Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-103-2012.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci starostlivosti o mal. U. X., nar. X.XX.XXXX, mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: U. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H., G.. D. X a M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Otec v podanom návrhu žiadal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu o výkone rodičovských práv a povinností a zveril mal. U. do jeho osobnej starostlivosti a matke určil výživné v sume 100 €. Návrh odôvodnil tým, že U. sa presťahovala do jeho domácnosti 12. januára 2012 natrvalo, nakoľko sa u matky nevedela učiť, matka bola nervózna. Dcéra mu uviedla, že sa u neho cíti lepšie a chce viac času tráviť s otcom.
Matka so zverením dcéry do starostlivosti otca súhlasila, keď to tak dcéra chce. Nesúhlasila však s výškou výživného.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do starostlivosti otca s poukazom na zhodné tvrdenia rodičov a s prihliadnutím na názor dieťaťa a matke určiť výživné v sume 70 €.
Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, mal. dieťaťa a listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 12C/63/2007-27 zo dňa 24.8.2007 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Mal. U. a mal. C. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. U. sumou 3.000 Sk a mal. C. sumou 1.500 Sk. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 2.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/261/2007-55 zo dňa 19.2.2008. V časti úpravy styku bol rozvodový rozsudok zrušený a o úprave styku otca s mal. deťmi bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 12C/63/2007-72 zo dňa 17.6.2008, ktorý sa stal súčasťou rozsudku o rozvode tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U. každú prvú sobotu v mesiaci tak, že si dieťa prevezme v uvedený deň o 10.00 hod. pred bytom matky do 19.00 hod. toho
istého dňa, kedy dieťa odovzdá matke pred jej bytom k jej rukám. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. každú druhú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod za prítomnosti matky.
Pod sp.zn. 10P/191/2009 bolo vedené konanie o rozšírenie styku s mal. deťmi na návrh otca, ktoré však bolo uznesením zo dňa 1.12.2009 na základe späťvzatia návrhu zastavené.
Otec vypovedal, že mal. U. k nemu prišla 12.1.2012 s plačom, vyhrážala sa, že ak pre ňu nepríde, ujde, lebo mama na ňu kričí a nevie sa učiť. Bol by radšej, keby bola u mamy, ale nemôže ju nútiť, aby od neho odišla. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou U. N., nar. XX.X.XXXX, s ktorou má syna Z., nar. 25.X.XXXX. V dome má mal. U. k dispozícii vlastnú izbu. Ohľadne neospravedlnených hodín v škole otec tvrdil, že sú ospravedlnené od lekárky, ale učiteľka to nevie prečítať, majú si to vybaviť s lekárkou. Otec dal dcére ospravedlnenku len raz, keď mala teplotu. Otcovi tvrdí, že sa do školy učí, skontrolovať ju však nevie, keďže je celý deň v práci a domov chodí okolo 18.00 - 19.00 hod., je živnostníkom. Za rok 2011 podal daňové priznanie, v ktorom vykázal príjmy vo výške 5408 € a výdavky 2574,41 €. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, poplatky za bývanie činia mesačne 19 € elektrina, 11 € plyn a drevo 1000 € ročne.
Matka uviedla, že dcéra od nej odišla po tom, ako matka zistila, že v škole neprospela z troch predmetov. Bola zhrozená, okamžite dcére volala, aby prišla a samozrejme na ňu kričala, veď bolo aj prečo. Zvykla na ňu kričať ako každá mama, aby nebola dlho na internete, upratala si izbu a podobne. S dcérou mali vždy dobrý vzťah, rozprávali sa, chodili spolu nakupovať. Zvykla sa s ňou učiť, skúšala ju. Otec sa o jej známkach podľa matky vyjadril spôsobom, že tak si zopakuje ročník. Matka tiež nesúhlasila, aby dcéra chodila s priateľom, ktorý užíval marihuanu, nedovolila, aby u nich spal, ani aby U. chodila spať k nim. Matka je zamestnaná vo firme EUREST spol s r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 506,48 €, poberá prídavky na dve deti 45 €. Za podnájom platí mesačne 250 €. Mladšia dcéra C. navštevuje materskú školu, kde za obedy uhrádza 24 € mesačne. K ďalším výdavkom patrí cestovné do práce, strava, ošatenie a výživné pre U., ktoré platí otcovi vo výške 26 €.
Mal. U. bola na pojednávaní vypočutá bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, pričom uviedla, že keď bývali s maminou u starých rodičov, nebolo jej tam veľmi dobre, lebo nemala súkromie. Keď sa presťahovali do Levíc, už to bolo dobré a aj s maminou vychádzala. Potom však mama chodievala z roboty nervóza, kričala na ňu, zvykla kričať aj na sestru C., ale skôr to bolo na U.. U. chodievala k otcovi každý druhý víkend a cez prázdniny. Uviedla, že vždy ju to ťahalo k ocinovi, ale nie preto, že by jej dovolil viac. Stará sa o ňu, nedovolí jej všetko. C. jej chýba, niekedy aj mamina, ale nevie si predstaviť, že by s ňou bývala, ale cez prázdniny by nej chodila. S otcovou priateľkou vychádza dobre, po rozvode rodičov ju nemala rada, lebo ju nepoznala.
Po výsluchu maloletej boli s jej výpoveďou oboznámení rodičia, pričom matka uviedla, že U. súdu nepovedala, že odkedy je u otca, zvykne prespávať u spomínaného priateľa, ktorý má 23 rokov. Na túto skutočnosť otec uviedol, že u priateľa prespáva len raz za mesiac, inak pre ňu chodí otec alebo ju domov dovezie priateľ. Povedal, že dcéru nemôže kontrolovať každú chvíľu, kde je a čo robí a že „ matka si tiež musí uvedomiť, že U. bude mať pomaly 18 rokov a matka bola v 18-ich už tehotná“.
Z komplexného hodnotenia Strednej odbornej školy v Leviciach, Pod amfiteátrom 7 zo dňa 19.3.2012 je zrejmé, že mal. U. je žiačkou 1. ročníka odboru pracovník marketingu. V 1.polroku roka 2011/2012 z dvoch predmetov neprospela, mala vymeškaných 40 hodín z toho 4 neospravedlnené. V 2. polroku mala k 19.3.2012 vymeškaných 66 hodín z toho 13 neospravedlnených. Keďže býva u otca, bol pozvaný do školy ohľadom dochádzky a študijných výsledkov, prisľúbil, že dohliadne na pravidelnú dochádzku a bude učiteľku informovať o neprítomnosti U.. Matka sa pravidelne zaujíma o prospech a dochádzku dcéry a rodičovských združení sa zúčastňuje.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.3.2012 vyplýva, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa. Pri šetrení uviedol, že by bol radšej, keby bola dcéra u matky, nakoľko dlho pracuje, ale nechce ju odmietnuť.
Zo správy z pohovoru s maloletou na Referáte poradensko-psychologickch služieb zo dňa 24.4.2012 vyplýva, že na pohovor boli pozvaní aj rodičia, pričom otec sa nedostavil. S U. bol vykonaný pohovor bez prítomnosti matky. Počas rozhovor bola menej komunikatívna, ale vyjadrila sa, že je pevne rozhodnutá žiť u otca, lebo si s ním a jeho partnerkou rozumie lepšie ako s matkou, s ktorou si momentálne nerozumie a ich vzťah nie je najlepší. Neuviedla, čo je dôsledok zhoršenia vzťahu s matkou, vyjadrila sa však, že ak súd rozhodne, že má zostať u matky, tak i napriek tomu odíde k otcovi. Pri pohovore s matkou sa matka vyjadrila, že si nevie predstaviť, prečo sa dcéra tak rozhodla, pretože sa vždy snažila mať s ňou priateľský vzťah, avšak vždy bola prísnejšia ako otec, pretože žiadala od dcéry, aby sa učila a mala jasne stanovené hranice.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4T/256/2011 je zrejmé, že na otca bola dňa 16.12.2011 podaná obžaloba pre zločin kupliarstva podľa § 367 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Trestného zákona (teda, že zjednal a umožnil vykonávanie prostitúcie na chránených osobách - deťoch). Prvé pojednávanie je vytýčené na 2.5.2012. Jednou zo svedkýň v tejto veci je aj súčasná priateľka otca U. N., ktorá pred vyšetrovateľom odmietla vo veci vypovedať.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné, vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. U.. Je zrejmé, že matka je vo vzťahu k nej prísnejšia ako otec a vyžaduje od dcéry viac, čo sa maloletej, ktorá je vo veku 16 rokov pochopiteľne nepáči. Napriek tomu, že rodičia aj kolízny opatrovník so zverením dieťaťa do starostlivosti otca súhlasia, súd je názoru, že by to v záujme maloletej nebolo. Sám otec uviedol, že je pracovne zaneprázdnený, domov chodieva večer, dcéru nemôže neustále kontrolovať ani sa s ňou učiť a bo by radšej, keby bola u matky. Odkedy je u otca mala 13 neospravedlnených hodín. Otec jej zjavne dovoľuje viac ako matka. Prespávanie 16-očného dievčaťa u 23-ročného priateľa ospravedlňuje tvrdením, že pomaly bude mať osemnásť a matka bola v tom veku už tehotná. Takýto prístup otca k výchove súd považuje za absolútne nevhodný. Výchovne na maloletú určite nebude pôsobiť ani priateľka otca, ktorá je len o pár rokov staršia od mal. U. a s ktorou mal otec (ako to vyplýva z pripojeného rozvodového spisu) intímny vzťah už v jej 15-ich rokoch, čo bolo príčinou rozvodu jeho manželstva s matkou. V konečnom dôsledku morálnu spôsobilosť otca vykonávať osobnú starostlivosť o dcéru v adolescentnom veku znižuje aj tá skutočnosť, že na otca bola podaná obžaloba pre trestný čin kupliarstva spáchaný na chránených osobách - deťoch, v ktorom trestnom konaní je jednou zo svedkýň aj súčasná priateľka otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Napokon ani maloletá neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré s matkou nechce žiť. Obavu nad morálnymi predpokladmi otca vyslovil aj Krajský súd v Nitre ešte v odvolacom konaní proti rozvodovému rozsudku rodičov, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, či za daného stavu, keď je otec trestne stíhaný pre trestný čin kupliarstva, je vôbec v záujme mal. detí, aby sa s otcom stýkali a či neprichádza do úvahy postup podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, keď je potrebné v záujme mal. detí styk obmedziť prípadne ho zakázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podaný návrh zamietol, nakoľko nie je v záujme mal. dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.