Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4C-135-2006.pdf
PDF · 123.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/135/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: A.. E. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. X, XXX XX L. L., v konaní zastúpená JUDr. Jánom Krištofom, advokátom, so sídlom AK Horná 34/A, Banská Bystrica, proti odporkyni: H.. R. P., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Č. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 3.246,37 € (97.800,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľke sumu 3.246,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.246,37 € od 26.11.2003 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 162,30 € (4.890,- Sk) titulom uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 665,40 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2005 domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľke sumu 97,800 Sk (3.246,37 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo žalovanej sumy od 26.11.2003 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že v období od júna 2002 do februára 2003 si odporkyňa vypožičala od navrhovateľky celkom sumu 98.800,- Sk. Pri poskytovaní pôžičiek nebola dohodnutá doba splatnosti. Dňa 10.3.2003 účastníčky spísali zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 97.800,- Sk. Zmluvu podpísali a osvedčili pravosť podpisov u notárky JUDr. Dany Tabačkovej. Dňa 10.11.2003 vyzvala navrhovateľka odporkyňu doporučeným listom na vrátenie pôžičky do 25.11.2003. Odporkyňa na túto výzvu nereagovala a pôžičku nevrátila.
Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.3.2003 medzi A.. E. P. ako veriteľom a R. P. ako dlžníkom súd zistil, že R. P. potvrdila, že si od A.. E. P. zapožičala v období 06/2002-02/2003 sumu 81.800,- Sk a sumu 400,- € (cca 16.000,-Sk). Pravosť podpisu dlžníka a veriteľa bola osvedčená dňa 10.3.2003 pred pracovníkom povereným notárom JUDr. Danou Tabačkovou.
R. P. zároveň potvrdila, že neoprávnene bez súhlasu majiteľa A.. C. L. predala do záložne jeho šperky: zlatý pečatný prsteň, 14-karátové zlato s hmotnosťou 5,19 g, zlatú retiazku 14-karártové zlato s hmotnosťou 8,44 g v celkovej hodnote 15.000,- Sk, neoprávnene bez súhlasu majiteľa A.. C. L.Í. vybrala z jeho vetrovky bankovú kartu vrátane neotvorenej obálky s PIN kódom k bankovému účtu A.. L.Í. a v období od 19.2.2003 do 5.3.2003 si z tohto účtu bez súhlasu majiteľa neoprávnene vyzdvihla peňažnú hotovosť vo výške 24.000,- Sk.
Navrhovateľka listom zo dňa 10.11.2003 vyzvala odporkyňu na vrátenie zapožičaných a odcudzených peňazí a náhrady za zlaté šperky navrhovateľke a jej bratovi A.. C. L. v celkovej sume 136.800,- Sk najneskôr do 25.11.2003. Navrhovateľka poukázala v liste na odporkyňou podpísané uznanie pohľadávky od notára na celú dlžnú sumu. Z podacieho lístka súd zistil, že navrhovateľka zasielala dňa 10.11.2003 z Pošty 2 v Žiline odporkyni doporučenú zásielku.
Súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 4RO/156/2005-18 zo dňa 5.5.2006.
Odporkyňa podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor doručený tunajšiemu súdu dňa 5.6.2006, čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil v plnom rozsahu. Odporkyňa na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že dňa 10.3.2003 skutočne podpísala text listiny pripravenej navrhovateľkou a jej bratom A.. C. L., označenej ako zmluva o pôžičke. Podpis navrhovateľky na predloženej zmluve však nie je prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, pretože k nemu bola navrhovateľkou a jej bratom donútená za použitia dlhšie trvajúceho psychického násilia, dotýkajúceho sa jej mal. dcéry. Podrobne k okolnostiam, za ktorých predmetnú listinu odporkyňa podpísala, vypovedali účastníci tohto konania, i A.. C. L. v priebehu trestného prípravného konania, vedeného príslušným policajným orgánom OR PZ v Žiline, Úradom justičnej a kriminálnej polície PZ pôvodne pod ČVS:ORP-3301/1-OSV-ZI-2005, t. č. ČVS:ORP-358/1-OSV-ZA-2005 na základe podaného trestného oznámenia navrhovateľky a jej brata proti odporkyni pre podozrenie z trestného činu podvodu. Konanie však nie je ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu právoplatne skončené, je naďalej v štádiu prípravného trestného konania. Odporkyňa si nikdy žiadne finančné prostriedky od navrhovateľky sama, ani prostredníctvom jej brata, svojho bývalého druha, nepožičala. Ak navrhovateľka v čase trvania vzťahu medzi odporkyňou a bratom navrhovateľky A.. C. L. poskytla nejaké finančné prostriedky svojmu bratovi, ktorý v období od septembra 2002 do januára 2003 žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou a jej mal. dcérou v byte odporkyne, pričom na domácnosť odporkyni neprispieval, odporkyňa nie je pasívne legitimovanou na vrátenie takto poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľka začala uplatňovať finančné nároky voči odporkyni bezprostredne potom, ako odporkyňa odmietla vstúpiť do manželského zväzku s bratom navrhovateľky a tohto zo svojho bytu vyhodila pre nadmerné požívanie alkoholu a jeho agresívne správanie. Právny úkon spísaný navrhovateľkou vo forme predloženej zmluvy o pôžičke a podpísaný odporkyňou dňa 10.3.2003 je preto pre nedostatok podstatných náležitostí slobody a vážnosti vôle odporkyne podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, o dobrých mravoch s prihliadnutím na okolnosti veci ani nehovoriac, absolútne neplatným právnym úkonom.
Vo veci bolo dňa 24.11.2006 vykonané pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom odporkyne a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, ktorú z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca.
Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedla, že pán L. je bratom navrhovateľky, ktorý žil s odporkyňou v spoločnej domácnosti od augusta do decembra roku 2002, kedy došlo k ukončeniu spoločnej domácnosti a k nepríjemným situáciám, kedy pán L. používal voči odporkyni a jej mal. dcére, nielen psychické, ale i fyzické násilie. Navrhovateľka bola u zamestnávateľa odporkyne, ktorého žiadala, aby odporkyni strhával dlžnú sumu z platu, ale nepochodila. Odporkyňa to psychicky nezvládla, chcela mať od navrhovateľky a jej brata pokoj, a preto zmluvu o pôžičke podpísala. Odporkyňa má tiež voči navrhovateľke pohľadávku z toho dôvodu, že brat navrhovateľky urobil veľmi vysoké účty za telefón, ktoré potom musela odporkyňa platiť. Keď bol odporca opitý, všetko rozbíjal a túto škodu neuhradil. Čo sa týka zlatého pečatného prsteňa a zlatej retiazky, tieto nosil brat navrhovateľky na sebe a keďže odporkyňa požadovala od brata navrhovateľky prispievanie na domácnosť z dôvodu, že žil s nimi v spoločnej domácnosti, brat navrhovateľky osobne tieto veci odporkyni odovzdal za tým účelom, aby ich odniesla do záložne. Za šperky v záložni dostala asi 3.000,- Sk. Peniaze sa použili na financovanie spoločnej domácnosti. Odporkyňa poprela, že by vykonala výber hotovosti vo výške 24.000,- Sk z bankovej karty, pretože nikdy bratovi navrhovateľky do jeho osobných
vecí nešla a preto popiera, že by vyzdvihla peňažnú hotovosť vo výške 24.000,- Sk z jeho bankového účtu. Pokiaľ je uvedené v zmluve o pôžičke, že si odporkyňa zapožičala od navrhovateľky sumu 81.000,- Sk a 400,- €, navrhovateľka im peniaze nepožičala za účelom toho, aby odporkyňa uzatvorila manželstvo s bratom navrhovateľky. Navrhovateľky im zakupovala rôzne drahé veci, ako napr. elektroniku, značkové oblečenie, tiež snubný prsteň, avšak všetky tieto veci si brat navrhovateľky po odchode so spoločnej domácnosti od odporkyne zobral.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania správy o aktuálnom stave konania ČVS:ORP-358/1-OSV-ZA-2005 od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline.
Na základe vyjadrení Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 19.1.2007, 3.5.2007 a 15.6.2006 bolo uznesením č. k. 4C/136/06-71 zo dňa 20.6.2007 konanie prerušené až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OR PZ v Žiline pod sp. zn. ČVS:ORP-358/1-OSV-ZI-2005.
Po zistení súdu, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Žiline pod sp. zn. 35T/74/2009 bol dňa 21.10.2011 vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2012, bolo nariadené na deň 27.4.2012 pojednávanie. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky a rozsudkom sp. zn. 35T/74/2009 zo dňa 21.10.2011. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca z dôvodu, že navrhovateľka pracuje v Nemecku. Pojednávanie bolo vykonané aj v neprítomnosti odporkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom. Navrhovateľka zotrvala na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/74/2009 zo dňa 21.10.2011 súd zistil, že súd rozhodol v trestnej veci obžalovanej R. P. stíhanej pre pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2011 tak, že uznal obžalovanú vinnou, že
1) v období od 19.2.2003 do 15.3.2003 pomocou bankomatovej karty k účtu vedeného Y.e, ktorú odcudzila spoločne s PIN kódom poškodenému A.. C. L. z jeho vetrovky počas jeho neprítomnosti v byte obvinenej v B. neoprávnene uskutočnila výbery z bankomatu v B. na N., čím svojím konaním spôsobila škodu vo výške 796,65 € (24.000,- Sk),
2) od presne nezisteného dňa v mesiaci august roku 2002 do presne nezisteného dňa v mesiaci október 2002 využila neprítomnosť poškodeného A.. C. L. a odcudzila mu dva šperky zo žltého kovu v byte obvinenej, a to v Ž. X. N.. K. Č.. XXXX/X, pričom sa jednalo o pánsky pečatný prsteň o hmotnosti 5,19 g a retiazku s hmotnosťou 8,44 g, ktoré šperky založila do záložne na Ul. J. v B., čím svojím konaním spôsobila škodu vo výške 365,13 € (11.000,-Sk),
3) v priebehu mesiacov jún 2002 - február 2003 v úmysle požičať si peniaze a tieto nevrátiť si požičala od A.. E. P. v Ž. X. N.. K. Č.. XXXX/X finančnú hotovosť po viacerých čiastkach, celkovo vo výške 3.246,37 € (97.800,-Sk), ktoré doposiaľ nevrátila, čím poškodenej A.. E. P. spôsobila škodu vo výške 3.246,37 €, teda v bode 1) a 2) obžaloby prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, v bode 3) obžaloby na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu nie malú, čím spáchala v bode 1) a 2) obžaloby pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, v bode 3) obžaloby trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, za čo ju odsudzuje na úhrnný peňažný trest vo výmere 200,- €. Zároveň bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenému A.. C. L. škodu vo výške 796,65 € a poškodeného A.. C. L. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody súd odkázal na občianske súdne konanie. Zároveň súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie aj poškodenú A.. E. P..
Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 35T/74/2009 zo dňa 21.10.2011 súd zistil, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že skutky sa stali tak, ako je to uvedené v rozsudku, pričom obžalovaná R. P.
konala v priamom úmysle. Vykonané dôkazy, ktoré sa týkajú priebehu žalovaných skutkov tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovanej zo spáchania žalovaných trestných činov.
Podľa ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 559 ods.1 a 2 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z činnosti súdu je známe, že diskontná sadzba ku dňu 26.11.2003 bola 6,25 %, teda dvojnásobok predstavuje 12,5 %.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak jej to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 135 ods.1 tretej vety O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku, alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný, preto mu vyhovel a zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľke sumu 3.246,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.246,37 € od 26.11.2003 do zaplatenia
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou boli uzatvorené v období 06/2002 - 02/2003 ústne zmluvy o pôžičke peňazí v celkovej výške 81.800,- Sk a 400,- €, ktorú skutočnosť odporkyňa potvrdila v písomne uzatvorenej zmluve o pôžičke dňa 10.3.2003. Keďže čas plnenia na
základe tejto zmluvy nebol v zmluve dohodnutý, podľa ust. § 563 OZ bola odporkyňa povinná dlh splniť prvý deň potom, ako bola o plnenie navrhovateľkou požiadaná. Z výzvy navrhovateľky zo dňa 10.11.2003 adresovanej odporkyni, doručovanie ktorej súd zistil z podacieho lístka zo dňa 10.11.2003, mal súd preukázané, že navrhovateľka stanovila odporkyni posledný termín na vrátenie požičanej sumy deň 25.11.2003. Odporkyňa sa tak dostala od 26.11.2003 do omeškania zo zaplatením požičanej sumy.
Z výsledku trestného konania č.k. 35T/74/2009 mal súd preukázané, že pohľadávka, ktorú si navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje voči odporkyni titulom zmluvy o pôžičke, vznikla zároveň ako následok protiprávneho konania odporkyne, ktorá protiprávnym spôsobom postupovala pri uzatváraní zmlúv o pôžičke s navrhovateľkou, keďže v trestnom konaní bola odporkyňa uznaná vinnou z trestného činu podvodu, ktorý spáchala tým, že pod rôznymi zámienkami vylákala od navrhovateľky finančné prostriedky, ktoré si od nej opakovane požičiavala. Konanie odporkyne tak vykázalo znaky trestného činu podvodu, následkom ktorého vznikla navrhovateľke škoda vo výške 3.246,37 € (97.800,-Sk), s nárokom na náhradu ktorej škody bola navrhovateľka ako poškodená odkázaná na občianske súdne konanie.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
Súd je podľa § 135 ods. 1 tretej vety O.s.p. viazaný rozsudkom Okresného súdu Žilina v trestnom konaní č. k. 35T/74/2009, že bol spáchaný trestný čin. Všetky predpoklady vzniku škody, teda protiprávne konanie odporkyne, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporkyne a škodou, taktiež zavinenie odporkyne, ktorá spáchala trestný čin v priamom úmysle si finančné prostriedky od navrhovateľky požičať a tieto nevrátiť, mal súd v konaní z rozsudku sp. zn. 35T/74/2009 preukázané. Predmetom skúmania bola len výška škody, na ktorú nárok si navrhovateľka v tomto konaní uplatnila.
Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou boli uzatvorené v období 06/2002 - 02/2003 ústne zmluvy o pôžičke peňazí v celkovej výške 81.800,- Sk a 400,- €, ktorú skutočnosť odporkyňa potvrdila v písomne uzatvorenej zmluve o pôžičke dňa 10.3.2003. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným dňa 14.11.2005 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 97.800,- Sk, po prepočte konverzným kurzom (30,126) tak predstavuje žalovaná suma 3.246,37 €. Pokiaľ si však odporkyňa požičala od navrhovateľky sumu 400 € v období od júna 2002 do februára 2003, kurz eura v SKK bol v tomto období odlišný od konverzného kurzu. V roku 2002 sa pohyboval kurz eura v SKK v období od júna 2002 do decembra 2002 v jednotlivých mesiacoch v rozpätí 42,608
- 43,026, v 01/2003 bol 41,652 a 02/2003 bol 41,811 (<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy- listok/kurzovy-listok/priemerne-mesacne-kurzy-usd-a-eur-v-skk-kumulativne>). Po prepočte požičanej sumy 400 EUR na SKK podľa najnižšieho mesačného kurzu 41,652 v období od 06/2002 - 02/2003 tak sume 400 € zodpovedala suma 16.660,08 Sk. Pokiaľ je teda v zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 10.3.2003 medzi A.. E. P. ako veriteľom a R. P. ako dlžníkom uvedené, že si odporkyňa zapožičala od navrhovateľky sumu 400,- € , čo predstavuje cca 16.000,-Sk, mal súd zo štatistických údajov NBS preukázané, že navrhovateľkou uplatnený nárok je oprávnený a navrhovateľka sa nedomáha zaplatenia vyššej sumy, než na akú má právo. Pokiaľ sa teda navrhovateľka v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 97.800 Sk (3.246 €), je nárok v takto uplatnenej výške v celom rozsahu dôvodný.
Pokiaľ navrhovateľka namietala platnosť zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.3.2003 z dôvodu, že zmluvu mala podpísať v tiesni a pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjali navrhovateľka so svojím bratom
A.. C. L., súd z vykonaného dokazovania nemal tvrdenú skutočnosť, a tým vadu právneho úkonu zmluvy o pôžičke, preukázanú. Z rozsudku OS Žilina sp. zn. 35T/74/2009 zo dňa 21.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.1.2012, mal súd preukázané, že obžalovaná vylákala od poškodenej A.. P. pod rôznymi zámienkami finančné prostriedky, keď si od nej požičala opakovane peniaze s tým, že tieto jej vráti z peňazí z vyplatenia poistky po nebohom manželovi, čo nemala nikdy v úmysle spraviť, pričom dodnes požičané peniaze nevrátila, a tým poškodenú A.. P. uviedla do omylu v úmysle obohatiť sa. Keďže súd je viazaný rozsudkom v trestnom konaní č.k. 35T/74/2009, v ktorom bola odporkyňa uznaná vinnou z trestného činu podvodu pre protiprávnu činnosť, ktorej sa dopustila pri požičiavaní si peňazí od navrhovateľky na tom istom skutkovom základe, ktorý bol tvrdený aj v tomto konaní, je argumentácia odporkyne o neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.3.2003 pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke vzhľadom na preukázanie trestnej zodpovednosti odporkyne v konaní č.k. 35T/74/2009 irelevantná.
Navrhovateľka si k žalovanej istine uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo žalovanej sumy od 26.11.2003 do zaplatenia. Súd mal z výzvy navrhovateľky zo dňa 10.11.2003 adresovanej odporkyni a z poštového podacieho lístka preukázané, že zásielka, v ktorej doručovala navrhovateľka odporkyni výzvu na zaplatenie požičanej sumy do 25.11.2003, bola odporkyni odosielaná dňa 10.11.2003. Odporkyňa požičanú sumu v lehote stanovenej navrhovateľkou nezaplatila, čím sa dostala do omeškania od 26.11.2003. Súd preto priznal navrhovateľke i nárok na príslušenstvo žalovanej sumy - úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 26.11.2003 do zaplatenia, ktorá výška úroku zodpovedá zákonom stanovenej výške.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že návrhu bol v celom rozsahu vyhovené, plný úspech vo veci mala navrhovateľka. Z tohto dôvodu jej súd priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ako neúspešnej účastníčke konania, a to vo výške 827,70 eur.
Navrhovateľka si na pojednávaní konanom dňa 27.04.2012 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady súdneho poplatku. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 4 úkony právnej služby v celkovej sume 665,40 eur.
Zo spisu vyplýva, že týmito úkonmi sú:
1. prevzatie a príprava zastúpenia navrhovateľky - plnomocenstvo zo dňa 25.10.2005;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 25.10.2005 ;
3. účasť na pojednávaní dňa 24.11.2006
4. účasť na pojednávaní dňa 27.04.2012.
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľkou v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a navrhovateľke priznal proti odporkyni právo na náhradu trov konania v celkovej sume 827,70 eur, titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 162,30 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 665,40 eur, ktorá pozostáva z:
A) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 25.10.2005 podľa § 10 ods. 1 vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 121,15 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 25.10.2005 podľa § 10 ods. 1 vyhl. v nadväznosti na 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 121,15 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 24.11.2006 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 121,15 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6 eur;
4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 27.04.2012 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. vo výške 121,15 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6 eur;
Súd vo vzťahu k priznaným režijným paušálom uvádza, že tieto boli uplatnené za 4 úkony právnej služby po 6,- eur, spolu v sume 24,- eur. Súd teda priznal navrhovateľke náhradu režijného paušálu v tejto sume, hoci by jej prináležala táto náhrada vo vyššej sume ( rok- 2005- 2x 4,98 eur (pôvodne 150,- Sk), rok 2006- 5,44 eur (pôvodne 164,- eur) a rok 2012- 7,63 eur), tj. v sume celkom 23,03 eur.
B) náhrady za stratu času:
- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za pojednávanie dňa 24.11.2006 a dňa 27.04.2012 v celkovej sume, ako bola uplatnená, tj. 156,80 eur.
Aj vo vzťahu k uplatnenej náhrade za stratu času súd uvádza, že táto bola uplatnená v nižšej sume, než by navrhovateľke patrila, preto jej súd priznal len uplatnenú sumu 156,80 eur.
Navrhovateľka by totiž mohla žiadať náhradu za stratu času v sume 174,16 eur takto:
(sadzba pre rok 2006: 1/60 - 273,- Sk, tj. 9,06 eur; sadzba pre rok 2012 - 12,71 eur)
- 24.11.2006: cesta z miesta sídla advokáta Banská Bystrica - Žilina - a späť 2 cesty x 2 hodiny - spolu: 4 hodiny (8 polhodín) 8x 9,06,- eur - 72,48 eur;
- 27.04.2012: cesta z miesta sídla advokáta Banská Bystrica - Žilina - a späť 2 cesty x 2 hodiny - spolu: 4 hodiny (8 polhodín) 8x 12,71 eur - 101,68 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).