Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/40/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., ul. Y. č. X, proti odporcovi: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., ul. Y. č. X, o vydanie predbežného opatrenia v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -44 zo dňa 12. marca 2012, takto,

rozhodol:

uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý s účinnosťou odo dňa 27. 04. 2012 platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 15 eur mesačne, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vedeného pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením č. k. -44 zo dňa 12. 03. 2012 Okresný súd v Žiline zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým malo byť odporcovi uložené počnúc dňom 31. 01. 2011 platiť jej príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 150 eur mesačne odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 05. 2010. Dňa 25. 07. 2011 utrpela navrhovateľka úraz, v dôsledku ktorého nebola schopná vykonávať zamestnanie, bude musieť podstúpiť operáciu a stále je práceneschopná. V súčasnej dobe poberá výživné na dve deti, ktoré má v osobnej starostlivosti a na tieto poberá aj prídavky. Na syna, ktorý bol súdom zverený do starostlivosti otca (bývalého manžela) platí výživné mesačne v sume 30 eur. Okrem toho má navrhovateľa len bežné výdavky. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a nemožnosť sa toho času zamestnať, bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia vyššie uvedeného znenia. Prvostupňový súd po zhodnotení skutočností uvádzaných navrhovateľkou, a tiež vychádzajúc z doposiaľ predložených listinných dôkazov jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, po právnej stránke poukazujúc na ust. veta prvá, , a (ďalej len „“). Mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia nie je opodstatnené, pretože predbežné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je dočasná úprava potrebná a naliehavá a je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľka v danom prípade nepreukazovala žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, najmä že by jej výživa bola ohrozená. Napriek tomu, že uviedla, že nepoberá nijaké finančné prostriedky z titulu nemocenského poistenia v zmysle ust. o sociálnom poistení vyplýva, že poistencovi sú dávky nemocenského poistenia vyplácané najviac po dobu 52 týždňov odo dňa začatia práceneschopnosti. Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka utrpela úraz dňa 25. 07. 2011, teda jednoročná lehota trvania práceneschopnosti jej uplynie najskôr dňa 25. 07. 2012. Okrem uvedeného samotný charakter priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného opatrenia, lebo samotné podmienky jeho priznania sú striktne dané o rodine (ďalej len

„Zákona o rodine“), v zmysle ktorého je miera nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela daná primeranosťou, nie nutnosťou. Pri tomto druhu príspevku totiž nejde o dosiahnutie rovnakej životnej úrovne manželov, ako je tomu za trvania manželstva, ale ide o primeranú výživu toho manžela, ktorý z určitých dôvodov nie je schopný živiť sa sám. Neschopnosť živiť sa sám pritom môže vyplývať buď zo subjektívnych (zlý zdravotný stav, žiadaná kvalifikácia) alebo objektívnych (osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku) skutočností. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela súd neskúmal príčiny rozvratu manželstva, nakoľko jeho priznanie nemá mať sankčný charakter. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že výživa navrhovateľky nie je ohrozená, nakoľko trvanie práceneschopnosti neprekročilo jeden rok, a teda výplata dávok z titulu nemocenského poistenia je dostačujúca na uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľky. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľky ako neopodstatnený zamietol. Tiež poznamenal, že konanie o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, t. j. konanie vo veci samej, si v tomto prípade bude vyžadovať starostlivé dokazovanie a dôkladné posúdenie všetkých okolností. Dôkladné posúdenie všetkých okolností bude spočívať hlavne v šetrení pomerov na strane navrhovateľky a odporcu a v podrobnom skúmaní všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel (vychádzajúc z obsahu jej podania). Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia, keďže nikde v návrhu neuviedla, že nepoberá „nijaké dávky“. Naopak uviedla, že jej príjem sa z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti podstatne zmenil. Z dôvodu úrazu odo dňa 26. 07. 2011 do 31. 12. 2011 dostala úrazovú dávku spolu za 4 mesiace vo výške 248,20 eur. Z titulu nemocenského poistenia za uvedené obdobie dostala spolu 627,60 eur, čo sú sumy, z ktorých nie je schopná sa uživiť. Po vydelení uvedených čiastok počtom mesiacov (5) je zrejmé, že mesačne jej vychádza úrazová dávka vo výške 49,64 eur a nemocenské vo výške 125,52 eur. Je pravda, že v návrhu nie je explicitne pomenované, že tieto sumy približne v rovnakej výške poberá navrhovateľka aj naďalej, ale tiež je z vyjadrenia súdu zrejmé, že má vedomosť o tom, že pokiaľ nemá navrhovateľka ukončenú práceneschopnosť, tak dané dávky poberá. Za ďalšie zopakovala, že svoju súčasnú situáciu pokladá za naliehavú, nakoľko je bez príjmu z pracovnej činnosti už dlhšiu dobu a od januára 2012 je nútená hradiť všetky poplatky za byt len z minimálneho príjmu. Situácia navrhovateľky je o to viac naliehavejšia, že len za nájom zaplatí 180,40 eur mesačne a keďže jej príjem je práve v uvedenej výške, neostávajú jej absolútne žiadne iné prostriedky na uspokojovanie základných životných potrieb. Odvolateľka tiež nesúhlasila s tým, ako okresný súd vec právne posúdil keď uviedol, že samotný charakter priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázala na ust. , podľa ktorého je možné predbežným opatrením uložiť účastníkov najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Právne nesprávne posúdenie je taktiež to keď okresný súd tvrdí, že pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela neskúma príčiny rozvratu manželstva, keďže jeho priznanie nemá mať sankčný charakter. Dané tvrdenie je v rozpore so Zákonom o rodine, konkrétne ust. , podľa ktorého súd prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Manželstvo účastníkov bolo pritom rozvedené, lebo ex- manžel udržiaval dlhodobý mimomanželský pomer, z ktorého sa mu narodila dcéra. Napokon v závere podaného odvolania navrhovateľka podotkla, že do času kým bola schopná uživiť sa sama, manžela o finančnú pomoc v čase po rozvode nikdy nežiadala. Skôr naopak. Väčšina finančných záväzkov bola jej pleciach a ostalo to tak aj v čase práceschopnosti navrhovateľky.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 25. 04. 2012, doručenému okresnému súdu dňa 27. 04. 2012 (krajskému súdu dňa 07. 05. 2012), odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol tiež, že navrhovateľka poberá úrazovú dávku, ako i nemocenské vo výške 180 eur mesačne, avšak výdavky spojené s bytom platí odporca zo svojho príjmu, a to plyn a elektrinu, pričom donedávna platil i nájom bytu. Tento prestal platiť potom ako si navrhovateľka do bytu nasťahovala priateľa. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že všetky výdavky spojené s bytom hradí ona zo svojho príjmu. Navyše navrhovateľka nemá žiadne náklady spojené s výživou na maloletého L. a maloletú I., pretože všetky ich náklady spojené s oblečením, ako i školou platí navrhovateľ. Tiež zabezpečuje stravu a dáva deťom cestovné a vreckové. Všetky dôkazy o tom sú súčasťou jeho vyjadrenia k návrhu zo dňa 02. 04.

2012. Dokonca navrhovateľke prispieva na výživu oboch detí 120 eur mesačne, ktoré platí pravidelne. Navrhovateľka toho času prerába rodinný dom v Tižine a podľa presvedčenia odporcu tieto prerábky hradí z výživného určeného pre deti. Pokiaľ preto uviedla, že nie je schopná zabezpečiť si primeranú výživu, opak je pravdou, pretože jej minimálny príjem jej slúži na svoju výživu ako i potreby. Situácia na jej strane preto nie je naliehavá a jej návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Okrem toho maloleté deti i napriek tomu, že boli zverené navrhovateľke do osobnej starostlivosti, sú vo väčšej miere u odporcu, a preto tento má zvýšené výdavky spojené s ich stravovaním. Podľa je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere predbežným opatrením možné, ak je tu nárok na výživné, a tento právny dôvod vyplýva z právnej úpravy Zákona o rodine. Predbežné opatrenie slúži ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania. V danom prípade však nedošlo ani k ohrozeniu, ani k porušeniu žiadneho právneho pomeru, preto nie je dôvod, aby bol potrebný okamžitý zásah súdu, teda aby súd vydal spomínané predbežné opatrenie. Keďže nie je osvedčený právny nárok, nie je dôvod na ochranu, teda vydanie predbežného opatrenia. V závere podaného vyjadrenia odporca poukázal ešte na nález Ústavného súdu SR č. ÚS 298/08, podľa ktorého potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným predbežným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti sťažovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu podľa zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie pred začatím konania ( ) alebo po začatí konania ( ), je možné nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Úpravou predbežných opatrení umožňuje osnova rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov a strácajú svoje opodstatnenie v okamihu, keď súd poskytne ohrozenými alebo porušenými právami definitívnu ochranu. Nejedná sa teda o konečné opatrenie.

Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť.

Účastník domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí aspoň osvedčiť (nie v plnom rozsahu dokázať) dôvody na jeho vydanie.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež aj vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal byť odporca zaviazaný k plateniu príspevku na výživu rozvedeného manžela. V naznačenom smere odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka je už dlhodobo odo dňa 25. 07. 2011, kedy utrpela úraz, práceneschopná, z ktorého dôvodu nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, z ktorého dôvodu musí všetky svoje nevyhnutné odôvodnené základné životné potreby zabezpečovať výlučne z dávok nemocenského poistenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka napĺňa zákonnú podmienku rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Spomínaný zákonný predpoklad možno podľa ustálenej súdnej praxe považovať za splnený aj v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov možno podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený záver vyvodiť. V nadväznosti na uvedené preto okresný súd nielenže dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj vec nesprávne právne posúdil, a to aj v tom smere, keď neskúmal príčiny rozvratu manželstva s odôvodnením, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nemá mať sankčný charakter. Z ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určovaní rozsahu príspevku na výživu na návrh niektorého z už rozvedených manželov má súd prihliadnuť aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Pre posúdenie tejto okolnosti sú významné príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu vzťahu medzi manželmi (§ 23 ods. 2 Zákona o rodine), ako aj ďalšie správanie sa rozvedeného manžela v období po rozvode manželstva. Taktiež odvolací súd považoval za absolútne nesprávny právny názor prvostupňového súdu, že samotný charakter priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela vylučuje nariadenie predbežného opatrenia (porovnaj napr. R 39/68). Pokiaľ by zákonodarca chcel z konaní o určenie príspevku na rozvedeného manžela vylúčiť inštitút nariadenia predbežného opatrenia, výslovne by to v zákone uviedol. Keďže z tvrdení navrhovateľky podporených predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že len z dávok nemocenského poistenia si nie je schopná uspokojiť základné životné potreby, odvolací súd považoval za nevyhnuté, aby boli dočasne pomery medzi účastníkmi upravené aj formou predbežného opatrenia, na základe ktorého zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky - navrhovateľky sumou 15 eur mesačne. Odvolací súd sa akurát nestotožnil s tým, aby bol odporca zaviazaný v zmysle návrhu navrhovateľky platiť predbežným opatrením až výživné v sume 100 eur mesačne. Vychádzal z toho, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri určení výživného podľa § 72 Zákona o rodine je potrebné vychádzať nielen z potrieb rozvedeného manžela požadujúceho príspevok na výživu, ale aj zo schopností a možností druhého rozvedeného manžela, ktoré možno spoľahlivo ustáliť až na základe riadne vykonaného dokazovania. Navyše pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela neplatia tie isté kritéria ako pri určovaní manželského výživného, ktorého rozsah musí súd určiť tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Na druhej strane ale treba povedať, že zmena vo vymedzení rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela z „nevyhnutnej“ na „primeranú“ výživu sledovala to, aby súdy rozvedeným manželom (manželkám) priznávali viac ako len náklady na stravovanie, ale i na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb, vyplývajúcich z ich veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa zmenil tak, ako je vyššie uvedené. Na vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky odvolací súd neprihliadal vzhľadom k tomu, že predmetné podanie mu bolo doručené až dňa 07. 05. 2012, t. j. už po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .