Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-34-2012.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove, detašované pracovisko Medzilaborce, dieťa rodičov F. T., trvale bytom T. XX, t.č. D. H. XX u Q. H., R., právne zastúpený JUDr. Alexandrom Krajňákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Laborecká 58 a B. T., bytom A. XX, právne zastúpenej JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Hlinky 262/6, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19 P 84/2011 - 100 zo dňa 16.4.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom, zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zvýšenie výživného za čas od 1.3.2011 do 10.3.2011 zastavil. Zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 17 C 37/2009 - 29 zo dňa 12.6.2009 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. T. zo strany otca zo sumy 85 Eur na 170 Eur mesačne s účinnosťou od 11.3.2011, ktoré je otec povinný zasielať vždy do 10 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2011 vo výške 822,54 Eur, súd povolil otcovi splácať v 100 Eur- ových mesačných splátkach počnúc mesiacom február 2012 spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 85 Eur na sumu 300 Eur mesačne od 1.3.2011 z dôvodu, že v čase predchádzajúcej úpravy mala mal. M. tri mesiace. V súčasnosti má dva roky a tri mesiace a jej potreby sa zmenili. Určené výživné je nepostačujúce na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Následne súd poukázal na výsluchy účastníkov konania, citoval ustanovenia § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine, ďalej § 96 ods. 1 a § 160 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že matka maloletého dieťaťa vzala návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.3. do 10.3.2011 späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v tejto časti konanie zastavil.
Ďalej uviedol, že rodičia maloletej M. nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 37/2009 rozsudkom zo dňa 12.6.2009 s tým, že na čas po rozvode bola mal. M. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 85 Eur.
V tom čase bola matka maloletej na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 21,25 Eur. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispievala na bývanie sumou 66 Eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa v čase rozvodového konania pracoval v Bratislave s príjmom asi 490 Eur netto. K tomu poberal príspevok na bývanie vo výške 273,50 Eur a z toho platil výdavky na bývanie mesačne vo výške 165,97 Eur.
V súčasnosti je matka na predĺženej materskej dovolenke s mal. M., pretože dieťa je zdravotne postihnuté, má diagnózu detský autizmus, čo si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 22,01 Eur. Naďalej býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Od 1.10.2011 jej bol priznaný príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške 31 Eur mesačne.
Otec maloletého naďalej pracuje v Bratislave. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie roku 2011 predstavuje 567,91 Eur, k tomu poberá cestovné náhrady vo výške 1772,28 Eur ročne, príspevok na bývanie vo výške 276,50 Eur a príspevok na udržiavanie odevov v celkovej výške 66,96 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd posúdil, či došlo k zmene pomerov podstatných okolností rozhodných pre rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že od posledného rozhodnutia uplynulo 2 a pol roka a za uvedené obdobie za zvýšili náklady na výchovu a výživu mal. M., najmä v dôsledku jej diagnostikovaného detského autizmu, čím došlo k závažnej zmene kvality jej života. Matka s maloletou pravidelne navštevuje lekárske vyšetrenia, kontroly. Maloletá M. je vedená v špecializovaných ambulanciách odborných lekárov, a to u neurológa a psychológa a psychiatra v Humennom, v G., vo E. a v L., čím vznikajú zvýšené výdavky na cestovnom.
Príjem otca v porovnaní s obdobím v čase predchádzajúcej úpravy sa zvýšil. Finančná situácia u matky maloletého dieťaťa je horšia ako u otca, pretože poberá len rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 22,01 Eur a príspevok na benzín po 31 Eur mesačne. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sa nemôže zamestnať.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 85 Eur mesačne na sumu 170 Eur mesačne od 11.3.2011 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Otec maloletého dieťaťa nad rámec bežného výživného v čase od 1.4.2011 do 31.12.2011 ničím neprispel. Na základe zvýšenia výživného za obdobie od 11.3.2011 do 31.3.2011 mal zaplatiť pre mal. M. o 57,54 Eur viac a za čas od 1.4.2011 do 31.12.2011 o 765 Eur viac, teda spolu 822,54 Eur viac. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom spolu s bežným výživným v 100 Eur -ových mesačných splátkach počnúc mesiacom február 2012 v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec. Nesúhlasil so zvýšením výživného s poukazom na to, že súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd síce prihliadal na zvýšenie jeho príjmu, avšak neprihliadal k podstatnému zvýšeniu jeho výdavkov. Z dôvodu výkonu pracovnej činnosti v Bratislave sa zvýšili aj jeho životné náklady. Náklady na nájomné sa zvýšili zo sumy 97,97 Eur na sumu 200 Eur. Okrem toho otec platí polročne elektrinu 130 Eur, t.j. 21 Eur
mesačne. Od 1.1.2012 má výdavky na bývanie o 10 Eur mesačne vyššie, ako je poskytnutý príspevok. Podotkol, že nie je schopný prispievať na výživu maloletej M. vyššou sumou ako 85 Eur mesačne. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh matky zamietnuť alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa o zamietavom výroku odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala nesprávne a nedostatočné posúdenie majetkových pomerov oboch rodičov. Opätovne poukázala na to, že matka maloletého dieťaťa poberá len rodičovský príspevok. Bez pomoci svojich rodičov by nedokázala zabezpečiť starostlivosť o mal. M.. Kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu sa nemôže zamestnať. V tejto súvislosti poukázala na hrubý nepomer medzi príjmom otca maloletého dieťaťa, ktorý je cca vo výške 560 Eur a jej príjmom vo výške 190 Eur. Navrhla zmeniť napadnutý výrok a zvýšiť výživné na sumu 300 Eur, prípadne inú sumu, avšak vyššiu ako bola stanovená súdom prvého stupňa.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa preukázaných príjmov otca maloletého dieťaťa je dôvodné zvýšenie výživného na sumu 185 Eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca považovala jeho tvrdenia za účelové. Nesúhlasila s jeho odvolaním a trvala na dôvodoch uvedených v jej odvolaní.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení, ako aj bol oznámený na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval, či došlo k zmene pomerov - okolností rozhodných v čase predchádzajúcej úpravy a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného. Náležite preskúmal sociálne a majetkové pomery oboch účastníkov konania porovnaním ich príjmov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, ako aj výšku nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška životnej úrovne rodičov maloletého dieťaťa sa prejavuje vo výške určeného výživného.
Zvýšenie výživného zo sumy 85 Eur na 170 Eur odvolací súd považoval za primerané a opodstatnené. Je nesporné, že došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Naopak, na strane matky maloletého dieťaťa súd zohľadnil jej celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
ako aj príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mal. M.. U maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu nákladov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom, a to nákladov na cestovné z dôvodu opakovaných vyšetrení u lekárov a kontrol. Ďalej došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti s pribúdajúcim vekom maloletého dieťaťa.
Namietané nesprávne skutkové závery súdu prvého stupňa obomi účastníkmi konania preto neboli opodstatnené. Ani namietané nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené, lebo súd správne aplikoval ustanovenie § 78 ods. 1 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako aj ustanoveniami § 62 Zákona o rodine.
K namietanému nezohľadneniu výdavkov otca na bývanie, odvolací súd uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( 62 ods. 5 Zákona o rodine ). Úhrada inkasa, nákladov na bývanie patrí k bežným výdavkom každej fyzickej osoby. Navyše otec poberá príspevok na bývanie od svojho zamestnávateľa, čo možno považovať za nadštandard.
Navrhované výživné vo výške 300 Eur na mal. M., ktorá má v súčasnosti tri roky by bolo neprimerané a neodôvodnené.
Hodnotenie dôkazov je vecou súdu a nie účastníkov konania. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 O.s.p. Odlišné hodnotenie dôkazov súdom ako podľa názoru účastníkov, nie je porušením práva účastníkov na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom a zamietavom výroku, ktorým bol návrh matky v prevyšujúcej časti zamietnutý, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p., vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.