odkazuje na všeobecné zvýšenie nákladov v spoločnosti a v súvislosti so zvýšeným vekom maloletého (len o 2 roky) ako i vynakladanie nákladov na dochádzanie. Súd neporovnal (a ani nemohol porovnať) výdavky na maloletého v čase posledného rozhodovania súdu a v súčasnosti, nakoľko ich v priebehu konania žiadnym spôsobom nezisťoval. Matka dokonca sama nevedela vyčísliť a špecifikovať ani len celkové náklady na dieťa (udávala cca len sumu 220,- eur mesačne), nevedela vyčísliť/špecifikovať výdavky na stravu, drogériu, cestovanie, ale ani ďalšie výdavky. Príjem matky sa viac ako zdvojnásobil a teda ani tu nevidí existenciu zmeny pomerov. Otec mal tak za to, že pri porovnaní stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia so súčasnosťou za účelom posúdenia toho, či sa zmenili pomery odôvodňujúce zvýšenie výživného, je potrebné konštatovať, že nakoľko nebolo vykonané potrebné (takmer žiadne) dokazovanie za účelom preukázania skutočných nákladov na maloletého, súd nemohol, a teda ani nevykonal porovnanie okolnosti dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Rozhodnutie prvoinštančného súdu tak nie je ďalej dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu aj preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch, ani v časti týkajúcich sa určenia výšky výživného v súvislosti s posúdením odôvodnených potrieb maloletého ako oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov otca. Nepostačuje odkaz len na tvrdenia a vyjadrenia matky bez predloženia žiadnych relevantných dokladov o výdavkoch na maloletého (či už na bývanie, stravu, ošatenie atď.) ako to urobil súd v napadnutom rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu dostatočne nevyplýva aké sú vlastne celkové výdavky na maloleté dieťa, aké sú konkrétne výdavky, či ktoré jeho výdavky považoval súd za nevyhnutné a v akej výške. Ďalej podľa otca súd od matky nielenže nepožadoval predloženie potrebných dokladov na riadne preukázanie výdavkov maloletého, ale dokonca ani nepožadoval jednotlivé výdavky matkou podrobne vyčísliť. Z napadnutého rozhodnutia súdu absolútne nevyplýva ako dospel k záveru, že výživné na maloleté dieťa by malo byť zo strany otca hradené práve vo výške 180,- eur. Nie je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal, ako ich hodnotil, prípadne ktoré výdavky maloletého dieťaťa považoval za nevyhnutné atď. Ak teda matka nepredložila žiadne doklady na preukázanie tvrdení o potrebách maloletého dieťaťa a dokonca náklady na maloleté dieťa ani len nevyčíslila, súd v rámci dokazovania nemôže bez ďalšieho (všeobecným hrubým odhadom) určiť výšku výživného (neboli vykonané ani vyhodnotené dôkazy, otec sa teda ani k žiadnym dôkazom nemal možnosť vyjadriť, namietať ich, či uznať). Rozhodnutie prvoinštančného súdu rovnako nie je podľa otca dieťaťa dostatočne odôvodnené ani v súvislosti s posúdením schopností, možností a majetkových pomerov otca. Nie je mu zrejmé ako súd dospel k jeho hrubému príjmu na úrovni 2.100,- eur. Pokiaľ súd mal za to, že predložené daňové priznanie nie je postačujúce pre určenie skutočných príjmov otca bol povinný v súlade s vyšetrovacím princípom vyzvať ho na predloženie dokladov, prípadne mohol vykonať ďalšie dokazovanie sám. Takto nepostupoval a len formalisticky na prvom pojednávaní nesprávne posúdil skutočný príjem otca v rozpore s predloženým daňovým priznaním. Napadnuté rozhodnutie súdu neobsahuje primerané odôvodnenie, ktoré by umožnilo stranám oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia ale tiež pochopiť dôvody na ktorých bolo založené. 2.2 V ďalšej časti odvolania otec vytýkal súdu nesprávne posúdenie odôvodnených potrieb maloletého, pričom tieto určil všeobecným, hrubým a svojvoľným odhadom (matka ich nevyčíslila a ani nepreukázala) a následne ich teda ani žiadnym spôsobom kriticky nevyhodnotil. Za účelom zistenia čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu veci bolo povinnosťou súdu čo najpresnejšie zistiť jednotlivé

náklady v súvislosti s vedením domácnosti matky a sumami, ktoré vynakladá na maloletého, pokiaľ možno aj s dokladmi. Súd v konaní náležitým spôsobom nepreskúmal výdavky na maloletého a bez riadneho preukázania sa len stotožnil s jej tvrdeniami o potrebe navýšenia výšky vyživovacej povinnosti otca. Vzhľadom na nevyčíslenie a nezdokladovanie výdavkov na maloletého a matkinej nevedomosti o jej mesačných výdavkoch v súvislosti s maloletým, právny zástupca otca opakovane navrhol vykonanie dokazovania predložením dokladov zo strany matky a jednotlivých výdavkov tak na domácnosť ako aj na maloletého, čo však bez bližšieho odôvodnenia bez ďalšieho zamietol a rozhodol na prvom pojednávaní v danej veci. Otec nespochybňuje, že existujú aj také náklady, kde nie vždy a za každých okolností matka môže predložiť potvrdenie prípadne existujúc štatistické údaje o potrebách detí podľa veku, z ktorých súd môže vychádzať. Až následne po starostlivo vykonanom dokazovaní a možnosti účastníkov sa k takémuto dokazovaniu vyjadriť, mal súd pristúpiť k prípadnému (ak vôbec) navyšovaniu výživného, keď obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Okresný súd však pri určení primeraného výživného na maloleté dieťa nepostupoval. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé ani ako sa vysporiadal s matkou poberaným prídavkom na dieťa a príspevkom k prídavku. Rovnako nevyplýva z neho zohľadnenie uplatňovania si daňového bonusu zo strany matky a príležitostných príjmov maloletého. Napokon súd prvej inštancie nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca nakoľko nesprávne vyhodnotil finančnú situáciu na jeho strane. Tým, že u otca súd vychádzal z mesačného hrubého príjmu na úrovni cca 2.100,- eur, nielenže nevychádzal zo skutkového stavu zisteného a riadne zdokladovaného z jeho strany, nie je mu zrejmé ako súd dospel k jeho hrubému príjmu na úroveň 2.100,- eur. Pokiaľ súd mal za to, že predložené daňové priznanie otca za predchádzajúci kalendárny rok nie je postačujúce na určenie skutočných príjmov otca bol povinný v súlade s vyšetrovacím princípom vyzvať ho na predloženie ďalších dokladov, prípadne mohol súd vykonať ďalšie dokazovanie sám. Tiež riadnym spôsobom neprihliadol na riadne preukázané a vyčíslené nevyhnutné výdavky otca pričom mal určiť, ktoré konkrétne potreby (náklady) otca a v akej výške sú dôvodné. Otec pokiaľ aj zarába vyššiu sumu, má taktiež právo na určitý životný štandard, nie je povinný všetky voľné prostriedky použiť na platenie výživného. Následne podrobne rozpísal aj jeho výdavky, ktoré sú zahrnuté v rámci daňového priznania nezahrnul. 2.3 Otec preto žiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie alebo, aby vo veci rozhodol sám a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 06.02.2024 sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu. Mal za to, že okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Pomery na strane dieťaťa sa od posledného rozhodovania zmenili, a preto mal úrad za to, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodné.

4. Matka vo vyjadrení zo dňa 08.02.2024 uviedla, že ona ako samoživiteľka vie, koľko čo stojí, rovnako má výdavky za smeti a pohonné hmoty, opravy auta, internet, telefóny. To, že otec spláca úvery, bolo jeho rozhodnutie, keď ich z domu vyhodil. Ona má rovnako úvery, ktoré spláca za neho. Z domu jej vyplatil 12.000,- eur, ale nechal jej úver 3.000,- eur, ktorý za neho spláca. Taktiež jej vyplatil len 9.000,- eur. Vôbec si nemusel brať žiadny úver, pretože peniaze mu vyplatila jeho terajšia spolubývajúca, ktorej prepísal pol majetku. Ďalej otec uvádza, že ako živnostník si kupuje sám náradie avšak za roky, ktoré spolu boli, vie, ako často sa také náradie derie a kupuje. Spochybňovala výdavky otca na oblečenie v sume 80,- eur mesačne. Výdavky, ktoré syn potrebuje, sú na študovanie a dochádzanie do školy. Syn má o prácu záujem, to svedčí o tom, že si chodí privyrábať peniaze (do lesa), aby si mohol urobiť vodičský a tiež nasporiť na auto. Syn budúci rok školu končí, nakoľko otec neprispieval ani staršiemu synovi na školu, všetko hradila sama. Žiadala preto, aby súd zohľadnil aj ich potreby a výdavky.

5. Otec vo vyjadrení prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 20.02.2024 a to k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že títo v podaných vyjadreniach neuvádzajú žiadne nové skutočnosti ani relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť podané odvolanie považované za nedôvodné. Matka opäť len všeobecne poukazuje na jej výdavky súvisiace s chodom domácnosti a maloletým dieťaťom, pričom tieto žiadnym spôsobom v podaní nepreukázala a ani len nevyčíslila. Otec mal naďalej za to, že z rozhodnutia súdu dostatočne nevyplýva, aké sú celkové výdavky, ako i konkrétne výdavky na maloleté dieťa, či ktoré jeho výdavky súd považoval za nevyhnutné a v akej výške. Tvrdenia matky o splácaní úveru za otca považuje otec za nepravdivé a zavádzajúce. Taktiež matka bez riadnej argumentácie a bližšieho odôvodnenia spochybňuje výdavky ako i príjmy otca. On však v konaní riadne preukázal a zdokladoval všetky jeho aktuálne príjmy ako i výdavky súvisiace s výkonom práce ako

i nevyhnutnými životnými potrebami v súlade s ustálenou súdnou praxou. Otec tak nevidí žiadny dôvod spochybňovať ním preukázané príjmy i výdavky.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 26.02.2024 a to k vyjadreniu otca na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa vyjadril zhodne ako dňa 06.02.2024 (viď bod 3. odôvodnenia).

7. Matka vo vyjadrení zo dňa 26.02.2024 uviedla, že na svojej výpovedi trvá. Následne popisovala dôvody, ktoré ju viedli k odchodu z domácnosti otca. Rozhodnutie nechá na zvážení súdu, pretože nemá čas sa neustále odvolávať a vypisovať. Okrem syna pracuje ako profesionálny rodič a stará sa o 3 deti kým otec sa stará len o seba a jeho potreby.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, ) z nasledovných dôvodov:

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd rozhodujúci o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa rozhodol vecne správne, keď napadnutým rozsudkom otca zaviazal prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 180,- eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky čím sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 10.09.2021 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

10. Otec v odvolaní rámci odvolacích dôvodov namietal v prvom rade neodôvodnenie rozhodnutia pokiaľ ide o existenciu odôvodnenej zmeny pomerov pre nevykonanie porovnania okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia ako i v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného v súvislosti s posúdením odôvodnených potrieb maloletého a schopností, možností a majetkových pomerov otca. V ďalšej časti odvolania v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu veci namietal nevyčíslenie a nezdokladovanie výdavkov na maloletého. Taktiež nevyporiadanie sa s matkou poberanými prídavkami na dieťa a príspevku k prídavku a nezohľadnenie daňového bonusu poberaného matkou a príležitostných príjmov maloletého. Napokon podľa otca súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery nakoľko nesprávne vyhodnotil finančnú situáciu na jeho strane.

11. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

12. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom napadnutého rozhodnutia má za to, že jeho odôvodnenie spĺňa kritérium pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle . Z odôvodnenia rozhodnutia totiž vyplýva, že sa oboznámil s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom a pomermi na strane rodičov a dieťaťa v uvedenom čase (bod 14. odôvodnenia). V bodoch 15., 16. a 17. konštatoval aktuálne pomery na strane dieťaťa a rodičov a zaoberal sa pomermi dieťaťa a rodičov v uvedenom čase. V bodoch 18. a 19. prihliadal na zákonné kritériá pri určení výšky výživného na základe ktorých dospel k záveru o zvýšení výživného v sume 180,- eur mesačne. Námietku otca v odvolaní nepovažoval preto za dôvodnú.

13. Odvolací súd však poukazuje na základné zásady konaní vo veciach maloletých, premietnutých do ustanovení a podľa ktorých je súd povinný zistiť skutočný stav veci, pričom je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Ide o vyšetrovaciu zásadu, ktorej dôsledkom je primárna povinnosť a zodpovednosť súdu za zistenie stavu, čo najbližšieho k skutočným hmotnoprávnym pomerom.

14. Oboznámením sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a obsahom spisu súd prvej inštancie v zmysle citovaných procesných noriem dôsledne nepostupoval, výsledkom čoho je nedostatočné zistenie skutočného stavu a to hlavne pokiaľ ide zisťovanie schopností a majetkových pomerov otca. Otec je živnostník, ktorý pracuje v zahraničí (v Nemecku). Pracovne takto pôsobil aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom v r. 2021. Podľa odvolacieho súdu nebolo postačujúce vychádzať pri určení skutočného príjmu otca len z daňového priznania za r. 2022, z ktorého konštatoval mesačný hrubý príjem na úrovni cca 2.100,- eur ku ktorej sume dospel keď v daňovom priznaní uvádzané príjmy 25.312,15 eur vydelil počtom 12 mesiacov. V tejto súvislosti nepožadoval od otca aj iné listiny potrebné pre ustálenie si výšky príjmu otca. Zároveň nie sú zrejmé ani konkrétne výdavky z jeho podnikateľskej činnosti a ich vyhodnotenie z hľadiska nevyhnutnosti.

15. Podľa odvolacieho súdu niet polemiky o tom, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu a pripravuje sa na budúce povolanie. Z hľadiska veku sa tiež blíži k plnoletosti. Čo sa týka otcom namietaných výdavkov na syna matka v správe zo šetrenia kolízneho opatrovníka (č.l. 49 spisu) uviedla ohľadom nich sumu 220,- eur. Taktiež i to, že tieto predstavujú výdavky spojené s návštevou strednej školy (najmä cestovné do školy v Banskej Bystrici, prax vo Zvolene, pričom bydlisko dieťaťa je v B. D.), stravovanie (v škole sa maloletý nestravuje, matka mu robí väčšie desiate v sume cca 10,- eur), školské potreby (knihy, školské pomôcky), vreckové, mobil-paušál, ZRPŠ, oblečenie, obuv. Vo vzťahu k dieťaťu súd tak mal vykonaným dokazovaním zistené potreby dieťaťa.

16. Nesprávnosť rozhodnutia videl odvolací súd však v tom, že súd konštatujúci zmenu pomerov zvýšil výživné od „vykonateľnosti“ rozhodnutia. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol dôvod ktorý ho k tomu viedol, tento by bol nesprávny. Súd si zrejme neuvedomil, že „vykonateľnosť“ nastáva až doručením rozhodnutia účastníkom konania. Teda v čase vydania rozhodnutia t. j. 09.01.2024 zmena pomerov vzhľadom na ním stanovený počiatok zmeny určený vykonateľnosťou ešte nenastala. Zmena pomerov však mohla nastať už v čase podania návrhu matkou dieťaťa (t.j. 18.09.2023), prípadne neskôr do dňa rozhodnutia okresného súdu ale nie v budúcom čase.

17. Z týchto dôvodov okresný súd nezistil riadne skutkový stav veci, pretože nevykonal dokazovanie potrebné pre ustálenie určujúceho právneho záveru, že príjmové schopnosti otca možno kvalifikovať oproti pôvodnému obdobiu za výrazne zmenené umožňujúce prispievať na maloletého vyššou sumou výživného. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom nakoľko presahuje rámec odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil ( ) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

18. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd v prvom rade vyzve maloletého, ktorý dňa 05.09.2024 nadobudne plnoletosť za účelom vyjadrenia sa či, aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti sa pripája k návrhu matky, a teda si uplatňuje zvýšenie výživného a v akej výške. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že plnoleté dieťa bude už v konaní vystupovať bez kolízneho opatrovníka a okruh účastníkov je pre konanie týkajúce sa výživného na čas plnoletosti dieťaťa užší o rodiča, voči ktorému návrh plnoletého dieťaťa nesmeruje, no ten sa konania ďalej zúčastní, pretože sa rozhoduje aj o výživnom dieťaťa na čas do jeho plnoletosti (R 2/1985). Vzhľadom na vyslovený

názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým vypočutím otca k jeho príjmom a výdavkom z podnikateľskej činnosti. Bude požadovať na otcovi predloženie aktuálneho daňového priznania za r. 2023 a peňažného denníka za roky 2022, 2023 (rozhodujúce údaje by mali vyplývať z poslednej strany). Taktiež zistí majetkové pomery otca detí (či je vlastníkom nehnuteľností, cenných hnuteľných vecí / napr. auta/) a spôsob ich nadobudnutia. V tejto súvislosti sa otec vyjadrí k vyjadreniu matky zo dňa 08.02.2024, v ktorom táto uviedla: „Vôbec si nemusel brať žiadny úver, pretože peniaze mu vyplatila jeho terajšia spolubývajúca, ktorej prepísal pol majetku“. Okresný súd tiež zistí či maloletý pokračuje v štúdiu na strednej škole a aké sú jeho súčasné oprávnené potreby (bývanie, oblečenie, obutie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, voľnočasové aktivity). Vyžiada si od zamestnávateľa matky prehľad jej zárobku od októbra 2023 doposiaľ a to za každý mesiac jednotlivo. Ohľadom matky tiež zistí odkedy poberá invalidný dôchodok a v akej výške v súčasnej dobe. Zároveň bude potrebné, aby súd tiež zistil po ustálení výdavkov dieťaťa, či v súvislosti s ich úhradou sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané rodinné prídavky a v akej výške. Vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. . Následne okresný súd zistené pomery účastníkov konania porovná so zisteniami v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí o výživnom, s ohľadom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia vec právne posúdi a nanovo rozhodne. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s v nadväznosti na tak, aby zistené pomery a hlavne ich porovnanie bolo z neho zrejmé. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).