Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-30-2003.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/30/2003
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, proti povinnému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., miestna časť J. č. XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 375,46 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi vo výške 69,79 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Peter Molnár, Exekútorský úrad Košice, v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.01.2012 uviedol, že dáva podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), keďže v priebehu exekučného konania nebol dosiahnutý ani len čiastočný pozitívny výsledok. Zároveň tento žiadal, aby súd pre prípad zastavenia exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie podľa priloženej špecifikácie. Tento podnet súdny exekútor odôvodnil tým, že lustráciou v evidencii katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku. Ďalej bolo v priebehu exekúcie zistené, že povinný nie je evidovaný ani ako vlastník motorového vozidla, nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorého odpredajom by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávka, nemá na seba vedené žiadne bankové účty a nepodarilo sa zistiť ani iný jeho príjem. Súdny exekútor nakoniec uviedol, že sám oprávnený mu dňa 08.12.2011 doručil návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP platného do 31. augusta 2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Po preštudovaní obsahu spisového materiálu EX 74/2003, prihliadnuc na skutočnosti zistené súdnym exekútorom počas exekúcie, ako aj so zreteľom na samotný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie,
súd postupujúc v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) a c) EP, v spojení s § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastavil.
Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie pri jej zastavení v celkovej výške 205,22 eur.
Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 EP platného do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP platného do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi v celkovej výške 69,79 eur.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100,- Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor, a ktoré súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods.1 písm. a), c), e) a j) vyhlášky vo výške 26,56 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5x doručenie
exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného) a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 31,60 eur (náhrada poštovného). Súd nakoniec súdnemu exekútorovi priznal DPH z odmeny a hotových výdavkov priznaných súdom vo výške 11,63 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal z nižšie uvedeného dôvodu odmenu vyúčtovanú pod označením odmena „podľa § 14 ods. 2 (náhrada za stratu času)“, ktorú si tento uplatnil vo výške 13,28 eur za úkony „prevzatie spisu“ a „štúdium spisu“. Podľa názoru súdu tieto úkony nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ktoré bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky, ale sú to úkony, ktoré majú skôr administratívny charakter. V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Je teda zrejmé, že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí súdnemu exekútorovi časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti.
Vo zvyšku súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vyúčtovanú pod označením „odmena za zriadenie záložného práva“, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške 99,58 eur. V zmysle § 14 až 16 vyhlášky si súdny exekútor pre prípade zastavenia exekúcie môže uplatniť len tzv. paušálnu odmenu, časovú odmenu, resp. odmenu vypočítanú ako zákonom stanovený percentuálny podiel z vymoženej pohľadávky. Nárok na odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti prináleží súdnemu exekútorovi len v prípade úspešného výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Keďže súdny exekútor si uplatnil odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, hoci zo strany súdneho exekútora nedošlo k úspešnému výkonu exekúcia predajom nehnuteľnosti, súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na túto odmenu, a preto mu ju súd ani nepriznal.
Celkové trovy exekúcie potom predstavujú sumu 69,79 eur (26,56 eur + 31,60 eur + 11,63 eur), ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.