Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-40-2012.pdf
PDF · 85.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Tessile ditta a. s., so sídlom v Českej republike, Praha, Ve Studeném 117/5a, IČ: 278 22 117, práv. zast. ACCEPTUM, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vrútocká 12, proti žalovanej H. Č., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., S. XXX, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom W.. B. M., zamestnancom tunajšieho súdu, o zaplatenie 36,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 36,56 Eur, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,56 Eur, za čas od 29. 10. 2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 64,52 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 36,56 Eur, spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 36,56 Eur, za obdobie od 29. 10. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Právny predchodca žalobcu, Dopravný podnik hl. m. Prahy, akciová spoločnosť, so sídlom Praha 9, postúpil uvedenú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávky z prepravy jeho prostriedkov plynúcich z nezaplateného cestovného, z prirážok k cestovnému zo dňa 27. 05. 2010. Postupníkom v danom prípade bola spoločnosť Tessile ditta, a. s., so sídlom v Prahe, Ve Studeném 117/5a, IČO: 27822117.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná dňa 28. 10. 2009 cestovala linkou 9, čím uzavrela s postupcom zmluvu o preprave osôb. Nakoľko žalobca a žalovaná sú rôznej štátnej príslušnosti a uzavretá zmluva má vzťah k právu rôznych štátov, rozhodným právom podľa č. 4 ods. 1 Rímskej zmluvy je práve Česká republika. V danom prípade sa jednalo o zmluvu o preprave, uzavretú na území Českej republiky, plnenie zo strany prepravcu sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky. Z toho žalobca vyvodil väzbu na právo Českej republiky. Žalovaná porušila svoje povinnosti cestujúceho vyplývajúce z Občianskeho zákonníka a vyhl. č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú, dráhovú a cestnú osobnú prepravu, tým, že neuhradila stanovené cestovné. O tejto skutočnosti bol vykonaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 9138076. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle Zákona o dráhach a prepravného poriadku sumu 36,56 Eur (968,- Kč, v prepočte prevodným kurzom 26,48 CZK = 1 Eur). Žalobca požaduje od žalovanej aj úrok z omeškania, pretože
žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi. Uplatnil si výšku úroku 8,25 % ročne z uvedenej sumy, v zmysle ust. § 517 OZ a Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb.
Súd skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou príslušnosťou, jeho sídlo je v Českej republike a žalovaná je občiankou Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v Meste Q., okres U.. V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu na základe princípu všeobecnej právomoci slovenských súdov v zmysle ust. § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba má na území Slovenskej republiky bydlisko. Pre účely posudzovania nároku súd použil ako rozhodné právo, právo Českej republiky, na území ktorej vznikol uplatnený nárok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi a písomným stanoviskom žalobcu.
Miesto pobytu žalovanej nebolo možné zistiť v priebehu konania, z toho dôvodu súd uznesením sp. zn.: 12C/40/2012 - 31 zo dňa 16. 04. 2012 ustanovil žalovanej opatrovníka, podľa ust. § 29 ods. 2,6 O.s.p., v osobe zamestnanca tunajšieho súdu.
Súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle písomného stanoviska zo dňa 24. 04. 2012, na základe ktorého žalobca oznámil súdu, že trvá na podanej žalobe, s poukazom na pripojené listinné dôkazy a súčasne požiadal, aby súd z dôvodu hospodárnosti pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu.
Opatrovník nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci samej.
Z pripojeného zápisu o vykonanej kontrole č. 0 0320463, 9138076, súd zistil, že dňa 28. 10. 2009 o 12.26 hod., bola vykonaná kontrola cestovných lístkov na linke 9. Výška cestovného predstavovala sumu 18,- Kč, a prirážka vo výške 950,- Kč, v zmysle Zákona č. 111/1994 Sb., Zákona č. 266/1994 Sb. a prepravného poriadku. Kontrolou bolo zistené, že žalovaná sa nepreukázala cestovným dokladom. Žalovaná poskytla svoje osobné údaje v zmysle občianskeho preukazu, podpísala záznam, z čoho je zrejmé, že akceptovala zistený stav. V platnom znení prepravným poriadkom bol cestujúci informovaný, za akých podmienok je možné použiť prirážku, prípadne ju znížiť a o postupe dopravného podniku v prípade nezaplatenia prirážky.
Pohľadávka Dopravného podniku hl. m., a. s., so sídlom Praha 9, postúpila dňa 27. 05. 2010 predmetnú pohľadávku spoločnosti Tessile ditta, a. s., so sídlom Praha, IČO: 27822117. Zo zoznamu pohľadávok bolo zistené, že pohľadávka voči žalovanej bola vedená pod č. 9138076, 320463, pričom pohľadávka voči žalovanej bola evidovaná vo výške 968,- Kč.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby a ich batožina vo verejnej dráhovej osobnej doprave a veci vo verejnej dráhovej náklade doprave stanoví prepravné poriadky.
Podľa ust. § 7 ods. 5 a 6 Zákona č. 175/2000 Sb., o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu, ak si nezakúpi cestujúci cestovný lístok pre nástupom do vozidla, napriek tomu, že mu to dopravca umožnil, môže nastúpiť do vozidla bez cestovného lístka, pokiaľ dopravca zaisťuje vo vozidle predaj cestovných lístkov a cestujúci si zakúpi cestovný lístok po nástupe do vozidla bezodkladne. V takom prípade cestujúci zaplatí cestovné s prirážkou. Výšku tejto prirážky stanoví prepravca v zmluvných prepravných podmienkach a uvedie v tarife. Dopravca v zmluvných prepravných podmienkach uvedie linky alebo spoje, u ktorých je možné pri nástupe do vozidla zakúpiť si cestovný lístok s prirážkou.
Ak si nezakúpil cestujúci cestovný lístok podľa odstavca 3, alebo odstavca 5, a je prepravovaný bez cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý si z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa ust. § 15 písm. b.) uvedeného zákona, porušením prepravných podmienok z hľadiska bezpečnosti cestujúceho, bezpečnosti iných osôb a ochrany zdravia, bezpečnosti a plynulosti verejnej osobnej dopravy a z hľadiska zabezpečenia riadnej, pokojnej a pohodlnej prepravy je, pokiaľ cestujúci pri preprave sa nemôže preukázať platným cestovným dokladom, odmietne zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému na mieste.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 28. 10. 2009 na linke 9 bolo zistené, že cestujúca H. Č., nar. XX. XX. XXXX, sa nevedela preukázať cestovným lístkom pri kontrole vykonávanej poverenou osobou, Dopravným podnikom hl. m. Prahy. Súčasne bola žalovaná upovedomená v texte zápisu o vykonanej kontrole o tom, že zníženie prirážky nie je možné. Celková pohľadávka žalobcu predstavovala výšku 968,- Kč, čo v prepočte na euromenu podľa prevodného kurzu ku dňu 29. 10. 2009 činilo sumu 36,56 Eur. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku a tiež Zákona č. 266/1994 Sb., bolo povinnosťou osoby, ktorá sa prepravovala cestovnými prostriedkami právneho predchodcu žalobcu, mať platný cestovný lístok počas vykonávanej cesty. Túto svoju povinnosť žalovaná nepochybne porušila.
Súd konštatuje, že žalovaná bola povinná zaplatiť cestovné, vrátane prirážky, čo preukázateľne neurobila, a z toho dôvodu žalobca bol nútený uplatniť si nárok prostredníctvom súdu.
Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy najneskôr ďalším dňom po vykonanej kontrole, tzn. dňom 29. 10. 2009. Výška úroku sa riadila Nariadením vlády č. 163/2005 Sb., ktorým sa menilo Nariadenie vlády č. 142/1994 Sb.
Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb., výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby, stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku.
Výška repo sadzby ku dňu omeškania predstavovala v zmysle ust. § 1 uvedeného nariadenia 1,25 %, po zvýšení o 7 percentuálnych bodov, 8,25 % z dlžnej sumy. Úrok v uvedenej výške súd priznal žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol úspešný žalobca, ktorému súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal v zmysle platného právneho predpisu na území SR a to Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej pomoci, (prevzatie veci a podanie žaloby dňa 10. 11. 2011). Hodnota úkonu v zmysle ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala 16,60 Eur, spolu 33,20 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky vo výške 7,41 Eur platný pre rok 2011, spolu 14,82 Eur.
Spolu súd priznal náhradu trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, vo výške 64,52 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.