Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-255-2008.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/255/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci navrhovateľky: J., 2. S., zastúpený opatrovníkom B., proti odporcovi: X., o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému S. takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie o určenie otcovstva k maloletému S. Maloletý S. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľka v 1. rade), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého S. (odporca) bude prispievať na jeho výživu sumou 80,- € mesačne k rukám matky (navrhovateľka v 1. rade), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné za obdobie od 15. júna 2007 do rozhodnutia súdu v sume 4.680,- €, bude otec (odporca) splácať splátkami po 50,- €, spolu s bežným výživným k rukám matky (navrhovateľka v 1. rade), počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého zaostalého výživného.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade náhradu trov konania v sume 66,39 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 251,58 € na účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 17.10.2007 sa navrhovatelia domáhali určenia otcovstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. navrhovateľovi v 2. rade. Na pojednávaní dňa 28. marca 2012 navrhovateľka v 1. rade ako matka maloletého navrhovateľa v 2. rade a odporca ako otec maloletého navrhovateľa v 2. rade súhlasným vyhlásením určili otcovstvo k mal. navrhovateľovi v 2. rade tak, že jeho otcom je odporca. Podľa ustanovenia § 108 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu. V zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko k určeniu otcovstva k mal. navrhovateľovi v 2. rade došlo súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie o určenie otcovstva zastavil. Podľa ustanovenia § 113 ods.2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému súd pokračoval v konaní o výchove a výžive maloletého navrhovateľa v 2. rade.
Pojednávanie dňa 28.03.2012 súd odročil za účelom doplnenia dokazovania na zistenie možností odporcu platiť výživné na mal. navrhovateľa v 2. rade na 30.04.2012 a prítomných účastníkov na odročené pojednávanie predvolal. Na tomto pojednávaní bol prítomný aj odporca, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie. Odporca sa na pojednávanie konané dňa 30.04.2012 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani včas nepožiadal o odročenie pojednávania. Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. V zmysle citovaného ustanovenia súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti odporcu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že maloletý navrhovateľ bude v osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vykonávajúc dokazovanie sa súd preto zameral na výšku sumy, ktorou bude odporca prispievať na výživu maloletého navrhovateľa v 2. rade. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľky v 1. rade, potvrdeniami B. o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľkou v 1. rade, oboznámil sa s obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P 269/2009, najmä obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.04.2010, rozsudkom č.k.8P 269/2009-33 zo dňa 13.04.2010, ďalej sa súd oboznámil s potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, s výkazom príjmov a výdajov, s výpisom zo živnostenského registra Obvodného úradu Malacky, číslo živnostenského registra: XXX- XXXXX, obsahom účtovníctva za rok XXXX, čestným vyhlásením odporcu zo dňa 23.04.2012, čestným vyhlásením navrhovateľky v 1. rade zo dňa 04.04.2007 a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletý navrhovateľ v 2. rade je v predškolskom veku, je zdravý, doteraz odmietal kolektív, preto bol celodenne v opatere svojej matky - navrhovateľky v 1. rade. Odporca sa o navrhovateľa v 2. rade nezaujímal, doteraz neprispieval na jeho výživu a výchovu žiadnym spôsobom, nepodieľal sa na jeho výchove. Navrhovateľka v 1. rade - matka maloletého navrhovateľa v 2. rade má základné vzdelanie, doteraz pracovala príležitostne brigádnicky v logistickom parku v X. pri výrobe autodielov, od septembra, keď pôjde mal. navrhovateľ v 2. rade do škôlky má dohodnutú prácu tiež v logistickom parku v X.. Doteraz je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, žije u svojej babky aj s maloletým navrhovateľom. Okrem mal. navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odporca má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je živnostník s predmetom podnikania: vykonávanie zváracích prác, paličské práce, rezanie závitov, dokončovacie práce hotových kovových výrobkov jednoduchým ručným opracovaním alebo pomocou drobnej ručenej mechanizácie, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Odporca má okrem mal.navrhovateľa v 2. rade vyživovaciu povinnosť aj k mal. J. ktorému na základe rodičovskej dohody prispieva na výživu v sume 100,- € mesačne. Odporca s matkou mal. J. a mal. J. nežije v spoločnej domácnosti. Ako odporca uviedol, žije s rodičmi v spoločnej domácnosti a mesačne im prispieva na domácnosť sumou 150,- €. Spláca aj úver vo výške 450,- € mesačne. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rozhodujúc o výške výživného na maloletého navrhovateľa v 2. rade, ktorým je odporca povinný prispievať, vychádzal súd z vyššiecitovaných zákonných ustanovení, pričom bral do úvahy všetky okolnosti prípadu.
Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že maloletý navrhovateľ v 2. rade je v starostlivosti matky- navrhovateľky v 1. rade, ktorá sa každodennou starostlivosťou podieľa na výchove a aj výžive dieťaťa, na druhej strane otec - odporca sa so synom - navrhovateľom v 2. rade nestretáva, nezaujíma sa o neho, na jeho výživu neprispieva. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou rodiča podieľať sa nielen na výchove ale aj výžive dieťaťa, ktoré je na svojich rodičov úplne odkázané, najmä ak sa jedná o dieťa vo veku maloletého navrhovateľa v 2. rade. Maloletý navrhovateľ v 2. rade nemá schopnosť ani možnosť zabezpečiť si vlastný príjem, je preto povinnosťou rodičov vlastným pričinením si zaobstarať dostatok finančných prostriedkov na výživu svojho dieťaťa. Ako je vyššie uvedené matka sa každodennou starostlivosťou podieľa na výchove a výžive dieťaťa, túto skutočnosť súd zohľadnil vo výške výživného, ktorým sa má otec podieľať na výživnom, keď určil sumu 80,- mesačne ako sumu primeranú odôvodneným potrebám maloletého - dôležitá pre rast je kvalitná strava, bohatá na bielkoviny a vitamíny, ošatenie, ktoré vo veku maloletého treba jednak často obmieňať, jednak dieťa v tomto veku rýchlo rastie a ošatenie a obuv treba každú sezónu dokupovať. Uvedenú sumu súd považuje za primeranú aj schopnostiam a možnostiam otca - odporcu, ktorý je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s maturitou a je živnostníkom poskytujúcim remeselné služby, ktoré sú na trhu a v tomto regióne žiadané - má zručnosti v kovovýrobe a stavebníctve, pričom v regióne je niekoľko priemyselných parkov ponúkajúcich prácu, tak v prípade, že príjem odporcu ako živnostníka nedosahuje výšku, ktorú považuje za potrebnú pre naplnenie svojich potrieb a vyživovacích povinností k svojim dvom synom, je v jeho schopnostiach i možnostiach dosiahnuť dostatočný príjem aj prácou v pracovnom pomere v niektorom z priemyselných parkov v regióne alebo iným spôsobom.
Súd bral do úvahy aj to, že odporca má vyživovaciu povinnosť aj k mal. J., pričom súd poukazuje na skutočnosť, že na základe rodičovskej dohody s matkou mal. J. prispieva na jeho výživu sumou 100,- €, jedná sa pritom o dieťa v rannom školskom veku, staršie o štyri roky ako navrhovateľ v 2. rade, teda jeho potreby ako žiaka základnej školy sú vyššie (avšak porovnateľné) než potreby navrhovateľa v 2. rade. Túto skutočnosť súd zohľadnil, keď výšku výživného na mal. navrhovateľa v 2. rade určil vo výške 80,- €. Súd nepovažuje za spravodlivé, aby na jedno svoje dieťa prispieval odporca výživným v sume 100,- € a na druhé svoje dieťa s porovnateľnými potrebami nepomerne menej.
Zaostalé výživné odo dňa narodenia navrhovateľa v 2. rade je ku dňu vyhlásenia rozsudku za 58,5 mesiaca po 80,- € v sume 4.680,- €. Túto sumu súd povolil odporcovi splácať pravidelnými splátkami spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, teda ak príde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, nastane splatnosť celého dlhu na výživnom.
K čestnému vyhláseniu navrhovateľky v 1. rade, predloženému odporcom, podľa ktorého navrhovateľka v 1. rade dňa 04.04.2007 vyhlásila, že nežiada ”…žiadne alimenty a nič iné od otca”, súd uvádza, že toto čestné vyhlásenie je právne neúčinné, nakoľko podľa jednej zo základných zásad občianskoprávnych a teda aj rodinnoprávnych vzťahov sa nikto nemôže vopred vzdať svojich práv, naviac, výživné nepatrí navrhovateľke v 1. rade, ale navrhovateľovi v 2. rade, navrhovateľka v 1. rade je len osoba, ktorá výživné určené navrhovateľovi v 2. rade prijíma. V danom prípade by ani teoreticky nemohla vystupovať navrhovateľka v 1. rade ako zákonná zástupkyňa svojho syna - navrhovateľa v 2. rade, nakoľko by sa jednalo o kolíziu záujmov matky a dieťaťa a v takom prípade by za dieťa konal opatrovník ustanovený súdom.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľke v 1. rade vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 66,39 € (2.000,- Sk), odporca je preto povinný nahradiť jej tieto trovy.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
V konaní vznikli štátu trovy vo výške 461,58 € zaplatením znalečného súdnej znalkyni RNDr. Eve Ferákovej, PhD..
Ku dňu písomného vyhotovenia rozsudku zaplatil odporca v splátkach na znalečné 210,- €, zostatok je teda 251,58 €, ktoré je povinný zaplatiť na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.