Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoP-10-2012.pdf
PDF · 72.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoP/10/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci navrhovateľky J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ul. H. č. XX/ XX, zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou v Prešove, Ul. Svätoplukova č. 12, proti odporcovi K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Ul. H. č. XX/XX, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10 C 176/2011 - 28 zo 16.11.2011 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 30 Eur mesačne vždy do 20 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom november 2011. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne napriek skutočnosti, že ich manželstvo trvá. Navrhovateľka má vo svojej starostlivosti deti vo veku 4 roky a 2 roky, odporca staršie deti pochádzajúce z ich manželstva, pričom vzájomne si účastníci konania neprispievajú na výživu detí. Po zohľadnení príjmov a výdavkov oboch sporových strán, súd dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 Eur mesačne. K tomuto záveru súd dospel po zohľadnení príjmov a výdavkov odporcu, pričom bolo preukázané, že navrhovateľka celý svoj príjem použije na zabezpečenie svojich nevyhnutných výdavkov, pričom odporca po zabezpečení svojich nevyhnutných výdavkov má k dispozícii sumu približne 60 Eur, ktorá podľa názoru súdu predstavuje rozdiel životnej úrovne oboch manželov. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 Eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka doposiaľ dostávala finančné prostriedky na svoju výživu od odporcu až do mesiaca október, určil súd prvého stupňa výživné od mesiaca november 2011 a za týchto okolností neurčil dlžné výživné.
Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti bližšie neodôvodnil.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Poukázala na to, že výživné určené vo výške 30 Eur mesačne od mesiaca november 2011 je neprimerane nízke. Odporca má aj ďalšie príležitostné príjmy z príležitostných prác, za ktoré dostáva sumy 50 až 100 Eur jednorazovo. Odporca navrhovateľke nikdy dobrovoľne finančne neprispieval. Sumu 100 Eur zaplatil v troch prípadoch a to jeden a pol roka po narodení poslednej dcéry účastníkov. Sumu 150 Eur zaplatil na výzvu starostky Obce Fintice, ktorú navrhovateľka požiadala o jednorazovú finančnú výpomoc od obce. Navrhovateľka je s deťmi odkázaná na pomoc iných ľudí, ktorí jej pomáhajú s oblečením a stravou. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, majú voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá sa plní v rozsahu, aby bola životná úroveň manželov rovnaká. V tomto prípade súd túto zásadu nedodržal. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jej návrhu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy považovať za odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť minimálne v odvolacom konaní reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V predmetnej veci súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie aké by bolo potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu a riadne rozhodnutie o výške výživného tak, aby bolo dodržané ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré zakotvuje jednak vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov, ale aj rovnakú životnú úroveň manželov.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie len výsluchom odporcu, pričom nekriticky prevzal všetky jeho tvrdenia ako skutkové zistenia bez overenia týchto tvrdení a bez riadneho výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania.
Súd prvého stupňa ustálil čistý mesačný príjem odporcu na základe jeho výpovede bez toho, aby sa zamyslel nad odôvodnenými výdavkami, ktoré sú hodné zreteľa pri ustálení čistého mesačného príjmu a bez toho, aby oboznámil doklady, ktoré je vždy potrebné zadovážiť, pokiaľ chce súd prvého stupňa presvedčivo zistiť čistý mesačný príjem u živnostníka.
Nie je možné vychádzať len z výpovede odporcu, ale je potrebné zabezpečiť aj peňažný denník a skúmať reálnosť výdavkov, ktoré odporca vynakladá pri svojej podnikateľskej činnosti a v závislosti od toho ustáliť reálny mesačný príjem.
Už z daňového priznania za rok 2010 vyplýva, že základom dane za tento rok bola suma 4067,46 Eur, pričom táto suma sama o sebe je vyššia než príjem, ktorý ustálil súd prvého stupňa.
Naviac, súd prvého stupňa náležite neodôvodnil výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a to vo vzťahu k obdobiu, za ktoré navrhovateľka žiadala priznanie manželského výživného, pretože v zásade je potrebné výživné priznať od momentu podania návrhu na začatie konania. Takýmto spôsobom je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a to práve v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vypočuť navrhovateľku ako účastníčku konania a zistiť, dokedy si odporca plnil svoju manželskú vyživovaciu povinnosť riadne a odkedy túto prestal plniť, tak aby bolo možné ustáliť obdobie, od ktorého je možné výživné priznať.
Zároveň bude potrebné opätovne vypočuť odporcu a ustáliť jeho čistý mesačný príjem a to jednak na základe jeho výpovede, ale aj na základe oboznámenia dokladov, ktoré sa vzťahujú na jeho podnikateľskú činnosť, pretože zistenie, že čistý mesačný príjem odporcu predstavuje sumu 60 Eur mesačne je nereálne. Je potrebné ustáliť čistý mesačný príjem odporcu ako každej inej pracujúcej osoby, a to bez ohľadu na to, či ide o osobu, ktorá má príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo zo závislej činnosti, pričom čistý mesačný príjem nemá byť ustálený na základe výdavkov týkajúcich sa bývania a podobne, ale len na základe výdavkov, ktoré sa vzťahujú na túto zárobkovú činnosť, pričom tieto výdavky musia byť reálne ustálené.
Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné zistiť, aký je reálny čistý mesačný príjem odporcu a aké je rozumné výživné, ktoré by mal platiť navrhovateľke ako svojej manželke, pretože suma 30 Eur mesačne sa nejaví byť ako suma reálna ak zoberieme do úvahy základnú požiadavku zákona v § 71 ods. 1 Zákona o rodine a to v tom zmysle, že životná úroveň manželov má byť rovnaká.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.