Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12T-178-2007.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Subarea
12T/178/2007
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine samosudcom JUDr. Romanom Tichým na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.4.2012 takto
r o z h o d o l
Obvinený
H. Y. C. Ň. F. S., X. XX.X.XXXX Y. H., trvale bytom H., N.. Y. Č.. XX, t.č. bez zamestnania
rozhodol:
ako otec mal. J. Y., X.. XX.XX.XXXX ku ktorému má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu v zmysle ustanovení Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine, spisovou značkou 11C 188/05 z 31.01.2006, právoplatný 24.02.2006, vykonateľný 21.03.2006 a mal prispievať na výživu mal. J. po 1.600,- Sk vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku k rukám matky E. Y., rodenej G., X. XX.XX.XXXX, bytom Y., N.. X. Č.. XXXX/XX, ktorej bol syn zverený do výchovy a opatery, rozsudkom 23P/186/09 zo dňa 22.02.2010, právoplatným dňa 26.03.2010, mu bola táto vyživovacia povinnosť zvýšená s účinnosťou od 01.12.2009 na sumu 100 €, pričom túto povinnosť si neplnil pravidelne a v určenej výške od 01.05.2006 doposiaľ, čím mu vznikol dlh na výživnom spolu vo výške 3.720,- € k rukám matky E. Y., pričom obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine od 01.06.2006 do 27.11.2006 a vyradený bol z dôvodu nástupu do zamestnania k Detektívnej informačnej službe s. r. o. Žilina, kde pracoval od 28.11.2006 do 08.02.2007, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil, od 14.06.2007 mal pracovať v C. R. C.. R.. L. a od 24.07.2007 do 21.08.2007 pracoval v R. R.. K.. S.. Oščadnica, kde v skúšobnej dobe bol pracovný pomer skončený dňa 30.11.2007, od januára 2008 do 09.05.2008 bol práceneschopný, naposledy od 09.05.2008 pracoval vo firme X. R. R..K..S.. Y., kde s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, nebol v sledovanom období evidovaný ako poberateľ dávok a príspevkov v hmotnej núdzi, od 19.02.2010 bol zaradený v evidencii uchádzačov do 01.11.2010, pričom bol vyradený z evidencie Úradu práce z dôvodu nespolupráce,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému sa určuje skúšobná doba vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Dňa 11.12.2007 prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal obžalobu na obvineného H. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Rozsudkom 4.6.2010 okresný súd uznal obžalovaného vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm.b/ Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Krajský súd uznesením 3To/114/2010 zo dňa 7.10.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a znovu rozhodol. V závere svojho rozhodnutia konštatoval, že v doterajšom konaní nebol zisťovaný duševný stav obvineného a keďže z dôvodu obsahu odvolania podaného obžalovaným vznikli vážne pochybnosti o jeho trestnej zodpovednosti, uložil okresnému súdu, aby zabezpečil lekársku správu od ošetrujúcej lekárky, z ktorej bude vyplývať, či je potrebné, alebo nie je potrebné vyšetriť duševný stav obžalovaného znalcami z odboru psychiatrie.
Okresný súd v Martine v intenciách záverov uznesenia krajského súdu vo veci opätovne nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej Y. /..Č.. Y. F./, prečítaním výpovede obžalovaného, ďalej čítaním listín pripojených do súdneho spisu, prečítaním lekárskej správy v zmysle uznesenia krajského súdu a prečítaním znaleckého posudku a zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie neustanovil, preto súd konal v neprítomnosti obžalovaného a na návrh prokurátora boli prečítané zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, ako aj zápisnice o výsluchu obžalovaného pri výsluchoch o rozhodovaní o vzatí do väzby. Postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď obžalovaného zo dňa 15.2.2007, kde tento vypovedal, že hoci mal určené výživného vo výške 1 600,- Sk od 1.5.2006, výživné neplatil z dôvodu nezamestnanosti. Poukázal na to, že sa zamestnal a dňa 13.2.2007 si svoju povinnosť splnil tým, že poštovou poukážkou poukázal sumu 10 400,- Sk na adresu matky E. Y.. Pri výsluchu dňa 16.11.2007 vypovedal, že si je vedomí, že dlhuje na dcéru do konca decembra 2007 sumu 16 000,- Sk a toto bude môcť vyplatiť, až keď dostane výplatu, kedy sa bude snažiť dlžnú sumu vyrovnať. Pri výsluchu dňa 12.6.2008 vypovedal, že dlžné výživné uhradí a z dlžnej sumy uhradil čiastku 4 700,- Sk. Pri výsluchu dňa 24.1.2010 vypovedal, že má dlžné výživné vo výške 27 000,- Sk, avšak je nezamestnaný, pričom má nastúpiť od 1.2.2010 na čerpaciu stanicu. Poukázal na to, že ho živia rodičia z dôchodku. V roku 2008 bol aj v zahraničí v Taliansku, kde sa pokúšal nájsť prácu.
Svedkyňa E. Y. /..Č.. Y. F./ na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný jej zaplatil dňa 13.02.2007 sumu 10.400,- Sk, dňa 18.09.2007 zaplatil sumu 2.000,- Sk, dňa 27.11.2007 zaplatil sumu 3.000,- Sk. V roku 2008 dňa 18.03.2008 zaplatil sumu 3.200,- Sk, dňa 19.5.2008 sumu 1.500,- Sk, dňa 23.06.2008 sumu 7.000,- Sk, dňa 24.06.2009 poslal poslednú platbu 100,- Eur. Pričom k vyplateným platbám výživného matka predložila súdu fotokópie poštových poukážok. Svedkyňa uviedla, že nie je s obžalovaným v kontakte, nevie, či pracuje, stretla ho len jeden krát - náhodou. Viac skutočností k danej veci nevedela uviesť.
Postupom podľa § 261 ods. 4 Tr. por. boli prečítané na návrh prokurátora zápisnice svedkyne o výsluchu, kde táto vypovedala dňa 8.2.2007, že otec jej dlhuje za obdobie od 1.5.2006 do súčasnej doby výživné vo výške 12 000,- Sk. Ona nepoberá žiadne sociálne dávky ani dávky v hmotnej núdzi. Taktiež netrpí hmotnou núdzou a ani dieťa, majú všetko, čo potrebujú. Ďalej vypovedala, že je zamestnaná v predajni LIDL. Pri výpovedi dňa 19.2.2007 vypovedala, že bývalý manžel jej vyplatil dlžné výživné vo výške 10
400,- Sk a že ak jej vyplatí v mesiaci február sumu 1 600,- Sk, tak sa k náhrade škody pripájať nebude. Pri výsluchu dňa 29.11.2007 vypovedala, že bývalý manžel jej zaplatil výživné vo výške 3 000,- Sk dňa 27.11.2007 a jeho dlh činí 12 600,- Sk.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 30.1.2007 súd zistil, že obžalovaný nie je evidovaný na úrade práce ako poberateľ dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 20.11.2007 súd zistil, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 1.6.2006 do 27.11.2006 a z evidencie bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania Centaura, s.r.o. Žilina.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 5.8.2011 súd zistil, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v evidencii od 19.2.2010 do 1.11.2010, pričom bol vyradený z dôvodu nespolupráce.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 16.11.2011 súd mal za preukázané, že svedkyňa E. F. poberala náhradné výživné od 1.8.2008 do 31.12.2008 v sume 1 600,- Sk mesačne, od 1.1.2009 do 30.4.2010 v sume 53,11 Eur mesačne, od 1.5.2010 do 30.4.2011 v sume 100,- Eur mesačne a od 1.5.2011 v sume 100,- Eur mesačne na syna J. Y..
Z rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/188/2005 zo dňa 31.1.2006 súd zistil, že obžalovanému, ako otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživné vo výške 1 600,- Sk mesačne.
Zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 23P/186/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 22.2.2010 bolo obžalovanému, ako otcovi uložené platenie zvýšeného výživného vo výške 100,- Eur od 1.12.2009 a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.12.2009 do 28.2.2010 v celkovej výške 140,07 Eur. Súd pritom vychádzal z vyjadrenia otca, ktorý sa vyjadril, že nepracuje a nie je ani poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Súd zároveň poukázal na to, že obžalovanému bola po rozvode vyplatená čiastka 320 000,- Sk z predaja spoločného bytu, pričom v rámci vyporiadania BSM získal motorku a motorové vozidlo bez toho, že by vyplatil svedkyňu Y. /..Č.. Y. F.K.. Zároveň v tomto konaní bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu otca o zníženie výživného.
Zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného H.. P. X. C. H.. R. P. mal súd za preukázané, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu na úrovni choroby a trpel ňou aj v čase spáchania trestného činu. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania trestného činu narušené neboli, chápe a aj verbálne proklamuje, že dieťa potrebuje jesť, piť, chodiť do školy, ale jeho ovládacie schopnosti boli v čase činu vplyvom požívania alkoholu znížené v nepodstatnej miere. Znalci doporučili záverom nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por., ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo ods. 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že výška dlhu na výživnom v skutkovej vete rozsudku bola upravená podľa stavu pri vyhlasovaní rozsudku. Obžalovaný H. Y. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b/ Tr. zák.
Na základe výsledkov dokazovania súčasne dospel súd k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm.a/ Tr. zák., o čom svedčí ako spôsob spáchania skutku, tak aj jeho okolnosti.
Predovšetkým obžalovaný napriek tomu, že vedel o tom, že má vyživovaciu povinnosť a v čase, keď bol zamestnaný, túto si neplnil, ani vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil a konal tak po dlhší čas.
Obžalovaný H. Y. spáchanie skutku nepoprel, na svoju obranu uvádzal, že je nezamestnaný a nemá z čoho plniť vyživovaciu povinnosť. Uznal, že svoju vyživovaciu povinnosť si plnil nepravidelne. Svedkyňa E. Y. /..Č.. Y. F./ tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní potvrdila tú skutočnosť, že obžalovaný ako otec si vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne, pričom súdu na základe predložených listinných dôkazov, a to poštových poukážok o platbách výživného preukázala dlh obžalovaného na výživnom za rozhodné obdobie. Pritom od 1.8.2008 je poberateľkou náhradného výživného. Pokiaľ ide o trestno-právnu zodpovednosť z hľadiska duševného stavu obžalovaného podľa výsledkov znaleckého dokazovania, rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase páchania trestného činu neboli narušené a jeho ovládacie schopnosti v čase páchania činu boli vplyvom požívania alkoholu znížené, avšak v nepodstatnej miere, čiže sa nejedná o osobu, ktorá by nemohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládať svoje konanie.
Pri rozhodovaní súd o druhu a o výmere trestu prihliadal na závažnosť konania obžalovaného, pričom preskúmal pomery a možnosti nápravy obžalovaného.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v odpise registra trestov, nemá záznam ani v registri priestupkov obvodného úradu Martin.
Po zhodnotení všetkých okolností s prihliadnutím na účel trestu potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov, pričom súd vzal do úvahy v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák., ako poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestu viedol riadny život. Zároveň aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zák., keďže zistil, že u obžalovaného pomer poľahčujúcich okolností prevažoval, čím sa znížila horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Pri takto stanovenom rozmedzí potom súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici, ktorý je primeraný vzhľadom na konanie obžalovaného a jeho doterajší spôsob života, a možnosti nápravy obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Zároveň súd podľa § 73 ods. 2 písm.c/ Tr. zák., uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou keďže obžalovaný páchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho od oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Okresný súd Martin
dňa 27.4.2012
JUDr. Roman Tichý
Samosudca