Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6Sa/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: A. B. , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, F. G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, - Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 29. septembra 2022 č. XXX XXX XXXX X, t a k t o:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala včas správnu žalobu na Krajský súd v Trnave a to elektronicky, dňa 1.12.2022. Žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. septembra 2022 č. 945 323 9631 0 v celom rozsahu a vec sa vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa, ako to vyplýva z administratívneho spisu prevzala správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného 5. 10. 2022. Lustráciou Krajský súd v Trnave zistil, že bydlisko žalobkyne je mimo obvodu tohto súdu, preto uznesením z 30.1.2023, podľa vec postúpil ako mieste a vecne príslušnému Krajskému súdu Košice. Žalobkyňa má bydlisko, Stará voda, č.44 Gelnica.

2. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd).

3. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla 28. januára 2022, v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku tak, že žalobkyňa nemá nárok o invalidný dôchodok, pretože nespĺňa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne a vydal dňa 29.9.2022 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým taktiež rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok o invalidný dôchodok. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedol, že žalobca nespĺňa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nemám pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v žalobe namietala, že je zamestnaná ako operátor výroby, dvíha ťažké veci, práceneschopná bola od 13.4.2022 do 29.10.2021 – aj v čase podania žaloby. Uviedla, že má pretrvávajúce bolesti, nevládze stáť na nohách počas zmeny 8 hodín, má 8 ročnú dcérku, a nemôže sa jej venovať pre bolesti. Na základe vyššie uvedeného žalobca

navrhuje, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.9.2022 č. 945 323 9631 0 v celom rozsahu a vec sa vrátil na ďalšie konanie.

Administratívne konanie

4. Napadnutým rozhodnutím č. 945 323 9631 0 zo dňa 29. septembra 2022 generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. 945 323 9631 0 zo dňa 28. januára 2022 vo veci zamietnutia jej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 27. septembra 2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa

5. V odbornom lekárskom posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie určil zlomeninu hrudníkového stavca Th7, ktorú zaradil do kapitoly H. - I. J. K. J. K., F. L. - A., deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, z percentuálneho rozpätia 10 % až 20 %. Preto žalovaný uviedol, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Podľa žalovaného zdravotný stav žalobkyne, bol zistený lekárskym posúdením a miera určenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia 27.9.2022. Ten konštatoval správnosť skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný má za to, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v

7. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Uviedol však, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, má žalobkyňa má možnosť opätovne kedykoľvek pri zmene, zhoršení jej zdravotného stavu požiadať o prehodnotenie tohto zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Preto uzavrel, že postup žalovaného bol správny a žalovaný sa zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné podľa

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného 8. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd).

9. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorá bola žalovanej, ústredie predložená už Krajským súdom v Košiciach dňa 20. februára 2023 spolu s výzvou na podanie vyjadrenia a zaslanie administratívnych spisov, súvisiacich s vecou. Žalobkyňa v správnej žalobe nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím a poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav s opisom konkrétnych zdravotných ťažkostí. Vzhľadom na uvedené žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia.

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 14.3.2023 má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaný zopakoval, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 945 323 9631 0 zo dňa 29. septembra 2022 a trvala na

správnosti rozhodnutia žalovanej, ústredie č. 945 323 9631 0 zo dňa 28. januára 2022, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. 945 323 9631 0 zo dňa 29. septembra 2022.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu a referenčná právna úprava 11. Správny súd ako mieste a vecne príslušný konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj „") v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu. 12. Správny súd konštatuje, že podľa (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak: a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Taktiež pripomína, že podľa (1) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa až f) a až k), rozhoduje podľa .

13. V danej právnej veci ide o rozhodnutie v sociálnych veciach a správny súd postupoval na základe neformálneho posúdenia správnej žaloby fyzickej osoby, pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj obsahu ich administratívneho spisu a súdneho spisu o otázke zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd konštatuje, že vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa , ktorý vyhlásil verejne dňa 31. októbra 2023, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju podľa zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, podľa a .

14. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne; Podľa (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak:a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),b) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 195 ods. 1 zákona o soc. Poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických.

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,

15. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania „rozhodnutia" č. 945 323 9631 0 zo dňa 28.9. 2022. Toto je skutkovo odkazuje na lekársku správu zo dňa 27. 9. 2022.

16. Správny súd na tomto mieste uvádza, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je posudzovať, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, obsahovalo riadne odôvodnenie a bolo zrozumiteľné a či si orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, teda či zistili vo veci riadne a dostatočne skutkový stav a tento bol správne právne posúdený a či orgán verejnej správy konal v súčinnosti s účastníkmi konania, za rešpektovania ich práv.

17. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale i neformálne a dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s platnou právnou úpravou.

18. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Preskúmavané rozhodnutia svojim odôvodnením spĺňajú požiadavky na úplné a zrozumiteľné rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v rámci právomoci im zákonom vymedzenej, ktoré je tak vecne správne a zákonné.

19. Správny súd konštatuje, že predmet preskúmania je založený na posúdení zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo podkladom rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne vzalo do úvahy všetky lekárske zistenia a bol zadávateľom lekárskej správy a odborného posudku z 27.9.2022 pre odvolacie konanie, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka. Žalobca síce podal správnu žalobu a z neformálneho posúdenia vyplýva, že namieta nedostatočne zistený skutkový stav zhrnutý v rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

20. Správny súd opakovane konštatuje, že podľa ((2) nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa ,d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

21. Správny súd tiež konštatuje, že podľa § 135 (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),b) rozhoduje podľa § 192.

22. Správny súd vyhodnotil, predmet súdneho prieskumu, napadnuté rozhodnutie žalovaného založeného na skutkových záveroch korešpondujúcich s lekárskou správou zo dňa 27.9.2022. 23. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 10. 2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania." 24. Súd považuje námietky žalobkyne za nedôvodné a uvádza, že zákonodarca zveril do pôsobnosti posudkových lekárov posudzovať rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť osoby vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na to, že takéto posúdenie zdravotného stavu si vyžaduje odborné znalosti. Ide o zisťovanie skutkového stavu, ktorý je odbornou otázkou. Zdravotný stav žalobkyne sa bude vzhľadom na posudzované zdravotné ťažkosti vyvíjať a podľa jeho vývoja možno očakávať i zmenu záverov LPK.

25. Žalobkyňa namietala záver rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 9. 2022 založeného na lekárskej správe zo dňa 27. 9. 2022, v rámci ktorej je genéza vo vzťahu k všetkým vykonaným vyšetreniam a následne aj celkové posúdenie zdravotného stavu, pričom vzhľadom na okolnosti bol zdravotný posúdený LPK. 26. Preto podľa správneho súdu v zmysle a s odôvodnením podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa nesplnila podmienky pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera schopnosti poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená na 20 %. 27. Bolo zistené, že v zmysle lekárskej správy a lekárskeho posudku z 27.9.2022 bolo vydané rozhodnutie žalovaného - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zo dňa 29.9.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 28.1.2022 , s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1, až ods. 9 zákona o sociálnom poistení a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a zákona 578/2004. Z.z.. V odôvodnení uvádza podrobne všetky lekárske správy.

28. Správny súd pripomína, že správne žalovaný zopakoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite žalobcu na základe posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie, ktorý je podkladom pre konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka.

29. Tiež správny súd pripomína, že i žalovaný už dôvodil a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že činnosť posudkových lekárov podľa žalovaného spočíva v náležitom objektívnom nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu. Lekársky posudok žalovaného je presvedčivý úplný zodpovedajúci kritériám zákona o sociálnom poistení. Vnímanie žalobkyne, subjektívne nemožno podceňovať, len LPK hodnotí zdravotný stav občanov na základe lekárskych správ, ale i osobným skúmaním. V tomto prípade došlo k výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou, kedy i právna úprava umožnila vypustiť osobnú účasť vo vymedzenom období.

30. Podľa názoru správneho súdu napadnuté opatrenie žalovaný pokladá za vecne správne náležite odôvodnené a tak preskúmateľné založené na dostatočnom zistení skutkového stavu vydaného so všetkými dôkaznými prostriedkami postupom ustanoveným v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti upravujúcich postavenie zdravotníckych pracovníkov, ale najmä upravujúcej výkon lekárskej posudkovej činnosti.

31. Žalovaný zdôraznil v napadnutom rozhodnutí, že sa riadil v odborných otázkach Správou o zdravotnom stave žalobkyne a uviedol, že lekársku posudkovú činnosť v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov stavovských organizáciách v zdravotníctve v platnom znení vykonáva osoba, ktorá získa odbornú spôsobilosť posudkového lekára v špecializácii v odbore posudkové lekárstvo.

32. Súd na tomto mieste konštatuje, že v zmysle žalobcom označenej lekárskej správy a lekárskeho posudku bolo vydané správne a zákonne rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Týmto napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne opakovane s poukazom na ustanovenie ,až 9, zákona o sociálnom poistení a zákona o sociálnom poistení a zákona

33. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

34. Preto pokiaľ ide o vývoj zdravotného stavu žalobkyne a jej subjektívne presvedčenie, ktoré doposiaľ nie je akceptované, správny súd odkazuje na zákon o sociálnom poistení jeho preskúmanie je možné aj na základe vývoja tohto zdravotného stavu smerom k jeho zhoršeniu na základe žiadosti žalobkyne.

35. Správny súd pripomína, že podľa určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej

činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36. Preto napokon je potrebné dodať, pokiaľ ide o zdravotné doklady predložené spolu so žalobou z oblasti psychologického a psychiatrického charakteru, pokiaľ nie sú rozhodujúcim ochorením, môžu privodiť zhoršenie hodnotenia spôsobilosti žalobkyne na výkon pracovnej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 10% a to na základe záverov LPK. 37. Požiadavky o zákonne nepodložených nárokoch o akých už bolo právoplatne orgánom verejnej správy rozhodnuté, ktoré uvádza v správnej žalobe žalobkyňa zakladajú dôvod na nové preskumávanie a zmenu nielen právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy , ale najmä získanie nových medicínskych podkladov, čo vedie k predpokladu, že ich aj žalobkyňa bude iniciovať ako odborné podklady pre závery, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. 38. Správny súd zamietol správnu žalobu vo veciach sociálnych, ako nedôvodnú podľa . Vychádzal z toho, že nezistil žalobné dôvody, ktoré uvádza ust. a teda nie sú dané.

39. Žalobcovi náhradu trov nepriznal podľa a nasl. , pretože nebol v konaní úspešný ani čiastočne a žalovaný trovy konania podľa , ako odôvodnené v tomto konaní nepožadoval a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 1 /jedného/ mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu. treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.