Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-87-2012.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/87/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: W. J., bytom R. A., P. S. XX/XX, o vymoženie 2.103,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júna 2011, č.k. 60Er/1387/2011 - 10, jednohlasne v senáte, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tamojšiemu súdu bola dňa 20.05.2011 doručená žiadosť vyššie uvedeného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 07.04.2011. Ako exekučný titul bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 14742/10 zo dňa 11.02.2011, podľa ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.103,12 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.103,12 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2.103,12 Eur od 22.11.2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 476,80 Eur. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 22.03.2010 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur so zvýšeným poplatkom vo výške 968 Eur, ktorý mal povinný splácať v 12-tich mesačných splátkach po 164 Eur počnúc 22.04.2010. Dôvodil, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku - teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má teda dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V predmetnej veci bolo rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), naviac tento údaj nevyplýva ani zo samotného exekučného titulu. Tento údaj má za cieľ chrániť spotrebiteľa, pretože odplata je častokrát zložito formulovaná tak, že spotrebiteľ skutočnú cenu úveru nevie zistiť. Preto práve
RPMN mu umožňuje v jednom čísle mať všetky úroky a poplatky. Ak tento údaj dodávateľ v zmluve neuvedie vystavuje sa preňho nepriaznivým následkom, a to že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekučný titul priznáva plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, je nevykonateľný, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný 96- ný poplatok za poskytnutý úver a 0,25 %-ný denný úrok (91,25 % p.a.), ktorý súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Svojím rozhodnutím rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené, teda také, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom priznanej istiny logickým dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania totiž sú iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy in concreto ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zákona č. 191/1950 Zb. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Z ust. § 10 citovaného zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo V 43/2006. V rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky zo strany povinného, preto súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť udelenie poverenia pre súdneho exekútora.
Vyjadrenie k podanému odvolaniu písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.
Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva, a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. V zmysle § 495 druhej vety Občianskeho zákonníka, je totiž veriteľ (oprávnený) povinný preukázať dôvod záväzku, pričom oprávnený bezpečne nepreukázal, že úver bol poskytnutý povinnému na podnikateľský účel. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (a to začiarknutím kolonky vo vopred pripravenej formulárovej zmluve), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 22.03.2010, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) a vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia. Pre posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, zároveň nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva, napr. o finančnom leasingu), ale dôležité je, že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Predmetná úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. j/ v spojení s odsekom 3 citovaného zákona č. 258/2001 Z. z.).
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, že zo samotného exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver, čo poplatok za jeho poskytnutie, prípadne aká časť poskytovaného úveru už bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku zaplatená. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie právom nedovolené, resp. v rozpore s dobrými mravmi od ostatného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Rovnako sa stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ je rozhodnutie nevykonateľné v časti priznanej istiny, dôsledkom tohto je nevykonateľnosť rozhodnutia aj pokiaľ ide o príslušenstvo danej pohľadávky.
Keďže ustanovenie § 44 Exekučného poriadku vyžaduje, aby zastaveniu exekučného konania (§ 44 ods. 3) v prípade podania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzalo rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2), súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, ak pri zistení rozporu exekučného titulu so zákonom
pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania aj podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol spôsobom, uvedeným vo výroku jeho uznesenia.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .