Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-56-2023.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Subarea
19Co/56/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom B. X, C. D. C. E., zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, proti žalovaným 1/ D. D., 2/ F. G., 3/ F. F. - H., podľa zápisu na LV ako neznámi vlastníci zastúpení G. B. A., so sídlom I. XX, I., IČO XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. apríla 2023, č. k. 15C/35/2022-109 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim uznesením zastavil konanie, ktorým sa žalobca proti žalovaným domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s tým, že ako žalovaných označil D. D., F. G. a F. F. – H. ako neznámych vlastníkov v zmysle zápisu na LV č. XXXX pre k. ú. J. – E.. Stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie za účelom zistenia procesnej subjektivity označených žalovaných zabezpečil bez návrhu dôkazy za účelom zistenia procesných podmienok konania, a to tituly nadobudnutia vlastníckeho práva viažuce sa k vyporiadavaným nehnuteľnostiam, vykonal dopyt na obec J. – E. a pripojil dedičské spisy, z ktorých zistil listinné dôkazy citované v bode 4. až 11. odôvodnenia jeho rozhodnutia. Zistil, že žalovaní zapísaní na LV č. XXXX pre k.ú. J. –E. nie sú neznámymi osobami, boli identifikovaní -žalovaná 1/ ako D. K., L. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, žalovaný 2/ ako F. G. , nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, žalovaný 3/ ako F. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetci traja žalovaní sú osoby, ktoré sú známe, identifikovateľné podľa viacerých znakov a identifikovaní s konkrétnou osobou, tieto osoby zomreli ešte pred začatím konania a existujú po nich aj známi právni nástupcovia, ktorí majú k prejednávaným nehnuteľnostiam svoje dedičské nároky (ktoré si v prípade žalovaného 2/ aktuálne dedičia aj uplatňujú v rámci dodatočného dedičského konania). Právni nástupcovia žalovaných pritom vyplývajú aj z pripojených dedičských spisov, a teda aj títo sú určiteľní. Za takýchto zistení je potom nutné uzavrieť, že žalovaných nemožno považovať za neznámych vlastníkov, pretože sa nejedná ani o osoby, ktoré síce existujú, ale nie je známy ich pobyt (§ 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 180/1995 Z.z. ), ale ani o osoby, ktoré nie sú známe vôbec a prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom (§ 8 ods. 1 písm. d/ zák. č. 180/1995 Z.z.). Nie je možné preto ani použiť konštrukciu načrtnutú v rozhodnutí NSSR sp. zn. 8Cdo/31/2018 a konať s nezisteným, resp. neznámym vlastníkom v zastúpení SPF, pretože osoba vlastníka je identifikovateľná, známa a dohľadaná a ani s neznámym (nezisteným) právnym nástupcom
po neznámom (nezistenom) vlastníkovi, nakoľko aj okruh do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov je známy (záleží len od výsledkov dedičského rozhodnutia, kto z nich podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach zdedí). Nepochybne je možné preto konštatovať, že na LV č. XXXX pre k.ú. J. E. sú pod B 2, 3 a 7 zapísané osoby nežijúce, po ktorých ale predmetný spoluvlastnícky podiel nebol (z neznámych dôvodov) predmetom dedenia. Ďalší postup súdu iba so zástupcom označeným na LV bez zreteľa na zistenia týkajúce sa identifikácie žalovaných a okruhu ich dedičov v tomto konaní by tak neodôvodnene obchádzal známe a žijúce osoby a ich práva k vyporiadavanej nehnuteľnosti, najmä ak si v prípade žalovaného 2/ jeho dedičia v dodatočnom dedičskom konaní svoje dedičské právo aktuálne aj uplatňujú. Inštitút nezisteného vlastníka zastúpeného zástupcom zo zákona má význam tam, kde skutočne niet osoby identifikovateľného spoluvlastníka, s ktorou by sa dalo konať, čo bráni vysporiadaniu vlastníckych práv. To však nie je tento prípad, kde podľa výsledkov prípadného dedičského konania (ktoré konanie súd nie je oprávnený suplovať v tomto civilnom konaní) je možné následne podať žalobu proti tomu z okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov po zomrelých žalovaných 1/ až 3/, ktorí zdedia podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Zhrnúc uvedené vo vzťahu ku všetkým označeným žalovaným je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia nevyhnutné konštatovať, že žalovaní 1/ až 3/ v čase začatia konania neboli subjektom práv a povinností, keďže v čase začatia konania žalovaní už nežili. Žalovaní teda nemali procesnú subjektivitu v zmysle ust. § 62 CSP, ktorá skutočnosť zároveň predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Odstránenie tohto nedostatku neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho povahu ani postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, ktorý prichádza do úvahy len vo vzťahu k subjektu, ktorý má procesnú subjektivitu. Tým, že boli v žalobe za žalovaných označené subjekty, ktoré v čase začatia konania nemali procesnú subjektivitu, nastal v konaní neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre existenciu ktorého musel súd konanie zastaviť. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 161 ods. 1, 2, § 62, § 63 CSP, § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaní, ktorých označil vo svojej žalobe, nie sú neznámymi osobami, ale sú osobami identifikovanými, ktoré zomreli pred začatím konania a existujú po nich známi právni nástupcovia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016, v ktorom dovolací súd považoval za správny postup pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania bezodkladné zastavenie konania voči osobe, ktorej sa nedostatok podmienky konania týkal a v následnom poskytnutí žalobcovi možnosti, aby okruh účastníkov konania doplnil. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade napríklad spôsobom „neznámy“ (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti ..., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom alebo „neznámy“ (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ...., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, keď v obdobných prípadoch mŕtvych podielových spoluvlastníkov vykladali judikatúru Najvyššieho súdu SR v prospech osôb, ktoré chceli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a to tak, že akceptovali označenie týchto osôb v žalobnom návrhu ako nezistených vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Na základe dostupných údajov z katastra nehnuteľností v danom prípade ide o neznámych vlastníkov, teda je na mieste odôvodnený záver o ich zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Žalobca nie je dedičom poručiteľa, a teda ani účastníkom dedičského konania a aj keby mu bol známy okruh všetkých dedičov, nie je oprávnený podať návrh na začatie dedičského konania. Pri koncipovaní žaloby vychádzal z údajov verejne dostupných, z príslušnej katastrálnej evidencie, nemá dostupné právne prostriedky na to, aby vyvolal dedičské konanie po zosnulých podielových spoluvlastníkoch, ktorí sú na príslušnom liste vlastníctva evidovaní ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/94/2022, z ktorého citoval. Mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávnych a nedostatočne zistených skutkových záverov. Jeho uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení, je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a týmto uznesením mu bola odopretá spravodlivosť.
5. Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že na základe výstupov vykonaného dokazovania považuje postup súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia za zákonný a vecne správny, zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Uviedol, že podľa jeho názoru neexistujú dôvody na zastavenie konania. Tým, že súd prvej inštancie formálne zastavil konanie, došlo na jeho strane k naplneniu podmienok pre odmietnutie spravodlivosti, nakoľko efektívne nemôže vedieť o dedičoch všetkých podielových spoluvlastníkoch zapísaných na liste vlastníctva. Aplikáciou formálneho a striktného výkladu súdu prvej inštancie by nikdy nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ani súdnou cestou, čím by na jeho strane došlo k odmietnutiu spravodlivosti a musel by zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami a judikatúrou, v zmysle ktorej nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Ďalej uviedol, že nemôže efektívne a účelne nehnuteľnosť využívať, nakoľko možnosť akejkoľvek mimosúdnej dohody so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom nezistených vlastníkov nie je možný.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Súd prvej inštancie svojím uznesením konanie zastavil s poukazom na ust. § 62 CSP z dôvodu, že všetci traja žalovaní sú osoby, ktoré sú známe, identifikovateľné podľa viacerých znakov a identifikovaní s konkrétnou osobou, tieto osoby zomreli ešte pred začatím konania a existujú po nich aj známi právni nástupcovia, ktorí majú k prejednávaným nehnuteľnostiam svoje dedičské nároky. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/, 3/ v čase začatia tohto súdneho konania nežili, nemali tak procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, ktorá skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorej odstránenie neprichádza do úvahy (§ 161 ods. 2 CSP).
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. J. – E. s tým, že ako žalovaných označil D. D., F. G., F. F. – H. ako neznámych vlastníkov, zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaní zapísaní na LV č. XXXX pre k.ú. J. – E. nie sú neznámymi osobami, všetkých troch sa podarilo zidentifikovať, žalovanú 1/ ako D. K., L. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, žalovaného 2/ ako F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, žalovaného 3/ ako F. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. V zmysle úmrtných listov všetci traja žalovaní zomreli ešte pred začatím konania. Jedná sa o osoby, ktoré sú známe, zomreli a existujú po nich aj známi právni nástupcovia, žalovaných preto nie je možné považovať za neznámych vlastníkov, nakoľko sa nejedná ani o osoby, ktoré síce existujú, ale nie je neznámy jej pobyt, ani o osoby, ktorá nie sú vôbec známe, prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom. Právni nástupcovia žalovaných sú identifikovateľní podľa pripojených dedičských spisov a sú určiteľní, preto nie je možné použiť konštrukciu načrtnutú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 31/2018 a konať s nezisteným, resp. neznámym vlastníkom v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, pretože osoba vlastníka je identifikovaná, známa, dohľadaná a ani s neznámym nezisteným právnym nástupcom po neznámom nezistenom vlastníkovi, nakoľko aj okruh do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov je známy a záleží len od výsledkov dedičského rozhodnutia, kto z nich podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach zdedí.
11. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania, pričom treba rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. Ust. § 62 CSP normatívne pokrýva tie situácie, ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje to tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
13. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/, 3/ zomreli pred začatím tohto súdneho konania (viď bod 5. až bod 11. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie), preto súd bol v zmysle citovaného ust. § 62 CSP povinný konanie voči nim zastaviť, nakoľko nemali procesnú subjektivitu v čase začatia konania. Neprichádza v danej veci do úvahy postup podľa § 80
CSP (...ak po začatí konania nastala právna skutočnosť ...), ani podľa ust. § 63 CSP (...ak strana zomrie počas konania skôr...). Iný procesný postup v danej veci ako zastavenie konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nie je prípustný, a to ani po skončení dodatočného dedičského konania po žalovanom 2/, nakoľko ak strana sporu označená v žalobe nemá procesnú subjektivitu, nemôže súd pripustiť, aby na jej miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou (R 45/2003).
14. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 a tvrdil, že súd prvej inštancie sa odklonil od záverov tohto rozhodnutia, odvolací súd udáva, že závery vyjadrené najvyšším súdom v tomto rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybňuje. Je však potrebné zdôrazniť, že závery najvyššieho súdu sa týkajú udržateľnosti označenia Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a na preklenutie tohto problému pripúšťa druhové pomenovanie označenia účastníka spadajúceho do definície § 8 ods. l písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. ak má byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. To však nie je prípad danej veci. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež notorietou, že mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide ruka v ruke nedostatok spôsobilosti byť účastníkom súdneho konania a ak takáto skutočnosť nastala už pred začatím konania (to je i prípad danej veci), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie tohto subjektu do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, súd musí konanie zastaviť. Najvyšší súd zdôraznil, že každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou konania, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces.
15. Je tiež nesporné, že v danej veci môže žalobca podať podnet podľa § 211 ods. 2 CMP na vykonanie dodatočného konania o dedičstve po žalovanej 1/ a žalovanom 3/, ktorý postup doposiaľ súdu neavizoval.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré nebolo vecne spochybnené.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).