Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-89-2011.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: C. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, J., štátna občianka V. republiky a proti odporcovi: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, J., štátny občan D. republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov C. C., rod. D. nar. XX.XX.XXXX a O. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku OM/80, ročník 2010, na str. 10, pod poradovým číslom 20 r o z v á d z a.
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom, doručeným súdu dňa 08.11.2011 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich funkcií a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, výpisom z osobitnej matriky vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka - štátna občianka V. republiky a odporca - štátny občan D. republiky žijú v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné trvalé bydlisko bolo na adrese J., C. XX.
S poukazom na obvyklý pobyt manželov, resp. ich posledné spoločné bydlisko bola v predmetnej veci právomoc súdu daná podľa čl. 3 ods. 1 odrážka prvá Nariadenia Rady(ES) č. 2201/2003 z 23. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností; miestna príslušnosť tunajšieho súdu sa riadi ust. § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú deti.
Manželstvo účastníci uzatvárali po cca dvojročnej známosti v J.. Po sobáši navrhovateľka odporcu nasledovala do J., kde v byte vo výlučnom vlastníctve odporcu viedli spoločnú domácnosť.
Spočiatku bolo ich spolužitie relatívne spokojné. Navrhovateľka začala vzťahy s odporcom vnímať ako problematické od jej nástupu do zamestnania vo februári 2011. Odporca obmedzil vzájomnú komunikácia a odsťahoval sa zo spoločnej spálne. Problémy v intímnej oblasti chcela navrhovateľka riešiť za odbornej psychologickej a sexuologickej pomoci, čo však odporca bezdôvodne odmietal. Odporca sa matke navrhovateľky zveril, že sa s ňou iba pokúšal oženiť a že už počas svadobnej cesty zistil, že mu manželstvo nebude vyhovovať. Vzhľadom na odmietavý postoj odporcu k riešeniu ich problémov došlo zo strany navrhovateľky k citovému odcudzeniu. Spoločnú domácnosť účastníci prestali viesť na jeseň 2011. V decembri 2011 sa navrhovateľka odsťahovala do nájmu s kolegyňami, pričom odporca medzičasom nadviazal inú známosť a teda sám vylúčil možnosť obnovenia spolužitia. Účastníci ešte pred podaním návrhu dňa 07.11.2011 podpísali dohodu o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov a práv a povinností spoločného bývania na dobu po rozvode.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení)
V danom prípade súd zistil, že manželia spolu nežijú a nehospodária od decembra 2011 a intímne sa pravidelne nestýkajú od februára 2011. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna aj vzhľadom na inú známosť odporcu. Citové odcudzenie navrhovateľky voči odporcovi, ktoré viedlo k opusteniu spoločnej domácnosti a podaniu návrhu na rozvod je teda možné považovať za dlhodobého charakteru, pričom inštrumentálne zložky manželstva v čase rozhodovania vo veci nie sú funkčné po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť a nezvratnosť daného stavu.
Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, keď mal za preukázané, že po dlhšiu dobu medzi účastníkmi nedochádza ani k plneniu dvoch zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, ktorým je manželské spolužitie a vernosť, na rešpektovaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval problémy v intímnej oblasti spolužitia účastníkov, ktoré vzhľadom na odmietavý postoj k ich riešeniu zo strany odporcu vyústili do citového odpútania sa navrhovateľky, jej odchodu zo spoločnej domácnosti a mimomanželského vzťahu odporcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
O v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
O konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
O súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
O súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
O doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
O rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.