Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-120-2008.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/120/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Horská záchranná služba, štátna rozpočtová organizácia, Vysoké Tatry, Horný Smokovec 52, pr. zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou AK Poprad, 1.mája 220/19, proti odporcovi: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom T.Ž., I. XXX/XX, Poľsko, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.871,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.8.2006 do zaplatenia, to všetko do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 172,28 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 18.6.2008 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, vrátane príslušenstva. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľ ako štátna rozpočtová organizácia, predmetom činnosti ktorej je horská záchranná služba v horských oblastiach, transport a neodkladná doprava pri záchrane osôb, prostredníctvom svojich zamestnancov dňa 5.7.2006 vykonal záchrannú akciu na základe oznámenia strážcu TANAP v súčinnosti s leteckou záchrannou službou, a to na vyprostenie odporcu zo steny v oblasti Kačacieho mnícha v Gerlachovských spádoch. Záchranná akcia bola vykonaná v čase od 19.15 hod. do 24.00 hod., pričom počas akcie bol odporca vyprostený zo steny štítu, zavezený na hraničný prechod Lysá Poľana, kde postihnutého odporcu prevzal B. M. W.. Vlastnoručným podpisom záznamu o zásahu horskej záchrannej služby odporca potvrdil, že bol oboznámený s podmienkami výkonu záchrannej služby. Za poskytnutú záchrannú službu navrhovateľ odporcovi vyfakturoval žalovanú sumu a faktúru so splatnosťou dňa 31.7.2006 odporcovi riadne doručil. Nakoľko odporca žalovanú sumu neuhradil, domáha sa navrhovateľ plnenia podaným návrhom.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril a rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko nepoznal podmienky pre poskytnutie záchrannej služby, nemá dostatok prostriedkov a navyše záchranná akcia nebola v jeho prípade nevyhnutná a nežiadal o ňu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkov Matúšeka a Kulangu a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu odporcu súd zistil, že je pravdou, že absolvoval záchrannú akciu a podpísal listiny, avšak boli v jazyku, ktorému nerozumie. Uviedol, že nie je schopný vyúčtovanú sumu uhradiť. Uviedol, že o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá, nežiadal. Do oblasti Vysokých Tatier prišiel zo severu z Poľskej republiky, avšak nie cez hraničný prechod ale v horách strávil týždeň. Na území Poľska bol riadne poistený, vedel však, že sa nachádza na území Slovenska, kde poistenie uzatvorené nemal. Odporca nie je a nebol členom horolezeckého klubu, avšak štíty Vysokých Tatier v Poľskej republike prešiel bez horolezeckej výstroje. Uviedol, že v čase vzniku jeho zranenia bol bez nebezpečenstva ohrozenia života schopný z miesta, kde sa nachádzal odísť, avšak až po východe slnka nasledujúci deň, i keď uznal, že so zlomenou nohou by bola noc v Tatrách veľmi ťažká. Podľa navrhovateľa si v čase vzniku úrazu potreboval uvedomiť sám seba a to, že sa nebojí smrti. Podľa odporcu by služby poskytované navrhovateľom nemali byť spoplatnené. Odporca taktiež spochybnil správnosť účtovania a potrebu vykonania zásahov vyšším počtom záchranárov.
Z výsluchu svedka B. B., záchranára, súd zistil, že úraz a potrebu poskytnutia pomoci u odporcu bol ohlásený správcom TANAP s tým, že na severovýchodnej stene Kačacieho mnícha uviazal odporca a volal o pomoc. Z dôvodu poranenia nohy sa z miesta nevedel dostať sám. Po vyhodnotení času a možnosti sa záchranári rozhodli požiadať o pomoc leteckú techniku. Po prílete na mieste, kde sa nachádzal odporca bol svedok vysadený pri ňom, odporcu umiestnil do evakuačnej sedačky a zabezpečil jeho transport na lekársku prehliadku. Pravdepodobne pri páde odporca stratil ruksak, nemal žiadne doklady a Keďže jeho stav nebol akútny, zdravotnícke zariadenie ho bez dokladov odmietli ošetriť. Z uvedeného dôvodu bol zabezpečený jeho transport na hraničný prechod Lysá Poľana. Nasledujúceho dňa ďalšia skupina záchranárov ruksak odporcu našla, bol mu neskôr odovzdaný. Svedok uviedol, že v lokalite, kde sa odporca nachádzal nie je turistický chodník a v zmysle návštevného poriadku TANAP a zákona o HZS nemal v danej lokalite odporca čo robiť. Podľa svedka odporca nespĺňal podmienky pre zákonom povolenú výnimku, nie je horolezcom a z miesta, na ktorom sa nachádzal by sa sám nedostal. Podľa oznámenia strážcu TANAP, ktorý stal od odporcu vo vzdialenosti niekoľko 100 metrov, nebolo spočiatku možné vyhodnotiť závažnosť poranenia odporcu, teda zástupcovia navrhovateľa nemohli predpokladať, či odporca v lokalite, kde sa bežne v letných mesiacoch horolezecká činnosť nevykonáva, vydrží. Z uvedeného dôvodu požiadali o leteckú techniku. Po príchode na miesto, kde sa odporca nachádzal, svedok nezistil, že by mal odporca k dispozícii horolezeckú výzbroj, odev zodpovedal podmienkam, v ktorých sa odporca nachádzal s výnimkou obuvi, ktorá bola nedostatočná. Ruksak odporcu bol nájdený na mieste, ktoré svojou nadmorskou výškou prevyšuje miesto pádu odporcu asi o 150 metrov. Je zrejmé, že sa v prípade pádu nejednalo u laika o bezpečný terén.
Z výsluchu svedka B. I., ďalšieho člena skupiny záchranárov, ktorí poskytli odporcovi záchrannú službu súd zistil, že tvoril posádku sanitky, ktorá odporcu prevzala po prílete helikoptérou leteckej záchrannej služby. Po prílete odporcu lekár zhodnotil jeho zdravotný stav a vzhľadom na to, že odporca nemal pri sebe doklady totožnosti, bol služobným vozidlom navrhovateľa bez ošetrenia prevezený na hraničný priechod.
Z faktúry č. 119/2006 zo dňa 17.7.2006 súd zistil, že uvedenou faktúrou navrhovateľ odporcovi vyúčtoval náklady na činnosť záchranárov v sume 273,75 eur, náklady na použitie terénneho automobilu v sume 81,- eur a ďalej náklady na použitie leteckej techniky v sume 2.516,72 eur. Čo sa týka použitia leteckej techniky prílohou uvedenej faktúry je faktúra č. 607006 zo dňa 14.7.2006.
Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, účastníci si môžu na riešenie sporov za svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
Navrhovateľ je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 544/2002 Z. Z o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov štátna rozpočtová organizácia. Odporca je štátnym občanom Poľska.
Z obsahu záznamu o zásahu horskej záchrannej služby je zrejmé, že účastníci konania si na riešenie sporov zo zmluvného vzťahu týkajúceho sa zásahu Horskej záchrannej služby dohodli právomoc slovenského súdu na konanie podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, zriaďuje sa horská služba ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá na území vymedzenom týmto zákonom vykonáva záchrannú činnosť a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom.
Podľa § 2a ods. 1, Zák. č. 544/2002 o horskej záchrannej službe v znení noviel, záchranná činnosť na účely tohto zákona je vyhľadávanie a vyslobodzovanie osoby v tiesni, poskytovanie prvej pomoci osobe v tiesni a jej preprava k najbližšiemu dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne do zdravotníckeho zariadenia.
Podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, je povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú okrem fyzických osôb, ktoré nie sú plnoleté, a fyzických osôb, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, je povinná správať sa tak, aby neohrozovala vlastný život, zdravie a majetok alebo život, zdravie a majetok iných osôb.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 5.7.2006 vykonal záchrannú akciu na základe žiadosti odporcu, ktorý uviazol so zlomeninou nohy. Počas záchranne akcie bol odporca vyprostený zo steny v oblasti Kačacieho mnícha v Gerlachovských spádoch, transportovaný helikoptérou na ošetrenie a zavezený na hraničný prechod Lysá Poľana.
V zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 544/2002 Z.z., osoba, v prospech ktorej bola vykonaná záchranná akcia, je povinná uhradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti, alebo s pátraním. V súvislosti so záchrannou akciou v prospech odporcu vznikli navrhovateľovi celkové náklady vo výške 2.871,47 eur a pozostávajú z nákladov na činnosť záchranára za 15 hodín po 18,25 eur (počítané ako tzv. osobohodiny), t. j. v sume 273,75 eur, náhrady za použitie leteckej techniky v sume 2.516,72 eur a z náhrady za použitie terénneho automobilu v sume 81,- eur (81km x 1,- eur). Pri fakturácii nákladov navrhovateľ vychádzal z Cenníka nákladov platného od 1.7.2006.
S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikli náklady spojené s nákladom záchrannej činnosti týkajúcej sa odporcu, ktoré však odporca neuhradil. Súd v zmysle cit. zák. ustanovení zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.871,43 eur. Odporca sa do omeškania s úhradou svojho záväzku dostal nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry č. 119/2006, splatnej dňa 31.7.2006, t.j. dňa 1.8.2006.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania činí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 1.8.2006 činila základná úroková sadzba 9 % ročne.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Právna zástupkyňa navrhovateľa si trovy konania neuplatnila, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, keď žalobca je osobne oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.