Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoE-45-2012.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/45/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Mostná č. 72, Nitra, proti povinnej P. M., bytom D. č. XXXX/X, A. N. A., o vymoženie 273,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. januára 2012, č.k. 4Er/1489/2011-20 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta č. 7, Bratislava, sp. zn. IDC0410097, zo dňa 13.05.2011. V predmetnej exekučnej veci okresný súd zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere, zo dňa 02.10.2008, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách a podporne Obchodný zákonník. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z.z. a tiež preto, že podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil okresný súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 1 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ (právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov) zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi (fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. poriadku, ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ust. § 40 písm. a), b) Zákona o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti okresný súd skonštatoval, že keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Okresný súd zistil,
že v Obchodných podmienkach spoločnosti Poštová banka, a.s., (ďalej len "OP"), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Obč. zákonníka ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Obč. zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok. Okresný súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ktorá bola dojednaná ako formulárová zmluva a ktorej súčasťou boli aj OP, konštatoval, že povinná ako spotrebiteľ prijala v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú doložku, a preto nemožno povedať, že by si ju osobitne vyjednala. Okresný súd vychádzal z toho, že je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď zmluvu aj so všeobecnými OP prijme, alebo nie, pričom nemá možnosť, aby si sám dohodol podmienky zmluvy. Podľa rozhodcovskej doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu. Za takýchto okolností okresný súd opäť konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neplatná. Okresný súd na záver uvádza, že treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku, zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Vyslovil presvedčenie, že okresný súd nebolo oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd mohol exekučné konanie zastaviť bez návrhu len v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. , ak by plnenie, na ktoré rozhodcovský súd zaviazal povinnú v exekučnom titule, bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporovalo dobrým mravom. Peňažné plnenie uvedené v rozhodcovskom rozsudku však ani jedno z uvedených nespĺňa. Dôvod na zastavenie exekučného konania uvedený v citovaných ustanoveniach podľa názoru oprávneného nie je daný. Oprávnený má ďalej za to, že exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinnej. Táto jediným úkonom nevyužila svoje procesné práva, ktoré jej zákon v rámci predchádzajúceho rozhodcovského konania priznával - nepodala žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku; žiadnym spôsobom neprejavila vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok, a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Okresný súd tak nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods.2 Exekučného poriadku je podľa názoru oprávneného nezákonný a protiústavný. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. ESD nielenže takýto postup exekučného súdu neprikazuje, ale naopak vo veci Asturcom Telecomomuncaciones (bod 47) zdôrazňuje, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nie
len opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Ak by aj oprávnený pripustil, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok, posúdenie rozhodcovskej doložky v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku je podľa jeho názoru rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Poukázal pri tom aj na zavádzajúci slovenský preklad bodu q) smernice č. 93/13/EHS . Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „ neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom . Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však nie je prípad rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Takéto rozhodcovské konanie je upravené právnymi predpismi a v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní sa v ňom rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Do pozornosti dal aj presné znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10.2. Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy bod 2 písm. a) nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný mohol spor predložiť na rozhodnutie aj všeobecnému súdu. Oprávnený tiež okresnému súdu vyčítal, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného práva. V ďalšej časti oprávnený poukázal na nepresnú aplikáciu použitých rozhodnutí Súdneho dvora ES na daný prípad. Okresný súd nezohľadnil ani procesnú pasivitu povinnej v rozhodcovskom konaní a uviedol, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné, vzhľadom na pasivitu povinnej vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, a preto nie je možné za relevantný považovať názoru okresného súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Oprávnený vyjadril pochybnosti v tom zmysle, že ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu, či kvantitu by mali procesné práva povinnej, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Taktiež oprávnený poukázal na zavádzajúce tvrdenie okresného súdu ohľadne predmetu podnikania oprávneného, ktorým nikdy nebol ani nie je predmet poskytovanie úverov. V tejto súvislosti považuje napadnuté uznesenie za zmätočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Oprávnený má za to, že okresný súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, ktorým oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. Činnosť súdu, podľa § 44 Ex. poriadku, ktorým preskúmava súlad exekučného titulu so zákonom je v súvislosti s nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách významným prostriedkom, ktorým môžu súdy účinne chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých "nebankových" subjektov, ktoré poskytujú spotrebiteľom úver za podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený zastáva názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu, avšak má za to, že súd je povinný poskytnúť právnu ochranu nielen spotrebiteľom ale aj tým, veriteľom, ktorí si uplatňujú nároky v súlade s právnymi predpismi.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení
s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., teda neobstojí odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín, podľa ust. § 44 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z, správne okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a Smernice 93/13/ ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, v čl. 10 bod 10.2 OP, opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou OP, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.
Odvolaciu námietku oprávneného, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože okresný súd uznesenie podrobne odôvodnil a jeho rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti. Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi okresný súd v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Krajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .