Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/76/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Renátou Deákovou, v právnej veci maloletej navrhovateľky J. S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., J. číslo XXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, proti odporcovi D. M. G. T., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P., W., B. de I. XXXX, za účasti matky L. E., rodenej S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., J. číslo XXX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že odporca D. M. G. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. P., W., B. de I. XXXX, j e otcom maloletej J. S., narodenej XX.XX.XXXX z matky L. E., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletú J. S., narodenú XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. S., narodenej XX.XX.XXXX, výživným vo výške 333,93 Eur, vždy do 15. teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom 15.02.2001.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 15.02.2001 do 27.04.2012 vo výške 44 312,65 Eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť v lehote jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Súd styk odporcu s maloletou J. S., narodenou XX.XX.XXXX, n e u p r a v u j e.

VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok vo výške 16,60 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Odporca je p o v i n n ý nahradiť matke trovy konania vo výške 59,76 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Súd v r a c i a matke nespotrebovanú časť preddavku na znalečnom vo výške 272,17 Eur z položky denníka 02-20/12 položky registra 230212 Okresného súdu Brezno, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Maloletá navrhovateľka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, sa svojím návrhom domáhala určenia otcovstva, ako aj úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky ako vedľajšej účastníčky, kolízneho opatrovníka ako splnomocneného zástupcu maloletej navrhovateľky, opakovaným výsluchom odporcu pred dožiadaným súdom v R., listinnými dokladmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu spisová značka a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 23 odsek 2 zákona číslo 97/1963 Zbierky zákonov o medzinárodnom práve súkromnom, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

Odsek 3, ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť(zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

V zmysle § 24 odsek 1 citovaného zákona, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Odsek 3, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

V zmysle § 24a citovaného zákona, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

V zmysle § 25 odsek 1 citovaného zákona, nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.

V zmysle § 39 odsek 1 citovaného zákona, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

V zmysle § 114 zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov - Zákona o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona.

V zmysle § 118 citovaného zákona, konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 01.04.2005 sa dokončia podľa tohto zákona.

V zmysle § 84 citovaného zákona, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

V zmysle § 94 odsek 1 citovaného zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Odsek 2, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

V zmysle zákona číslo 99/1963 Zbierky zákonov - v aktuálnom znení, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

V zmysle § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Odsek 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Odsek 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Odsek 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Odsek 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 63 odsek 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

V zmysle § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 77 odsek 1, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukazované, že maloletá J. S. sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke L. S., teraz E., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá za otca maloletého dieťaťa označila muža menom D. M. G. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom R. P., W., B. de I. XXXX, t.j. odporcu. Tento sa s matkou maloletého dieťaťa intímne stýkal v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, od ktorého neprešlo od narodenia maloletého dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Otcovstvo k maloletému dieťaťu odporca dobrovoľne neuznal ani pred orgánom povereným viesť matriky, ani pred súdom. Preto Okresný súd Brezno ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Brezne za kolízneho opatrovníka, ktorého poveril podaním návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu.

Matka ako vedľajšia účastníčka v konaní, sa pripojila k návrhu maloletého dieťaťa a žiadala, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Uviedla, že v R. bola na návšteve u svojej príbuznej. S odporcom sa zoznámila na jar roku 2000 v meste W. v miestnom bare, ktorý bol vo vlastníctve odporcu, na diskotéke. Z tejto diskotéky obidvaja spolu odišli a spoločne strávili celý večer. Už od začiatku bola známosť matky s označeným mužom intímneho charakteru a aj počas celého svojho pobytu sa s odporcom pravidelne stretávala a intímne stýkala; o odporcovi vedela, že je rozvedený a má tri plnoleté deti. Užívala síce antikoncepčné tabletky, avšak nepravidelne, stalo sa, že naraz vzala viac tabletiek, a toto bolo dôvodom, že pred stykom nebola dostatočne ochránená, čo jej neskôr potvrdil aj gynekológ. Inú ochranu pri intímnom styku s odporcom nepoužívali. Neskôr na niekoľko týždňov odcestovala na Slovensko a v máji roku 2000 sa opäť vrátila do R., kde jej známosť s odporcom pokračovala i naďalej, pravidelne sa stretávali a taktiež sa aj intímne stýkali, pričom nepoužívali ochranu proti počatiu, i keď matka naďalej nepravidelne užívala antikoncepčné prostriedky. Ešte v tomto mesiaci matka maloletého dieťaťa zistila, že je tehotná. Túto skutočnosť oznámila odporcovi, ktorý ju žiadal, aby podstúpila interrupciu, pretože bol ženatý. Interrupciu matka odmietla. V júni roku 2000 sa matka vrátila na Slovensko, s odporcom sa pravidelne telefonicky kontaktovali, pretože tento sa neskôr s tehotenstvom matky a s tým, že bude opäť otcom, zmieril a prisľúbil, že sa o ňu i o maloleté dieťa postará. Počas tehotenstva matky sa pravidelne zaujímal o jej zdravotný stav a priebeh tehotenstva. Narodenie maloletého dieťaťa oznámila matka odporcovi telefonicky dňa 17.02.2001. Počas rozhovoru sa odporca pýtal i na maloleté dieťa i na matku, zaujímal sa o ich zdravotný stav. Zároveň prisľúbil, že v čo najkratšom čase pricestuje na Slovensko a otcovstvo k maloletému dieťaťu dobrovoľne uzná pred matričným úradom. Po narodení maloletého dieťaťa odporca prispel na zakúpenie detskej výbavičky a výživné sumou 298,74 Eur (9 000,- Sk). Taktiež zaslal matke ešte výživné vo výške 165,96 Eur (5 000,- Sk) v mesiaci január roku 2002.

Na Slovensko však nepricestoval, čo odôvodňoval pracovnou zaneprázdnenosťou a nedostatkom času. Matka sa od januára roku 2002 s odporcom už nevedela telefonicky ani inak skontaktovať; jednoznačne trvala na tom, že otcom maloletého dieťaťa je práve odporca, pretože sa v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa intímne stýkala len s ním. Keď malo maloleté dieťa tri mesiace, vycestovala za odporcom do R.. Navrhla mu, že mu ukáže dcéru u neho doma, avšak on nesúhlasil, aby s tak malým dieťaťom cestovala takú veľkú diaľku. Tiež mu navrhla, aby jej vyplatil výživné dopredu na celé obdobie až do plnoletosti maloletého dieťaťa. Po tomto sa odporca už odmietol s ňou stretnúť, pretože sa cítil urazený, že jej ide len o peniaze a odvtedy jej nezdvihol telefón, ani s ňou nijako nekomunikoval.

Maloletá J. od narodenia žije s matkou, ktorá s ňou bola na materskej dovolenke, jej príjem predstavoval materské, neskôr rodičovský príspevok a rodinný prídavok. V súčasnosti maloletá J. žije s matkou, jej manželom H. E. a maloletou sestrou C. E., narodenou XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v J. - Q., okres T. T.. S maloletou C. bola matka na rodičovskej dovolenke, jej príjem v tom čase predstavoval materské vo výške 215,76 Eur, neskôr rodičovský príspevok vo výške 157,67 Eur, súčasne jej boli vyplácané rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 35,84 Eur. Najprv spoločne žili u rodičov manžela matky v ich rodinnom dome, a to od októbra 2007, kde mali k dispozícii samostatnú bytovú jednotku na poschodí rodinného domu a svokrovcom prispievali na inkaso mesačne sumou 38,17 Eur, čo predstavovalo polovicu mesačnej platby. Keďže dom bol vykurovaný tuhým palivom, zakupovali pravidelne uhlie a drevo, každá rodina v jednej polovici. V súčasnosti od roku 2011 žijú vo vlastnom rodinnom dome, ktorý zakúpili spoločne s manželom, za tento platia mesačne energie vo výške 100 Eur; dom je vykurovaný tuhým palivom, drevo zakupujú ročne za 600 Eur. Manžel matky pracuje ako vodič v Slovenskej autobusovej doprave, a.s. Zvolen s príjmom okolo 500 Eur mesačne netto.

Maloletá J. je zdravá. Po dovŕšení veku na povinnú školskú dochádzku začala navštevovať Základnú školu v Strelníkoch, kde absolvovala 1. - 4. ročník; na 2. stupeň povinnej školskej dochádzky nastúpila do Základnej školy v Slovenskej Ľupči, v súčasnosti navštevuje 5. ročník. Denne dochádza, na cestovnom jej matka zaplatí mesačne 25 Eur. Maloleté dieťa je hudobne nadané, navštevuje Základnú umeleckú školu v Slovenskej Ľupči, odbor hudobný, nástroj husle, a to už od 1. ročníka základnej školy, preto prvé štyri roky zo Strelníkov do Slovenskej Ľupče dochádzala. Za základnú umeleckú školu matka zaplatí ročne 50 Eur. Okrem toho maloleté dieťa navštevuje aj ľudový súbor, kde hrá v ľudovej hudbe na husle. V škole sa učí dobre, matka s ňou žiadne problémy nemá. V roku 2010 maloletému dieťaťu lekár zistil astmu, poberá lieky, ktoré jej v plnom rozsahu prepláca poisťovňa.

Odporca bol vypočutý cestou dožiadaného španielskeho súdu v Zaragoze dňa 14.05.2005, kedy uviedol, že nemá žiadne poznatky o prejednávanej veci, a to i napriek doručeniu opisu návrhu a zápisnice z pojednávania, na ktorom bola vypočutá matka, a aj napriek žiadosti procesného súdu s vypracovanými otázkami o riadne vypočutie odporcu. Prejavil však ochotu byť "k dispozícii slovenskému súdu". Okresný súd Brezno následne požiadal o opätovný výsluch odporcu španielsky súd, ktorý tak urobil dňa 05.05.2008 a 10 minútový výsluch odporcu nahral na videokazetu (o takýto spôsob výsluchu dožadujúci súd nežiadal). Tu odporca uviedol, že neuznáva otcovstvo k maloletej J. S., narodenej XX.XX.XXXX. Potvrdil, že je občanom Španielska, so štátnou príslušnosťou španielskou, jeho bydlisko je v R., W., B. de I. XXXX. Jeho otec sa volá I. G. G. a matka J. T. H.. Odporca uviedol, že si nespomína na nič ohľadom pohlavného styku s matkou maloletého dieťaťa, ani či používali antikoncepciu. Priznal, že sa s ňou stýkal už dávno a bolo to iba raz. Uviedol, že to bola slečna, ktorá pracovala v jednom podniku, konkrétne v bare, ktorý bol v jeho vlastníctve. Tam ju spoznal a potom, čo vypili zopár pohárikov alkoholu, sa intímne stýkali. Priznal, že mu L. S. oznámila, že je tehotná a tiež, že sa jej narodilo dieťa, avšak uviedol, že sa ho pokúsila vydierať spolu s nejakým mužom, čo s ňou žil. On v žiadnom prípade neakceptoval, že by dieťa mohlo byť jeho. Matka mu oznámila, že je tehotná a potrebovala peniaze na potrat, preto jej nejaké peniaze poslal na adresu, ktorú mu dala k dispozícii, a keď mu údajne oznámila, že potrebuje viac peňazí, lebo sa to nedá urobiť, tak rázne odmietol, lebo si uvedomil, že ide o vydieranie a tu sa pre neho celý príbeh skončil. Tvrdil, že podľa neho neexistovalo ani tehotenstvo, ani nič podobné. Keďže tam išlo o jednoduchý vzťah, dokonca je možné, že bol opitý a teda možno k žiadnemu styku nedošlo, čo si však presne nepamätal, ale poprel, že by mohlo dôjsť k intímnemu styku, neuznal tvrdenia matky. Uviedol, že má záujem na tom, aby boli vykonané nejaké dôkazy, napr. skúška otcovstva. Súhlasil, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, a aby boli zaslané slovenskou stranou žiadosti o odobratie jeho vzoriek, avšak nesúhlasil s tým, aby mal platiť za toto dokazovanie. Odmietol platiť akékoľvek finančné prostriedky, avšak prejavil ochotu podrobiť sa genetickým skúškam, odberu krvi alebo slín.

Pokiaľ sa týka jeho príjmu od roku 2001 až do súčasnosti, ako aj okolnosti ohľadom jeho zamestnania či zamestnávateľa, uviedol, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Živnosť má, resp. si ju vybavuje a potom začne pracovať, pretože kúpil časť jednej firmy, ktorá sa zaoberá hotelierstvom. K svojim mesačným výdavkom - nákladom, týkajúcim sa bývania, stravy, odievania, hygienických služieb a podobne, o čom mal tiež predložiť doklady, uviedol, že má výdavky vo výške 2 500 Eur mesačne a platí ich z predaja jednej svojej reštaurácie, avšak doklady nepredložil. Tiež uviedol, že jeho manželka je od neho odlúčená, platí jej dôchodok vo výške 500 Eur. Má malú dcéru, ktorú vyživuje, táto žije s ním.

Nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, pretože "sa cítil z vydierania unavený".

Tu už nesúhlasil s tým, aby prišiel na Slovensko na Okresný súd v Brezne, pretože je to príliš ďaleko, avšak prejavil ochotu spolupracovať na prípade a vyjadril sa, že sa veci ujme jeho právnik, a teda "sa už začne vecou vážne zaoberať, pretože doposiaľ si myslel, že sú to len také vyhrážky".

Súčasne bol odporca vyzvaný, aby predložil dokumenty alebo listinné dôkazy o svojom mesačnom príjme, prípadne svoje čestné vyhlásenie, ak nemá doklady; tiež mu bola uložená povinnosť predložiť doklady o mesačných výdavkoch a dokumentáciu súvisiacu s odlúčením od manželky, ako aj o dôchodku, ktorý jej platí. Odporca sa zaviazal listinné doklady predložiť v lehote 5 dní súdu v Zaragoze, avšak neurobil tak a povinnosť si nesplnil ani v dodatočne poskytnutej lehote.

Následne Okresný súd Brezno za účelom zistenia objektívnej pravdy a na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca S.. Q. P., H.. z Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava, Katedra molekulárnej biológie, z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA, na základe ktorého by bolo možné vylúčiť resp. potvrdiť otcovstvo odporcu voči maloletému dieťaťu a na základe známych údajov o početnosti jednotlivých vyšetrovaných znakov DNA (alel) stanoviť alebo vylúčiť pravdepodobnosť otcovstva označeného muža voči maloletému dieťaťu až na 99,99 %, kedy by bolo možné považovať otcovstvo označeného muža voči dieťaťu za prakticky dokázané alebo vylúčené. Znalec po zložení preddavku na znalečné matkou vo výške 331,93 Eur požiadal o vykonanie čiastkového znaleckého úkonu v zahraničí s presne priloženým návodom, kde úlohou španielskeho znalca bolo uskutočniť odber biologického materiálu - výter zo sliznice ústnej dutiny od odporcu a následne po vyhotovení zápisu o odbere biologickej vzorky s uvedením spôsobu overenia totožnosti odporcu po vrátení slovenskému znalcovi tento mal vyhotoviť znalecké dokazovanie. Po predvolaní na španielsky súd odporca však odmietol vykonať tento dôkaz (č.l. 250), čo odôvodnil tým, že nemá k dispozícii návrh, resp. rozhodnutie, ktoré by ho k tomuto viazalo. Preto španielsky súd vrátil dožiadanie ohľadom vykonania znaleckého dokazovania bez vybavenia.

V súvislosti s určením otcovstva k maloletému dieťaťu procesný súd zvažoval rôzne skutočnosti, napriek tomu, že vo veci nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie. Toto bolo jednoznačne zmarené konaním odporcu. Preto súd pri rozhodovaní o určení otcovstva vyhodnocoval ďalšie dôkazy, vykonané v konaní. Nechránené pohlavné styky matky maloletej J. s odporcom, ktoré ani odporca nepoprel (pri každom výsluchu vypovedal rôzne, avšak priznal minimálne jeden pohlavný styk); skutočnosť, že odporca zasielal matke finančné prostriedky pre maloleté dieťa, jednak na zaplatenie výbavičky a jednak na výživné, i keď neskôr tvrdil, že išlo o peniaze, určené na zaplatenie umelého prerušenia tehotenstva; jednoznačný postoj matky maloletej J., že intímne sa v čase rozhodnom pre splodenie maloletej stýkala len s odporcom. Postoj odporcu, ktorý mal od začiatku súdneho konania vedomosť o paternitnom súdnom konaní a s ním spojenom konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, je rozporuplný. Boli mu doručené súdne listiny, ktorých obsahom bol opis návrhu, zápisnica z pojednávania o výsluchu matky maloletého dieťaťa, ustanovenie kolízneho opatrovníka a ďalšie listiny, preložené do španielskeho jazyka, a to dňa 14.11.2005, kedy uviedol, ... "že nemá poznatky o skutočnostiach, o ktorých je až prostredníctvom odovzdania tejto žaloby informovaný, ale aj napriek tomu je k dispozícii príslušnému súdu, aby zodpovedal otázky týkajúce sa skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje žaloba" (č.l. 83 spisu).... Následne po vrátení spisu Okresnému súdu Brezno a opätovnom dožiadaní bol dňa 22.04.2008 súdom v Zaragoze znovu predvolaný a bol mu oznámený termín výsluchu na deň 05.05.2008 (č.l. 179). Na tomto výsluchu už bol odporca riadne vypočutý, a okrem iného nepoprel, žeby sa s matkou maloletého dieťaťa intímne stýkal, i keď najprv uviedol, ju nepozná. Považoval ju za nejakú slečnu, s ktorou sa zoznámil vo svojom bare a možno po požití alkoholu aj

došlo ku intímnym stykom, čo neskôr nepripúšťal práve vzhľadom na požitie alkoholu. Tiež priznal telefonické kontakty s matkou maloletého dieťaťa, avšak neskôr ich vysvetľoval ako vydieranie za účelom získania finančných prostriedkov. Zaslanie finančných prostriedkov matke nepoprel. Súhlasil s vykonaním znaleckého dokazovania na určenie otcovstva aj s odberom biologického materiálu, ale po doručení vzoriek od znalca zo Slovenskej republiky ich odmietol poskytnúť. Pozoruhodné je aj to, že maloletá nesie meno matky odporcu, J..

V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj skutočnosť, že aj vzhľadom na správanie sa odporcu súdne konanie trvalo od roku 2002 do roku 2012. Odporca mal dostatok času zabezpečiť si právne zastúpenie, pokiaľ ho potreboval, čo prvýkrát naznačil v roku 2008. Neurobil tak až do rozhodnutia súdu v roku 2012. Nevyvinul žiadnu iniciatívu na vyvrátenie tvrdení matky maloletého dieťaťa, o ktorých mal vedomosť nielen z obsahu návrhu, ale aj zo zápisníc z pojednávaní, s ktorými bol vždy oboznámený. Nenavrhoval žiadne dôkazy, okrem toho, že súhlasil so skúškou otcovstva. A práve tento dôležitý preňho dôkaz napokon zmaril. Odporca si musel byť vedomý následkov takéhoto svojho správania.

Preto súd považoval návrh maloletého dieťaťa na určenie otcovstva voči odporcovi za dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom čase pre narodenie dieťaťa (v období od 15.02.2001 neprešlo menej ako 180 dní a viac ako 300 dní) mala matka maloletého dieťaťa intímnu známosť len s odporcom. Dôvodnosti návrhu svedčí aj skutočnosť, že odporca, napriek tomu, že o tehotenstve, narodení dieťaťa aj o následnom súdnom konaní na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu vedel, žiadnym relevantným spôsobom však tvrdené skutočnosti nepoprel a v súdnom konaní zostal úplne nečinný. Preto súd vychádzal z dôkazov predložených v súdnom konaní matkou ako vedľajšou účastníčkou a kolíznym opatrovníkom, z ich výsluchov ako aj výsluchov odporcu pred dožiadaným súdom, návrhu vyhovel a určil, že odporca je otcom maloletej J. S..

S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa slovenského právneho poriadku vyživovacia povinnosť pre maloleté dieťa je prvoradá a predčí všetky ostatné povinnosti. Aj Dohovor o ochrane práv dieťaťa chráni predovšetkým a výlučne záujmy maloletých detí. Keďže v súdnom konaní o výživnom pre maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, súd je pri zabezpečovaní dôkazov povinný postupovať z vlastnej iniciatívy. Podľa zistení Okresného súdu Brezno, odporca v období od narodenia dieťaťa podnikal v oblasti hotelierstva a reštaurácií, ale napriek dôraznej výzve Okresného súdu Brezno, ktorú mu sprostredkoval dožiadaný španielsky súd v Zaragoze, nepredložil o tom listinné doklady a to ani v dodatočne určenej lehote. Preto súd vychádzal z predpokladu, že odporca pracuje ako podnikateľ. Platná právna úprava v § 63 odsek 1 Zákona o rodine rieši prípady problémov, ktoré sa vyskytujú pri preukazovaní, resp. neochote preukazovania príjmov rodičmi, vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Pri výkone závislej činnosti je preukázanie výšky príjmu jednoduchšie, pretože u zamestnancov je v priebehu času spravidla konštatovaný príjem len s malými odchýlkami, zatiaľ čo príjmy podnikateľov ovplyvňujú viaceré faktory. Pokiaľ rodičia nepatria do režimu so závislým príjmom, to znamená hlavne zamestnancov u konkrétnych zamestnávateľov, kde súd môže postupovať dopytom adresovaným zamestnávateľovi, je problematické u podnikateľov preukazovať výšky príjmov, vykazovanie strát a podobne. Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku ako aj ostatné príjmy, je možné zisťovať len za súčinnosti povinných, resp. oprávnených osôb. Preto v konaní o určenie výživného prechádza dôkazné bremeno ako aj povinnosť tvrdenia na povinnú osobu. Ide hlavne o povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu, ako aj zistenie ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie. Príjmy je potrebné podložiť relevantnými dokladmi, z ktorých je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t.j. náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené, ako aj zaúčtované v účtovníctve. Ďalšou povinnosťou, ktorá vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia je tzv. edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Týkajú sa celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať list vlastníctva, preukazujúci majetkové pomery ohľadom nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností. Ďalšou povinnosťou je povinnosť sprístupniť údaje chránené podľa osobitného predpisu, ktoré umožnia súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie, pričom ide najmä o bankové účty. Ide tu teda o súbor povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza ku stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, a preto nastupuje zákonná fikcia - domnienka výšky príjmu ako prostriedku

objektivizácie príjmov povinného. Uvedená domnienka umožňuje zákonne predpokladať, že výška priemerného mesačného príjmu povinnej osoby predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima podľa osobitného zákona. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktoré predstavuje 189,83 Eur; dvadsať násobok predstavuje 3 796,60 Eur. Ide o domnienku mesačného príjmu a z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemá možnosť nijako meniť na základe iných skutočností.

V danom prípade odporca vo svojich výsluchoch neuvádzal žiadne relevantné skutočnosti ohľadom príjmov a výdavkov. Pokiaľ sa týka príjmu, odporca uvádzal, že nemá žiaden príjem, ale súčasne priznal, že jeho výdavky predstavujú 2 500 Eur mesačne a okrem toho v rámci odlúčenia s manželkou jej platí 500 Eur dôchodok. Priznal, že bol vlastníkom reštaurácie, ktorú predal a žije z toho, čo získal z predaja. Avšak prevzal časť jednej firmy a začne pracovať. Táto firma sa má zaoberať hotelierstvom. Žiadne konkrétne skutočnosti neuvádzal. Neuniesol teda ani len dôkaz tvrdením. Na výzvu dožadujúceho súdu v Zaragoze preukázať tieto skutočnosti nijako nereagoval (viď. č.l. 164), pri výsluchu vypovedal stručne, nejasne, nekonkrétne, aj napriek konkrétne položeným otázkam (viď. č.l. 179 až 181 spisu).. Nepreukázal doklady o svojom príjme, nepredložil žiadne doklady o svojich výdavkoch, napriek opakovanej výzve súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom vychádzal zo zákonnej domnienky uvedenej v § 63 odsek 1 Zákona o rodine a výživné odporcovi určil z príjmu 3 796,60 Eur mesačne, čo v podstate korešponduje aj s výdavkami, ktoré uvádzal odporca vo svojom výsluchu (2 500 Eur + 500 Eur). Samotný odporca potvrdil, že má tri dospelé deti, a tiež "jednu malú dcéru vo svojej opatere", žiadne konkréta v tejto súvislosti však neuvádzal a svoje tvrdenia nepreukázal. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že má vyživovaciu povinnosť voči manželke a voči ďalšiemu dieťaťu. Neuvádzal žiadne problémy so svojím zdravotným stavom, ktoré by mu znemožnili pracovať a zarobiť tak finančné prostriedky. Preto súd vychádzal zo zákonnej domnienky a zo sumy predpokladaného príjmu určil výživné v súlade s návrhom maloletého dieťaťa. Pri určení výšky výživného súd rešpektoval aj výdavky na strane matky, jej príjem, ako aj zdravotný stav a potreby maloletého dieťaťa.

V súvislosti s určením výživného odporcovi vznikol dlh na výživnom, a to od narodenia maloletého dieťaťa do rozhodnutia súdu, celkom za 135 mesiacov, ktoré vynásobené bežným mesačným výživným vo výške 331,93 Eur spolu predstavuje sumu 44 312,65 Eur. Po odpočítaní odporcom zaplateného výživného vo výške 497,90 Eur potom dlh odporcu predstavuje 44 312,65 Eur, ktoré mu súd povolil zaplatiť v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

Styk odporcu s maloletým dieťaťom súd neurčil, vzhľadom na skutočnosť, že od narodenia dieťaťa dňa 15.02.2001 až do rozhodnutia 27.04.2012, to je po dobu viac ako 11 rokov odporca neprejavil záujem o stretnutie s maloletým dieťaťom. Keďže súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o úprave styku, vo výroku V. rozhodol tak, že styk odporcu s maloletým dieťaťom neupravuje.

Maloleté dieťa ako navrhovateľ bolo oslobodené od poplatkovej povinnosti v zmysle § 4 odsek 1 písmena h/ zákona číslo 71/1992 Zbierky zákonov aktuálnom v čase podania návrhu. Odporca bol v konaní neúspešný, preto ho súd v zmysle § 2 odsek 2 citovaného zákona zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok štátu podľa výsledku konania s odkazom na § 5 odsek 1 písmena h/ a Sadzobníka súdnych poplatkov položky 9 aktuálnom v čase podania návrhu, a to vo výške 16,60 Eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle . Matke ako vedľajšej účastníčke na strane maloletého dieťaťa vznikli trovy konania tým, že zaplatila preddavok na znalečnom vo výške 331,93 Eur. Z tejto sumy bola však spotrebovaná len časť vo výške 59,76 Eur, ktorá bola zaplatená znalcovi z odboru genetiky. Preto odporca je povinný nahradiť matke trovy konania vo výške 59,76 Eur.

Súčasne súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku na znalečnom matke vo výške 272,17 Eur s uvedením položky denníka a položky registra Okresného súdu Brezno, pretože znalec nespotreboval celý preddavok na znalečnom, vzhľadom na zmarenie znaleckého dokazovania odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

V odvolaní okrem náležitostí v zmysle a ods. 1 , musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedených v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).