Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-106-2012.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
23Co/106/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, A., právne zastúpený: AK A. & partners, s.r.o., Z. 2, K., IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: M.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, K., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Skalici, č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 16. februára 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal navrhovateľ, aby súd zakázal odporkyni, až do právoplatného skončenia vo veci samej, akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom a tiež, aby sa odporkyni zakázalo tieto nehnuteľnosti alebo ich časť dať do užívania tretej osoby alebo zaťažiť úverom. Navrhovateľ odôvodňoval návrh, že s odporkyňou sa dohodli na tom, že ju poverí na zakúpenie bytu na jej vlastné meno a neskôr na základe slovnej, či písomnej výzvy, odporkyňa na navrhovateľa prevedie vlastníctvo tohto bytu, bez akéhokoľvek zhoršenia obchodných podmienok, na navrhovateľa. Uzatvorili príkaznú zmluvu s poukazom na ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka v ústnej forme. Navrhovateľ odporkyni poskytol 200.000,- eur na kúpu bytu tak, že túto sumu previedol priamo na účet predávajúceho. Po ohliadke bytu bolo navrhovateľom zistené, že má záujem o úplnú prestavbu a zariadenie bytu a uzatvoril s odporkyňou ďalšiu príkaznú zmluvu, na základe ktorej mala byt prestavať, luxusne zariadiť podľa predstáv a plánov navrhovateľa. Navrhovateľ previedol 200.000,- eur priamo na predávajúceho bytu, a taktiež poskytol odporkyni sumu 180.000,- eur na rekonštrukciu a zariadenie bytu. Byt sa stal vlastníctvom odporkyne a táto za túto službu prijala rôzne darčeky a zároveň jej previedol sumu 25.000,- eur a byt dočasne užívala. Napriek príkazným zmluvám byt nepreviedla na navrhovateľa a nevykonala žiadny krok. Navrhovateľ preto odstúpil od príkazných zmlúv a žiadal odporkyňu o vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 380.000,- eur, a to hneď po účinnosti odstúpenia, pretože odporkyňa disponuje finančným obnosom 380.000,- eur, ktoré jej poskytol bez akéhokoľvek titulu. Navrhovateľ zistil, že sa odporkyňa snaží byt predať, alebo aspoň zaťažiť úverom, takto by mohla spôsobiť škodu navrhovateľovi. Navrhovateľ tiež mal informáciu, že odporkyňa v dohľadnej dobe má úmysel vycestovať na dlhšiu dobu do USA za účelom podnikania, môže sa tak vyhnúť vymožiteľnosti majetkových práv. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., 76 ods. 3, § 123 OZ a uzavrel, že bolo osvedčené, že odporkyňa má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a poskytnutie ochrany proti vlastníkovi by bolo v rozpore s právnymi predpismi a právnym stavom na strene odporkyne. V konaní ide o nariadenie povinnosti výlučnému vlastníkovi zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by malo za účinok prevod vlastníctva, ako aj zákaz zaťažiť nehnuteľnosť úverom a dať do užívania tretej osobe. Navrhovateľ opísal skutkové okolnosti, keď na základe jeho názoru existuje medzi ním a odporkyňou zmluvný vzťah na základe ústnych príkazných zmlúv. Pri nariadení predbežného opatrenia je však nutné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že tu je nebezpečie bezprostrednej ujmy. V prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, navrhovateľ v návrhu neosvedčil nebezpečenstvo, ani keď predložil inzerát č. 1669865
z internetovej stránky www.slovenskainzercia.sk, ktorého predmetom je síce predaj luxusného bytu, ale nedá sa jednoznačne preukázať, že sa jedná o totožný byt, ktorý navrhovateľ uvádza, vzhľadom na viaceré odlišnosti popisu bytu v inzeráte od údajov v kúpnej zmluve. V inzeráte sa uvádzalo, že byt je na 6. poschodí, pričom v zmluve na LV č. 3378 mal byť na 7. poschodí. Takisto nie je zhodná ani výmera bytu. Tieto skutočnosti vyvolávajú pochybnosti o tom, či v spomínanom inzeráte ide skutočne o byt, ktorý má byť predmetom tohto konania, a preto nemožno uzatvárať, že navrhovateľ osvedčil skutočnosť bezprostredne hroziacej ujmy, a teda úmysel, že by malo dôjsť k predaju bytu. Súd bol ďalej toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal úmysel odporkyne nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a účelovo ich prevádzať na tretiu osobu. Zverejnenie inzerátu ešte neznamená, že k samotnému prevodu nehnuteľnosti skutočne dôjde. Navyše spochybnená totožnosť predmetného bytu s tým, ktorý je uvedený v zmluve, a ktorý je uvedený v inzeráte. Nie je osvedčený ani zmluvný vzťah medzi účastníkmi, ktorý mal vzniknúť ústne. Súd je toho názoru, že budúci výkon aj napriek nenariadeniu predbežného opatrenia nebude ohrozený, nakoľko podľa tvrdenia navrhovateľa má odporkyňa aj iný majetok, a to rodinný dom v K., byt v K. na I. ulici a odporkyňa by chcela predať byt za vyššiu cenu ako sama kúpila, neznamená to však zmenšovanie jej majetku, ba práve naopak, jej zvyšovanie. Takto dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je podaný nedôvodne, pretože súd nezistil zo skutočností uvádzaných navrhovateľom také okolnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p. by bez okamžitej úpravy pomerov bolo právo navrhovateľa porušené alebo obmedzené, že by bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Taktiež nebolo osvedčené, že by bez predbežného opatrenia bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, ani že by zmarenie tohto výkonu reálne hrozilo. Keďže nebola osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov, návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Uvádza, že zo záverom a konštatovaním súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí nesúhlasí. Udáva odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., pretože je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym a nepravdivým skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo záverom súdu prvého stupňa sa nestotožňuje preto, lebo v inzeráte sa uvádza, že byt je na Trnavskej ceste, pričom daný byt odporkyne sa reálne na Trnavskej ceste nachádza. Byt podľa inzerátu pozostáva zo samotného bytu, terasy, balkóna a je k nemu možnosť parkovania v spoločnej garáži. Dispozícia bytu je 5 + kk. Reálny stav je v porovnaní s inzerátom taký, že s touto špecifikáciou sa byt odporkyne zhoduje. Pripúšťa síce drobnú odchýlku v uvedení rozlohy bytu, keď v inzeráte oproti 200,62 m2 je uvedených 220 m2, je to však logické, lebo odporkyňa vyššiu rozlohu uviedla ako lákadlo pre záujemcov a pri následnej komunikácii s prípadnými záujemcami môže svoju nepresnosť korigovať. Nezrovnalosť týkajúca sa 6. podlažia v inzeráte a 7. poschodia na LV č. 3378, ako aj v kúpnej zmluve je odôvodnená tým, že podlažie a poschodie nie sú pojmovými ekvivalentmi, a preto vo vyjadrení poschodia a podlažia nemôže byť rozdiel. Aj keby to tak bolo, tak je rozdiel medzi inzerátom a reálnym stavom tejto informácie zanedbateľný a táto informácia nie je povinnou náležitosťou inzerátov. Je však nutné zdôrazniť, že v inzeráte sa uvádza, že inzerentom je T. a uvedeným číslom je XXXX XXX XXX, ktorý patrí odporkyni. Preto by podľa týchto okolností mala byť zhoda s predmetným bytom, ktorý je uvedený v zmluve, a ktorý je v inzeráte. Nie je tiež pravdivý názor súdu prvého stupňa, že by navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal úmysel odporkyne nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a účelovo ich prevádzať na tretiu osobu. Vyjadril iba dôvodnú obavu o možnosti takéhoto konania. Zo samotnej logiky vyplýva, že ak vlastník nehnuteľnosti, v konkrétnom prípade odporkyňa, uverejní inzerát s textom, že predá luxusný, zariadený, veľkometrážny byt rozhodne to odzrkadľuje jej úmysel, ktorý je formulovaný v samotnom inzeráte. Účelové prevádzanie nehnuteľnosti na tretiu osobu je taktiež podľa názoru navrhovateľa preukázané a vyplýva to z logicky, nakoľko bezúčelové prevedenie si nevie ani vysvetliť. Navrhovateľ vo svojom návrhu aj rozhodne nenavrhoval skúmať úmysel predaja bytu. Už samotné zbavenie sa nehnuteľnosti a prípadne následné iné využitie inkasovej kúpnej ceny, by pre navrhovateľa znamenalo ohrozenie vymožiteľnosti jeho nároku voči odporkyni. Záver súdu, že zverejnenie inzerátu neznamená, že k samotnému prevodu nehnuteľnosti skutočne dôjde je pravdou, avšak má za to odvolateľ, že nariadenie predbežného opatrenia po realizácii prevodu bytu by rozhodne minulo účinkami. Ak súd odôvodňuje, že nie je osvedčený ani zmluvný vzťah medzi účastníkmi, ktorý mal vraj vzniknúť ústne, tak podľa názoru navrhovateľa skutočnosť, že kúpnu zmluvu podpísala odporkyňa, avšak finančné prostriedky poskytol navrhovateľ, rozhodne potvrdzuje navrhovateľom opísaný zmluvný vzťah. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní odporkyňa - rodinný dom v Brodskom a v Bratislave na I. ulici sú svojou hodnotou oveľa nižšie, ako predmetný predávaný byt
odporkyne a tieto nehnuteľnosti nezabezpečujú dosiahnutie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni. To, že by odporkyňa za byt inkasovala vyššiu cenu, ako sama kúpila neznamená, že by tieto financie boli bezpečne uložené za účelom vyrovnania svojich záväzkov. Keďže je fyzická osoba nebolo by ani možné zistiť čo s inkasovanou kúpnou cenou by spravila v prípade, ak by sa navrhovateľ nemohol uspokojiť s jej majetkom, preto navrhol odvolateľ zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo, aby rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa mení, a že návrhu na vydanie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a rozhodne, že je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Prvostupňový súd právne poukázal na citáciu ust. § 74 ods. 1 O.s.p., keď o predbežnom opatrení ako procesnom inštitúte poukazoval na to, že umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektom a porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým nie je definitívne rozhodnuté vo veci samej, že nie je konečné rozhodnutie a pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.
Z citácie tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že základnými znakmi predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť. Súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia a významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežnými opatreniami je zásada proporcionality. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. Predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo, aby bol výkon rozhodnutia ohrozený. Prvý z uvedených predpokladov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšenie. Musí byť v tom osvedčená danosť práva, osvedčená danosť nároku. Pre osvedčenie je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný, a taktiež, aby navrhovateľov uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy pomerov, preukazuje navrhovateľ. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Prvostupňový súd poukázal v tejto súvislosti nielen na ust. § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p., ako aj na špeciálne dôvody, pre ktoré sa vydáva predbežné opatrenie v súvislosti s tým, ako bol podaný návrh § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. a poukázal na ust. § 76 ods. 3 O.s.p. ako pri nariadení predbežného opatrenia uloží súd navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určil podal návrh na začatie konania na súde, ako aj na možnosť určenia, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ďalej bolo poukázané na ochranu vlastníka v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka, ktorého nemožno vo výkone jeho práva obmedzovať bez toho, aby bolo preukázané, že vlastník, ako dlžník navrhovateľa, sa skutočne zbaví alebo zbavuje majetku a teda, aby bolo preukázané také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvého stupňa v časti, že nebol žiadnym spôsobom preukázaný úmysel odporkyne nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a predávať ich na tretiu osobu, vzhľadom na netotožnosť nehnuteľností uvedených v inzeráte a uvedených v kúpnej zmluve. V inzeráte sa spomína byt, ktorý je na 6. podlaží, jeho výmera je 220 m2, cena bytu je uvedená 490.000,- eur, pričom prvostupňový súd správne poukázal, že tieto údaje sa nezhodujú s tým, ako je byt špecifikovaný, konkretizovaný v kúpnej zmluve, ktorý mal byť na 7. poschodí, že jeho výmera je iná ako v inzeráte, navyše práve prvostupňový súd poukázal na to, že aj keby realizovala odporkyňa prostredníctvom inzerátu predaj predmetného bytu, práve by získala prostriedky finančné a nezmenšovala by svoj majetok, takže nie je ohrozený ani prípadný výkon rozhodnutia. Treba len súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, aby si pomery účastníkov vyžadovali okamžitý zásah nariadením predbežného opatrenia.
v ostatnom odvolací súd poukazuje na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v odôvodnení s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., pretože dôvody súdu prvého stupňa uvedené v rozhodnutí považuje odvolací súd za správne.
Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.