Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-296-2011.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/296/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. Č., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh otca Q. Č., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v O. A. F. J. Č.. X, za účasti matky L. Č., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej na Ž. J. Č.. XX Q. O., v konaní o zverení maloletého do starostlivosti otca takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/56/2002 zo dňa 16.12.2002 tak, že zveruje maloletého P. Č., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého P. za obdobie od 1.8.2011 do budúcna výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého.
Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému P. Č. za obdobie od 1.8.2011 do 30.4.2012 vo výške 234 € súd povoľuje matke splácať v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.8.2011 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 28C/56/2002-34 zo dňa 27.2.2003 v časti týkajúcej sa zverenie maloletého P. Č., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zverí do osobnej starostlivosti otca a taktiež navrhol upraviť výživné na maloletého zo strany matky vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca odo dňa podania návrhu vždy do 20.dňa v kalendárnom mesiaci. K návrhu pripojil fotokópiu rodného listu maloletého a fotokópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/56/2002. Svoj návrh odôvodnil tým, že od rozvodu manželstva má so synom veľmi blízky vzťah, vždy podľa jeho schopností a možností sa mu snažil maximálne venovať, posledné roky boli medzi matkou a maloletým konflikty, matka jeho výchovu nezvláda, často sa hádajú, situácia sa stále zhoršuje, maloletý si zhoršil prospech v škole, matka ho po hádke poslala preč a maloletý syn prišiel k nemu, čo boli spolu nahlásiť na sociálnom úrade, syn chce bývať u neho, pretože pri matke stratil pocit bezpečia a istoty.
Kolízny opatrovník odporučil, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím maloletého, otca maloletého, matky maloletého, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/56/2002 zo dňa 16.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2003, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do starostlivosti matky, otec maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 2.300,-Sk mesačne, a o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Úprava rodičovských práv a povinností v čase úpravy vychádzala zo súhlasného vyjadrenia rodičov maloletého, taktiež zo stanoviska kolízneho opatrovníka, nakoľko mal súd za preukázané, že matka bola schopná riadne zabezpečiť výchovu maloletého, úprava výšky výživného vychádzala zo zárobkových možností otca, osobných a majetkových pomerov matky a predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletého, matka bola v tom čase poberateľkou dávky sociálnej pomoci vo výške 3.090,-Sk a rodinných prídavkov vo výške 400,-Sk, pričom príjem otca bol v tom čase v priemere 23.000,-Sk, na základe uvedeného mal súd za to, že určené výživné je primerané.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že rodina je evidovaná na ich úseku sociálnych vecí od roku 2002, kedy sa viedlo konanie o rozvode manželstva, matka maloletého je nezamestnaná, býva spolu so svojou matkou v 3-izbovom byte, byt je kompletne zariadený, matka s návrhom nesúhlasí, matka uviedla, že v minulosti sa otec o syna nad rámec rozhodnutia súdu nezaujímal, akurát čo mu kúpil darček, ona sa o syna vždy dobre starala, maloletý je zmanipulovaný otcom, otec ju neinformuje o zdravotnom stave maloletého, ani o školskom prospechu, maloletý má u otca voľný režim, preto chce ostať u neho, u nej platia určité pravidlá, maloletý sa zhoršil v škole, keď mu dala peniaze na oblečenie, nekúpil si ho ale iné veci, preto mu radšej kúpila sama a peniaze mu nedávala, čo ho nahnevalo, na všetky výchovné povinnosti, aj čo sa týka učenia, je úplne sama, pretože otec sa venuje synovi len v príjemnejších činnostiach, zatiaľ čo ju vykresľujú za prísnu matku, maloletý navštevuje základnú školu, je žiakom 9. ročníka, maloletý pri osobnom pohovore uviedol, že s matkou sa nepohodli, preto odišiel k otcovi, matka na neho vždy kričala, len sa hádali, u otca mu je dobre, v skole nemá toho času problémy, otec maloletého býva so svojou matkou v 3-izbovom byte, byt je kompletne zariadený, maloletý tam má k dispozícii jednu izbu, maloletý má u neho vytvorené vhodné podmienky pre svoju ďalší vývoj, maloletý sa podľa neho zlepšil v škole aj v správaní, matka maloletého nekontaktuje, nič mu neposiela, a nesúhlasil s tým, že má u neho voľnejšiu ruku, aj u neho platia pravidlá, ktoré musí dodržiavať, kolízny opatrovník vzhľadom na prejavenú vôľu maloletého P. odporučil zveriť maloletého do starostlivosti otca.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že matka maloletého poberá dávky v hmotnej núdzi od 1.4.2010 do doby trvania podmienok v sume 59,95 € mesačne a prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,01 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 25.8.2011 vyplýva, že matka maloletého je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.6.2009 doposiaľ.
Zo správy zamestnávateľa otca maloletého, spoločnosti J.. X.. X. O., X..H..E.., vyplýva, že priemerná mesačná čistá mzda otca maloletého za obdobie od 9/2010 do 8/2011 bola vo výške 1.131,21 €, a čistá mzda otca maloletého za 3/2012 bola vo výške 1.149,35 €.
Zo správy Základnej školy U. J. A. U. J. Č.. XX Q. O. zo dňa 5.3.2012, ktorú navštevuje maloletý, vyplýva, že maloletý mal z dvoch predmetov opravné skúšky, pretože sa jeho prospech zhoršil v školskom roku 2011/2012, koncom školského roka začala triedna učiteľka spolupracovať s otcom žiaka, keďže s matkou bola spolupráca komplikovaná, maloletý chodí na vyučovanie načas, predtým chodil stále neskoro, hoci býval bližšie, otec sa chodí o jeho prospechu informovať priebežne, maloletý sa správa slušne, na vyučovanie sa pripravuje.
Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že v máji 2011 došlo k tomu, že maloletý odišiel od matky, odvtedy býva u neho, následne došlo ku zmene v jeho správaní, v prospechu v škole k lepšiemu, matka za uvedené obdobie o maloletého prejavila záujem tak, že raz za pol roka sa mu vyhráža, taktiež sa vyhráža jemu, že maloletého uniesol, s maloletým býva v 3-izbovom byte, kde býva taktiež jeho matka, prenajal byt, ktorý prerába a plánuje tam bývať sám s maloletým, on pracuje v spoločnosti J.. X.. X. O., pokiaľ ide o výdavky na maloletého, sú bežné, hradí mu poplatok za mobil vo výške 10 €, za obedy v školskej jedálni okolo 18 €, poplatok ZRPŠ a poistné v škole spolu vo výške 23 €, maloletý navštevuje posilňovňu, c čím sú výdavky v priemere 15 - 18 € za mesiac, zdravotné problémy nemá, maloletý prišiel za ním z dôvodu, že s matkou si nerozumejú, často sa hádali, matka sa maloletému vyhrážala, že keď sa neprispôsobí jej požiadavkám, pôjde bývať k otcovi, matka odkedy je maloletý u neho, neprispela na jeho výživu žiadnou formou.
Z výpovede matky vyplýva, že nesúhlasí s návrhom otca na zverenie maloletého do jeho starostlivosti, maloletý sa zhoršil v škole, chodil domov neskoro, preto mu len dala podmienku, že sa musí v škole učiť, mal predtým dobré výsledky, ale párkrát odišiel k otcovi a nie je normálne, aby dieťa prichádzalo domov o 22.45 hod., otec ju nekontaktoval, nemala o ňom žiadne informácie, nikdy maloletému nebránila ísť k otcovi, práve naopak, vravela mu, že ho majú obaja rovnako radi, chcela len, aby sa otec maloletému venoval aj čo sa týka správania a učenia, všetky náklady na výživu maloletého znášala sama, otec sa o maloletého nezaujímal 14 rokov, teraz si spomenul, že má syna, matka nesúhlasila s tým, že maloletého nekontaktuje, maloletého volala k sebe, on to odmieta, mala za to, že výchovné prostredie u otca nie je pre maloletého vhodné, otec maloletého chodieva na nočné zmeny, maloletý trávi veľa času u kamarátov, kým má otec doma priateľku, o maloletého sa 14 rokov nezaujímal, keď maloletý prišiel domov opitý, kontaktovala otca dieťaťa, ktorý k tomu nezaujal žiadne stanovisko, o maloletého musela zabezpečiť starostlivosť sama, aby nemal nejaký vážnejší zdravotný následok, otec maloletého ju očiernil aj v škole maloletého, pričom maloletý bol bez jej súhlasu na výlete v Poľsku, hoci ona je zákonnou zástupkyňou maloletého a takýto súhlas nedala, taktiež otec maloletého zmenil zdravotnú poisťovňu maloletému bez jej súhlasu, starostlivosť o maloletého zabezpečovala stále ona a nedovolí, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca, ktorý sa doteraz oňho nestaral.
Z výpovede maloletého vyplýva, že súhlasí s tým, aby bol zverený do starostlivosti otca, v žiadnom prípade sa nechce vrátiť k matke, u otca mu je lepšie, má u neho všetko, čo potrebuje, s matkou sa spätne po dobu 2 rokov len hádal, matka ho vyhadzovala k otcovi, stále naňho kričala, mal za to, že správanie matky sa nezmení ani do budúcnosti, jeho vzťah s matkou sa nedá napraviť, otec mu zabezpečuje všetko, čo potrebuje, pomáha im aj babka, a priateľka otca, s ktorou má veľmi dobrý vzťah, s matkou sa snažil skontaktovať, ale buď mu nedvíhala telefón, alebo sústavne na neho kričala, z uvedeného dôvodu jej viac nevolal.
Z výpovede kolízneho opatrovníka vyplýva, že zotrváva na písomnom vyjadrení v danej veci.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pri rozhodnutí o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca súd vychádzal z vykonaných dôkazov a to najmä z vyjadrenia maloletého a šetrenia kolízneho opatrovníka, predovšetkým zobral do úvahy vôľu maloletého, že chce bývať u svojho otca a k matke sa nechce vrátiť, keďže si s matkou nerozumie, súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu všetko, čo maloletý potrebuje, taktiež kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do starostlivosti otca. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že matka síce zabezpečovala starostlivosť o maloletého dlhoročne sama, v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, to však vzhľadom na skomplikovanie sa vzájomného vzťahu matky a maloletého, dôvodom čoho je obdobie puberty maloletého, súd dospel k záveru, že otec dokáže lepšie, aj z pozície mužského stavu, ktorý pre vývoj chlapca je dôležitý v terajšom období, výchovne maloletého zvládnuť, potlačiť jeho vzdor prirodzenou otcovskou autoritou, pobyt maloletého u otca v ostatných mesiacoch viedol k zlepšeniu správania maloletého i v jeho výsledkoch v škole, napokon sám maloletý prejavil vôľu zostať v starostlivosti otca a preto návrhu otca vyhovel.
Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletému súd vychádzal zo zistených zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletého a z dôvodu, že matka maloletého je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi, a preto ju súd zaviazal prispievať na výživu maloletého v zákonne stanovenom minimálnom rozsahu a to sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo za obdobie od 1.8.2011 do 30.4.2012 k vzniku dlžného výživného zo strany matky voči maloletému vo výške 234 € ( t.j. 9 x 30 % z 86,65 € = 9 x 26 € = 234 € ), ktoré dlžné výživné povolil súd matke splácať v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, po následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.