Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48C-60-2024.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Subarea
48C/60/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ Y. L., narodený XX. I. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y. a 2/ U. L., narodená XX. W. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: T. L., narodený XX. Y. XXXX, trvale bytom Y., o návrhu z 12. augusta 2024 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobcovi 1/ na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov.
II. Zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni 2/ na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov.
III. Zakazuje žalovanému priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov k nehnuteľnostiam:
- rodinný dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie Y. (T. XXXX/XX, XXX XX Y.)
- rodinný dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie Y. (T. XXXX/XX, XXX XX Y.)
IV. Zákaz približovať sa na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov k žalobcovi 1/, žalobkyni 2/ a k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku III., sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania a vyšetrovacie úkony v trestnom konaní; ktorých sú strany sporu účastníkmi alebo na ktoré sú strany sporu orgánmi verejnej moci predvolané.
V. Priznáva žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 12. augusta 2024, doručeným tunajšiemu súd osobne totožného dňa sa žalobcovia domáhali, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobcom a k nehnuteľnostiam žalobcov - dom na T. XX U. Y., ako aj k susednej nehnuteľnosti na T. XX U. Y..
2. Návrh (č. l. 1) odôvodnili tým, že, cit.: Žiadame o zákaz priblíženia k naším osobám, ako aj zákaz priblíženia k nášmu domu na T. XX v Y., ako aj k susednej nehnuteľnosti na T. Č.. XX v Y.. Náš syn T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Y. nás pravidelne verbálne uráža, vydiera a ničí náš majetok. Skúšali sme podať trestné oznámenie z dôvodu psychického týrania, čo bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V prílohe prikladám uznesenie z 26.8.2020 - Č.U.:I.-XXX/MD-T.-XXXX. T. L. v poslednej dobe (niekoľko mesiacov) je takmer nepretržite pod vplyvom alkoholu. Celé hodiny je pred našim domom, vyzváňa, kope do brány a vulgárne nadáva. Vždy nadával len manželovi. To sa zmenilo. Bojím sa ísť aj do potravín lebo sa stalo, že ma odmietol pustiť do domu. Musel zasiahnuť manžel. Na syna sú podané dve trestné oznámenia za ničenie majetku, ktoré boli odstúpené Okresnou prokuratúrou
Pezinok dňa 12.4.2024 Okresnému súdu (správne ma byť „úradu“ - pozn. súdu) Pezinok. Uvádzam čísla uznesení, ktoré boli priložené k spisu: Č.:I.-XXX/MD-T.-XXXX; I.-T.-I.-XX/XXXX; I.-T.-I.-XX/XXXX; I.-T.-I.-XXX/XXXX; I.-XXX/MD-T.-XXXX. Je podaný návrh na ďalšie trestné stíhanie z dôvodu zničenia vonkajšej rolety. Chcem poznamenať, že spôsobená škoda na majetku je značná, ale nám ide hlavne o pokojný život bez neustáleho strachu z vlastného syna. Keď ho chytí amok, nemôžeme vychádzať z domu, večer sme potme a potichu. Obaja sme dôchodcovia, t. j. chránené osoby, len škoda, že to nepociťujeme. Donedávna sa manželovi darilo ho spacifikovať. Naposledy sa naňho syn vrhol, roztrhal na ňom tričko a dal nohu do brány aby sa dostal do domu.
3. K návrhu ako listinný dôkazy doložili uznesenie Č.:I.-XXX/MD-T.-XXXX (č. l. 2-7), ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu 1/ týkajúca sa podozrenia z prečinu „Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečinu „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. I písm. c) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. tým, že v presne nezistenej dobe poškodil v Y., na T. G. rodinný dom s č. XXXX/XX a taktiež susedný rodinný dom s č. XXXX/XX a to tak, že na nich rozbíjal okná a taktiež sa vyhrážal zabitím svojim rodičom a to Y.K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., T. Č.. XXXX/XX a U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom detto, čím tak spôsobil menovanému poškodenému Y. L. doposiaľ nezistenú škodu poškodením a svojím konaním vzbudil u menovaných poškodených Y. L. a U. L. obavu o ich život a zdravie odovzdané na prejednanie priestupku z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému úradu Pezinok, Odbor Všeobecnej Vnútornej správy, ul. M. R. Štefánika č. 10, Pezinok, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
4. Súd postupom podľa § 185 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku vykonal lustrácie v registri obyvateľov, Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, katastri nehnuteľností a registri Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súd si tiež z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 46 T 39/2024 zabezpečil obžalobu z 12. apríla 2024 č. T. XXX/XX/XXXX-XX.
5. Okresný súd následne postupom podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania preskúmal návrh z 12. augusta 2024 na nariadenie neodkladného opatrenia, súvisiaci spisový materiál a dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu postupom podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozsahu, ako je uvedené vo výrovej časti tohto uznesenia (§ 328 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku).
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku možno neodkladným opatrením strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010 sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
18. Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobcovia sa neodkladným opatrením domáhajú ochrany pred zásahom do ich majetku, osobnosti a duševnej integrity, ktorých zásahov sa má dopúšťať žalovaný svojim aktívnym nevhodným (agresívnym) správaním.
19. Z úradnej činnosti súdu (primerane bod 4.) je súdu známe, že žalovaný sa okrem iného dopustil početných priestupkov proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu, a to tak, že:
- T. L. v čase asi o 15:20 h dňa 11.12.2019 mu poškodil vstupné dvere do domu na adrese Y. M. G.. Č.. XX v oblasti zámku a to tak že do nich niekoľko krát kopol čím mu spôsobil škodu
- 29.11.2021 fyzicky napadol jeho bývalú priateľku a to takým spôsobom, že jej dal facku na ľavé líco. Osoba nemala žiadne známky zranenia a nežiadala RZP.
- T. L. XX.XX.XXXX nerešpektoval výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci nakoľko mal upustiť od protiprávneho konania (od udierania zovretou dlaňou do brány T. XX) čo neurobil.
- 08.07.2023 priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zák. č. 372/90 „bez popisu“ na T. X
- Priestupca T. L. sa 20.09.2023 hrubo správal a vyhrážal svojej matke U. L., že ju "vyfacká a dokope"
- Priestupca P.S. poškodil 19.01.2024 dvere M. S. na rodinnom dome na adrese Y., T. XX
- p. L. kopal 01.04.2024 do brány RD jeho otca. Vykrikoval a dopúšťal sa schválností.
20. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal na žalovaného 16. apríla 2024 obžalobu z 12. apríla 202 č. T. XXX/XX/XXXX-XX pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
- dňa 31.12.2021 v čase okolo 18:15 hod. v Y. na ul. T. prešiel do zadnej časti rodinného domu s popisným číslom XXXX/XX a tam po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodenou U. L. jedenkrát udrel päsťou svojej ruky do sklenenej výplne plastového okna o rozmere 120 x 120 cm osadeného na rodinnom dome, v dôsledku čoho sa táto výplň rozsypala a vytvorila ryhy na hliníkovej parapetnej doske, čím spôsobil poškodenej U. L. celkovú škodu vo výške 270,-€.
- dňa 01.08.2022 v čase od 21 : 15 hod. do 21:45 hod. v Y. na ul. T. na rodinnom dome s popisným číslom XXXX/XX poškodil hliníkové lamely na dvoch vonkajších mechanických roletách, ktoré sú súčasťou voľne prístupného plastového okna osadeného v prednej časti rodinného domu, a to takým spôsobom, že do nich opakovane udrel dlaňou svojej ruky, čím spôsobil poškodenej U. L., celkovú škodu vo výške 564,-€
21. Z informatívnych výpisov z listov vlastníctva (č. l. 10) mal súd osvedčené, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie Y. (T. XXXX/XX, XXX XX Y.) a žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie Y. (T. XXXX/XX, XXX XX Y.). Žalovaný nemá k predmetným nehnuteľnostiam žiadne majetkové, ani iné obdobné práva.
22. Súd vyhovel návrhu žalobcov považujúc ho za dôvodný, keďže opísané správanie žalovaného napĺňa vysokú mieru psychického a fyzického násilia voči žalobcom a tiež vysokú mieru poškodzovania ich majetku. Súd nemal pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcov obsiahnutých v návrhu. Ďalšie listinné dôkazy (body 3., 19. - 21.) opis udalostí žalobcami podporujú čo do rozsahu a intenzity, keď k nevhodnému správaniu žalovaného malo dochádzať dlhodobo a opakovane. Skutočnosť, že žalobcovia sú osoby vyššieho veku umocňuje potrebu poskytnúť im primeranú ochranu. Súd mal preto za to, že z dôvodu psychického trýznenia žalobcov vulgárnym osočovaním a prenasledovaním a z dôvodu, že žalovaný opakovane poškodzoval majetok žalobcov; je dôvod obmedziť žalovaného a tomuto zakázať približovať sa k žalobcom a ich majetku na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (výrok I., II. a III)
23. Súd obmedzil žalobcu a tomuto zakázať približovať sa k žalobcom a ich rodinným domom na T. G. Č.. XX a č. XX v Y. na vzdialenosť 50 metrov, ktorú vzdialenosť považoval za primeranú. Vychádzal pri tom z požiadavky, aby nariadené obmedzenie bolo síce funkčné, avšak zasahovalo do práv a právom chránených záujmov žalovaného v čo najmenšej miere. Vzdialenosť 50 metrov je žalovaným odsledovateľná, poskytuje priestor reagovať na blížiacu sa prítomnosť žalobcov a zároveň žalobcom poskytuje dostatočnú ochranu, keď ide o dostatočnú vzdialenosť na zamedzenie tak osobného, ako aj vizuálneho a slovného kontaktu.
24. Súd tiež zohľadnil eventuálnu potrebu súčasnej účasti strán sporu na niektorých úkonoch pred orgánmi verejnej moci, preto obmedzenie uložené žalovanému v rozsahu zákazu približovania k žalobcom a ich majetku obmedzil na úkony pred orgánmi verejnej moci, kedy nemožno predpokladať, že by v regulovanom prostredí mohlo dôjsť k fyzickým, či iným incidentom medzi stranami sporu. (výrok IV.)
25. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 k § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom, ktorí mali v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom (100%) rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok V.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.