Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

77Cb/57/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: OIL JMP, s.r.o., so sídlom Hodonínska cesta, 908 51 Holíč, IČO: 31 644 945, zastúpeného: Mgr. Máriom Arbetom, advokátom, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: ESMERO, s.r.o. so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava , IČO: 51 124 327, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k hnuteľným veciam vo vlastníctve ESMERO, s.r.o., IČO: 51 124 327 a to:

a) K. Q., EČV: J VIN: XCXCDXJGXKHXXXXXX b) E. G., EČV: J VIN: F c) O. P., EČV: J VIN: E d) O. C., EČV: J VIN: VF1RFB00564996977 e) O. C., EČV: J VIN: E

a to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 25 646,91 € s príslušenstvom pri uvedení skutkového stavu:

2. Dňa 13.11.2019 žalobca uzatvoril zmluvu o odbere PHM a doplnkového tovaru č. X/XXXX (ďalej v texte len „zmluva“) so žalovaným. Na základe zmluvy žalovaný čerpal pohonné látky do - ním - využívaných vozidiel, za čo mu žalobca raz mesačne vystavoval faktúry podľa skutočne odobratých množstiev paliva. Žalovaný mal k dispozícii unikátne čerpacie karty, pričom po čerpaní pohonných látok je ku každej z nich priraditeľné vozidlo, čas, druh a množstvo čerpaných pohonných látok.

3. Dňa 31.7.2023 žalobca takto vystavil žalovanému faktúru č. XXXXX vo výške 16 003,72 € splatnú dňa 7.8.2023. Dňa 31.8.2023 žalovanému vystavil faktúru č. XXXXX vo výške 11248,49 € splatnú dňa 7.9.2023, dňa 30.9.2023 faktúru č. XXXXX vo výške 8344,09 € splatnú dňa 7.10.2023 a dňa 13.10.2023 faktúru č. XXXXX vo výške 4226,27 € splatnú dňa 13.10.2023.

4. Posledná faktúra bola vystavená v priebehu kalendárneho mesiaca, nakoľko ku dňu 12.10.2023 žalobca zablokoval žalovanému všetky čerpacie karty, keďže dlh žalovaného napriek jeho prísľubom aj naďalej narastal. V tom čase už dosiahol výšku viac ako 25 000,- €.

5. Žalovaný naposledy uhradil časť dlhu vo výške 2.000,- €, a to dňa 6.10.2023. Predtým ešte žalovaný uhradil časť dlhu vo výške 175,66 €, a to dňa 28.8.2023, časť dlhu vo výške 5.000,- € dňa 5.9.2023, časť

dlhu vo výške 2.000,- € dňa 19.9.2023, časť dlhu vo výške 1.000,- € dňa 26.9.2023, dňa 27.9.2023 časť dlhu vo výške 2.000,- € a dňa 2.10.2023 časť dlhu vo výške 2.000,- €.

6. V tom čase žalovaný pravidelne čerpal pohonné látky priemerne za viac ako 14.000,- €/mesačne. Úhrady 2.000,- € tak predstavovali len úhrady za niekoľkodňové čerpanie.

7. Platobná disciplína sa v prípade žalovaného zhoršila práve s faktúrou č. XXXXX. Ako je zrejmé aj z harmonogramu platieb, splatnosť tejto faktúry bola zo strany žalovaného fakticky ignorovaná a jej úhrada (ktorá dodnes nie je kompletná) sa pretiahla na niekoľko mesiacov.

8. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu jeho dlhu. Zo strany žalovaného sa vždy dočkal len sľubov. Postupne sa teda stalo zrejmé, že žalovaný nemá finančné prostriedky na úhradu dlhu.

9. Žalovaný následne žalobcu s úhradou dlhu odkázal na svojho finančného riaditeľa (Ľ. Y.). Ten nám dňa 13.10.2023 - po ďalšej našej výzve - oznámil, že situácia u žalovaného je vážna. Ten istý deň nám konateľ žalovaného dokonca uviedol, že nemá finančné prostriedky už ani na úhradu výplat zamestnancov. Tomu by nakoniec zodpovedal aj nárast dlhu žalovaného voči Sociálnej poisťovni, ktorý medzimesačne (mesiace 9/2023 a 10/2023) narástol na dvojnásobok. Podľa účtovnej závierky za rok 2022 sa zhoršuje ekonomický výhľad žalovaného smerom do budúcnosti. V položke záväzkov žalovaného totiž prišlo k násobnému nárastu dlhov oproti predchádzajúcemu roku. A to tých dlhodobých ako aj krátkodobých. Žalovaný pritom ale nemá žiadny nehnuteľný majetok. V prípade hnuteľného sa jedná fakticky len o motorové vozidlá.

10. Podľa Notárskeho centrálneho registra je však voči právu na zaplatenie kúpnej ceny podľa zmlúv o pohľadávke žalovaného ale aj voči právu na výplatu vkladu z účtu zo zmlúv žalovaného zriadené záložné právo v prospech veriteľa UniCredit bank Czech and Slovakia, a.s.. Toto právo sa pritom vzťahuje nielen na aktuálne pohľadávky žalovaného, ale aj na tie ktoré vzniknú v budúcnosti (č.k. NCRzp XXXXX/XXXX). Výška istiny, na ktorú sa záložné právo vzťahuje je 510 000,- €.

11. Uvedené znamená, že aj zisk žalovaného z ďalších rokov pochádzajúci z vykonaných diel (čo je predmetom činnosti žalovaného) je zaťažený v prospech banky. Zisk žalovaného za rok 2022 bol síce vo výške 119 000,- €, ale je taktiež zrejmé, že každý (aj budúci) zisk záložného už teraz podlieha veriteľovi. Ak by teda aj žalovaný svoj zisk zopakoval (čo sa s ohľadom na vyhlásenia jeho konateľa nejaví ako príliš pravdepodobné), nedokáže žalobca svoju pohľadávku dlhé roky (pre zriadené záložné práva) vôbec uspokojiť. Všetky finančné prostriedky na účtoch žalovaného, všetky pohľadávky žalovaného, vrátane tých, ktoré vzniknú až v budúcnosti sú totiž už zaťažené v prospech tretej osoby (banky). Žalovaný má aj ďalšie dlhy. Ide o nedoplatky na sociálnom (27 368,- €) ale aj na zdravotnom (9 588,82 €) poistení.

12. Vykonanie exekúcie voči majetku - a to aj budúcemu - žalovaného nebude objektívne možné práve z dôvodu jeho zaťaženia v prospech záložného veriteľa. Exekučný titul žalobcu sa tak bude musieť zaradiť až za uspokojenie banky. 13. Zriadenie záložného práva voči vozidlám bude znamenať nielen zvýšenie ochrany žalobcu ale aj zlepšenie pozície žalobcu ako veriteľa. S tým potom priamo súvisí aj odstránenie stavu, kedy je exekúcia ohrozená.

14. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na uhradenie dlhu, ktorý je aktuálne vo výške 25 646,91 €. Tento plynie z nedoplatku faktúry č. XXXXX vo výške zostatku 1 828,06 €, faktúry č. XXXXX s nedoplatkom vo výške 11 248,49 €, faktúry č. XXXXX vo výške 8344,09 € a faktúry č. XXXXX vo výške 4226,27 €.

15. Cieľom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Z hľadiska proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nie je nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia pre žalovaného neprimerane obmedzujúce. Žalovaný bude môcť motorové vozidlá aj naďalej používať. Naopak, bez ich založenia vznikne na našom majetku neodstrániteľná škoda, teda by mohla byť ohrozená pozícia veriteľa. A to aj preto, že sa v prípade žalovaného jedná o spoločnosť s obmedzeným ručením.

Pokiaľ ide o navrhované množstvo vozidiel, tieto podliehajú zvýšenej miere amortizácie. Preto je vzhľadom na výšku dlhu nevyhnutné zriadiť záložné právo tak, aby pôsobilo efektívne aj voči narastajúcej pohľadávke (pravidelne o úroky z omeškania), prirodzenému znižovaniu ich hodnoty, a v neposlednom rade riziku ich poškodenia alebo zničenia. V prípade uvedených vozidiel navyše nejde o hnuteľné veci, na ktorých by bolo podľa NCR doteraz zriadené záložné právo. 16. Podľa ustanovenia (ďalej len „ “),Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“.

17. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.

21. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom zabezpečovacích opatrení je potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - obava ohrozenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Tak ,ako už bolo vyššie uvedené, pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie tak, ako v konaní vo veci samej a preto je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

22. Žalobca odôvodňoval svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia subjektívnou obavou, že žalovaný nebude mať v prípade predaja motorových vozidiel špecifikovaných v bode 1. tohto odôvodnenia dostatok finančných prostriedkov na splnenie dlhu vo výške viac ako 25.000,- Eur . Súd konštatuje, že žalobca neosvedčil vlastníctvo motorových vozidiel ku ktorým žiada zriadiť záložné právo žalovaným, ani hodnotu týchto hnuteľných vecí predložením relevantných listinných dokladov. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí vždy zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.

februára 2018, sp. zn. uverejnený pod č. 72/2018 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, časť Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).

25. Súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).