Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_36Cb-88-2011.pdf
PDF · 136.11 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/88/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: BELLEZZA, s.r.o., IČO: 36 715 603, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Petrom Sopkom, advokátom, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti odporcovi v 1. rade: Q. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, R., právne zastúpený JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou, ul. Hlavná 25, Trnava, v 2. rade: Montauro, s.r.o., IČO: 262 72 793, so sídlom Mlýnská 326/13, 602 00 Brno, Česká republika, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom, Nám. SNP 16, Bratislava, o určenie vlastníctva k hnuteľným veciam, takto
rozhodol:
Voči odporcovi v 1. rade sa návrh z a m i e t a.
U r č u j e s a že výlučným vlastníkom hnuteľných vecí - železničných nákladných vozňov typu
Por. Číslo vozňa revízia výrobné číslo
1. 23 56 645 3001-3 05.02.2008 453001
2. 23 56 645 3002-1 03.07.2007 453002
3. 23 56 645 3003-9 20.06.2007 453003
4. 23 56 645 3004-4 30.11.2007 453004
5. 23 56 645 3005-2 19.02.2008 453005
6. 23 56 645 3006-0 16.11.2007 453006
7. 23 56 645 3007-8 29.02.2008 453007
8. 23 56 645 3008-6 23.01.2008 453008
9. 23 56 645 3019-4 31.07.2007 453009
10. 23 56 645 3010-2 18.02.2008 453010
11. 23 56 645 3011-0 05.02.2008 453011
12. 23 56 645 3012-8 31.07.2007 453012
13. 23 56 645 3013-6 29.06.2007 453013
14. 23 56 645 3014-6 31.07.2007 453014
15. 23 56 645 3015-3 12.07.2007 453015
16. 23 56 645 3016-1 15.02.2008 453016
17. 23 56 645 3017-9 01.04.2008 453017
18. 23 56 645 3018-7 29.06.2007 453018
19. 23 56 645 3019-5 11.03.2008 453019
20. 23 56 645 3020-3 22.02.2008 453020
21. 23 56 645 3021-1 22.02.2008 453021
22. 23 56 645 3022-9 26.02.2008 453022
23. 23 56 645 3023-7 27.04.2007 453023
24. 23 56 645 3024-5 22.06.2007 453024
25. 23 56 645 3025-2 11.03.2008 453025
26. 23 56 645 3026-0 29.06.2007 453026
27. 23 56 645 3027-8 17.08.2007 453027
28. 23 56 645 3028-6 27.04.2007 453028
29. 23 56 645 3029-4 06.07.2007 453029
30. 23 56 645 3030-2 02.05.2007 453030
31. 23 56 645 3031-0 06.06.2007 453031
32. 23 56 645 3032-8 27.04.2007 453032
33. 23 56 645 3033-6 29.02.2008 453033
34. 23 56 645 3034-4 30.11.2007 453034
35. 23 56 645 3035-1 25.02.2008 453035
36. 23 56 645 3036-9 29.06.2007 453036
37. 23 56 645 3037-7 29.02.2008 453037
38. 23 56 645 3038-5 20.06.2007 453038
39. 23 56 645 3039-3 30.06.2008 453039
40. 23 56 645 3040-31 29.06.2007 453040
je navrhovateľ.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 2.877,69 eur do rúk právnej zástupkyne odporcu v 1. rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.935,90 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 14.10.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi v 2. rade spoločnosti Montauro, s.r.o. nakladať zo železničnými nákladnými vozňami typu Fcs, bližšie špecifikovanými v petite návrhu, a to najmä ich predať, darovať, akokoľvek zaťažovať záložným alebo iným právom alebo vložiť do základného imania inej spoločnosti. Zároveň navrhovateľ navrhol, aby súd predbežným opatrením uložil spoločnosti NACCO SAS, so sídlom 40, rue La Boétie, 750 08 Paríž, Francúzska republika povinnosť zdržať sa vo vzťahu k spoločnosti Montauro, s.r.o. úhrady nájomného za železničné nákladné vozne typu Fcs bližšie označené v petite návrhu.
Uznesením č.k. 36Cb/88/2011-45 zo dňa 21.10.2011 súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu.
Dňa 10.11.2011 bol súdu doručený návrh vo veci samej, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - železničným nákladným vozňom typu Fcs, bližšie špecifikovaným v petite návrhu tak, že ich výlučným vlastníkom je navrhovateľ. Svoj návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v 1. rade ako konateľ spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. v čase od 21.12.2006 do 07.07.2011 uzavrel ako fyzická osoba dňa 08.04.2011 s Z. Bečkom, narodeným XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke na základe ktorej tento ako veriteľ poskytol dlžníkovi Q. E. sumu 265.000 eur s lehotou splatnosti do 31.05.2011. Odporca v 1. rade vystupujúc ako konateľ spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti, uzavrel s veriteľom Z. C. totožného dňa i záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. - 40 ks železničných nákladných vozňov typu Fcs v celkovej hodnote 185.537 eur bez DPH, ktoré sú bližšie v návrhu označené číslom vozňa, dátumom revízie a výrobným číslom. Zriadenie záložného právo malo zabezpečiť nielen pohľadávku Z. C. voči Q. E. ako fyzickej osobe, ale aj prípadnú náhradu nákladov spojených s výkonom záložného práva, nákladov právneho zastúpenia a iných. Pohľadávka Z. C. sa záložnou zmluvou zabezpečila do celkovej výšky 397.500 eur. Odporca v 1. rade tak zriadil záložné právo na ťarchu spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. v ktorej bol v tom čase konateľom s cieľom zabezpečiť pohľadávku Z. C.. Voči sebe samému ako fyzickej osobe, z titulu zmluvy o pôžičke, čím ohrozil majetkové postavenie spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. a nepriamo aj jej vtedajších spoločníkov. Tým, že bez vedomia a súhlasu spoločníkov spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. zriadil záložné právo zaťažujúci majetok spoločnosti na zabezpečenie svojho súkromného dlhu voči Z. C. bez akéhokoľvek súvisu s obchodnou činnosťou spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. odporca v 1. rade porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konať zo záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, pretože uprednostnil svoj záujem na úkor záujmov spoločnosti a jej spoločníkov. Takéto konanie odporcu v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva zo dňa 08.04.2011 v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. Záložný veriteľ Z. C. dňa 01.06.2011 postúpil svoju splatnú pohľadávku voči odporcovi v 1. rade na spoločnosť IH Invest, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1, Bratislava v zmysle § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prešli aj všetky práva s ňou spojené t.j. aj zriadené záložné právo. Nakoľko pohľadávka nebola v lehote splatnosti splnená, záložný veriteľ IH Invest, s.r.o. začal s výkonom záložného práva. V zmysle ust. čl. V ods. 2 záložnej zmluvy, záložný veriteľ môže záloh predať po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. Dňa 19.07.2011 záložný veriteľ IH Invest, s.r.o. v mene a na účet spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. uzavrel s odporcom v 2. rade na predmet zálohu kúpnu zmluvu. Odporca v 2. rade následne vyzval listom nájomcu zálohu spoločnosť NACCO SAS, so sídlom 40, rue La Boétie, 750 08 Paríž, Francúzsko, aby poukazoval nájomné na účet spoločnosti Montauro, s.r.o.. V zmysle ust. § 151l ods. 1 a § 151m ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi. Na platný prevod zálohu sa tak vyžaduje aj predchádzajúce oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi. Navrhovateľ ale takéto písomné oznámenie neeviduje a preto neboli splnené podmienky na výkon záložného práva jeho predajom. Z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva ktorou sa záloh scudzoval, z dôvodu jej rozporu zo zákonom v zmysle ust. § 39 a v nadväznosti na § 151l ods. 1 a § 151m ods. 1 OZ absolútne neplatná. S prihliadnutím k tomu odporca v 2. rade nemôže byť vlastníkom zálohu. Naliehavý právny záujem na žiadanom súdnom určení navrhovateľ zdôvodnil tým, že kupujúci - odporca v 2. rade sa domnieva, že je skutočným vlastníkom nákladných železničných vozňov bližšie označených v návrhu a ako domnelý vlastník preto môže kedykoľvek tieto vozne predať. Nakoľko v zmysle § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke práva k predávanému tovaru aj v prípade keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, existuje dôvodná obava, že takýmto úkonom by navrhovateľ stratil k predmetným hnuteľným veciam definitívne vlastnícke právo.
Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. 151 spisu) uviedol, že predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva k železničným vagónom. Vlastníkom predmetných hnuteľných vecí je navrhovateľ. Navrhovateľ zabezpečoval pôžičku poskytnutú konateľovi spoločnosti. Pôžička bola síce poskytnutá fyzickej osobe - konateľovi avšak za účelom použitia finančných prostriedkov na obchodnú činnosť spoločnosti. K záložnej zmluve uviedol, že záložný veriteľ mu neoznámil výkon záložného práva preto nemohla nastať účinnosť výkonu záložného práva. Z pripojeného dokladu, ktorý mu bol doručený súdom zistil, že v oznámení o výkone záložného práva je uvedené, že výkon sa začne realizovať alebo začal realizovať pred splatnosťou samotnej pohľadávky dňa 01.05.2012, hoci splatnosť pohľadávky - pôžičky bola dohodnutá na termín 31.05.2011. Zároveň zdôraznil, že od 17.05.2011 bol hospitalizovaný v Rakúsku a na Slovensku pokračovala hospitalizácia od 25.05.2011 až do súčasnosti. Záložný veriteľ vykonal výkon záložného práva bez jeho vedomia a počas jeho práceneschopnosti a hospitalizácie, pričom mal vedomosť o tom, že je hospitalizovaný a nezdržiava sa v mieste bydliska ani v práci. Záložný veriteľ tým, že mu neoznámil výkon záložného práva nepostupoval v súlade s právom. Záložný veriteľ výkon záložného práva neoznámil ani Notárskemu centrálnemu registru kde do súčasnosti nie je vyznačený dátum začatia výkonu záložného práva a ani spôsob výkonu, ani zmena v osobe záložného veriteľa. Záložný veriteľ musí zaregistrovať začiatok výkonu záložného práva inak výkon nemôže realizovať. V samotnej záložnej zmluve nie je určitý termín výkonu záložného práva a vzhľadom k tomu je potrebné uvedené ustanovenie považovať za neplatné. Ďalšie porušenie spočíva v tom, že veriteľ neoznámil dlžníkovi, ani záložcovi, ani notárskemu registru, že postúpil zabezpečenú pohľadávku voči dlžníkovi. Kúpna zmluva zo dňa 19.07.2011, ktorej predmetom bol odpredaj založených hnuteľných vecí je uzavretá bez vedomia navrhovateľa a preto je uzavretá v rozpore s ustanoveniami o výkone záložného práva, je tak neplatná. V závere vyjadrenia uviedol, že v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný a z toho dôvodu by mala byť žaloba voči nemu zamietnutá. Nie je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, nedisponuje nimi a ani si vlastnícke právo k nim neuplatňoval. Zotrval na názore, že navrhovateľ nestratil vlastníctvo k založeným veciam a mal by žiadať ako vlastník ich vydanie.
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu (č.l. 131 spisu) v úvode namietal miestnu príslušnosť Okresného súd Trnava, ktorá je založená na skutočnosti, že odporca v 1. rade je Q. E., bydliskom v obvode Okresného súdu Trnava. Odporca v 1. rade nemá v spore pasívnu legitimáciu, nakoľko nie je a nikdy nebol vlastníkom hnuteľných vecí, o určenie vlastníctva, ktorých je predmet sporu. Je celkom zrejmé už zo samotného návrhu, že petit návrhu nesmeruje voči odporcovi v 1. rade. Ani z odôvodnenia žaloby nie je možné vyvodiť, že by sa navrhovateľ voči odporcovi v 1. rade niečoho domáhal. Takýto postup považuje za nezákonný a žiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I.. K neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvoril navrhovateľ a nie Q. E. a teda predpokladom absolútnej neplatnosti zmluvy by muselo byť konanie v rozpore s dobrými mravmi navrhovateľa voči druhej zmluvnej strane Z. C. a nie údajné konanie konateľa spoločnosti voči spoločnosti, ktorej je konateľom, teda voči navrhovateľovi. V deň uzatvorenia záložnej zmluvy bol odporca v 1. rade konateľom navrhovateľa a bol oprávnený konať v plnom rozsahu samostatne. Ak vyplývalo obmedzenie konateľa spoločnosti konať v určitých veciach dohodnutým spôsobom vo vnútorných predpisoch navrhovateľa alebo v spoločenskej zmluvy, nie je takéto obmedzenie účinné voči tretím osobám. Ak by sa aj pripustilo, že konanie odporcu v 1. rade ako konateľa navrhovateľa bolo v rozpore s vnútornými predpismi spoločnosti, resp. v rozpore s dobrými mravmi, takéto konanie by smerovalo výlučne do vnútra spoločnosti a zakladalo by zodpovednosť konateľa voči spoločnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. V žiadnom prípade však z takéhoto konania konateľa nemožno vyvodzovať absolútnu neplatnosť uzatvorenej záložnej zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal v čom malo spočívať konanie konateľa v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko samotná skutočnosť uzatvorenia záložnej zmluvy takýto záver nemôže preukazovať. Záložná zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. § 151b OZ a nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Zriadenie záložného práva bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. K platnosti kúpnej zmluvy uviedol, že záložný veriteľ dňa 01.06.2011 odoslal navrhovateľovi Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Zásielka sa vrátila s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Záložný veriteľ súčasne dňa 01.06.2011 odoslal rovnaké oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj dlžníkovi Q. E.. Zásielka rovnako nebola v odbernej lehote prevzatá. Začatie výkonu záložného práva bolo zapísané dňa 01.06.2011 v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Podľa súdnej praxe, ak nebol spôsob doručovania dohodnutý v zmluve, treba vychádzať z toho, že prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. V danom prípade teda za okamih doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva je deň kedy mohol navrhovateľ prevziať zásielku, ale ak tak neurobil najneskôr dňom oboznámenia sa s uložením zásielky na pošte. Kúpna zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom a preto bol návrh podaný nedôvodne a súd by ho mal zamietnuť.
Dňa 04.04.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa (z č.l. 148 spisu) v ktorom uviedol k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom v 2. rade, že s touto sa nestotožňuje a má zato, že vo veci koná miestne príslušný súd a že návrh vo veci podal na miestne príslušný súd určený podľa § 85 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. keďže ako odporcu v 1. rade označil fyzickú osobu s bydliskom v obvode tunajšieho súdu. Odmietol akýkoľvek nezákonný postup uviedol, že pre účely stanovenia miestnej príslušnosti súdu je (ne)dôvodnosť žaloby voči ktorémukoľvek s odporcov právne bezvýznamná. Taktiež poprel tvrdenie odporcu v 2. rade, že z návrhu nie je možné vyvodiť, že by sa voči odporcovi v 1. rade niečoho domáhal. Z odôvodnenia návrhu jednoznačne vyplýva, že pre určenie vlastníckeho práva navrhovateľa sa vyžaduje predchádzajúce právne posúdenie platnosti záložnej zmluvy a následnej kúpnej zmluvy ako predbežnej otázky. Keďže účastníkom právnych vzťahov súvisiacich so záložnou zmluvou je aj odporca v 1. rade a predmetom konania bude aj posúdenie jej platnosti označenie Q. E. za odporcu je dôvodné. Pre právne posúdenie neplatnosti záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nie je rozhodné či odporca v 1. rade pri uzatváraní právneho úkonu vystupoval vo svojom mene alebo v mene navrhovateľa, ako uvádza odporca v 2. rade. Rozpor s dobrými mravmi je posudzovaný vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu v 2. rade, keď predvolanie na pojednávanie v deň 27.4.2012 bolo jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 30.3.2012 riadne osobne doručené. Súd upustil od výsluchu odporcu v 2. rade, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav a bola by nadbytočná. Splnomocnený zástupca odporcu vo svojom ospravedlnení (z č.l. 157 spisu) z pojednávania ako dôvod neúčasti uviedol, že súd by mal vzhľadom na ním vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti vec postúpiť na miestne príslušný súd Bratislava I. prípadne vec predložiť na rozhodnutie v zmysle § 11 ods. 3 Najvyššiemu súdu SR. Tunajší súd teda podľa jeho názoru nie je oprávnený vo veci konať až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, preto v závere ospravedlnenia požiadal o postup v zmysle § 105 O.s.p.. O odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu v 1. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so záložnou zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o začatí výkonu záložného práva, kúpnou zmluvou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Zo záložnej zmluvy (z č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 08.04.2011 záložný veriteľ Z. C., narodený XX.XX.XXXX zo záložcom BELLEZZA, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava uzavreli v zmysle § 151b Občianskeho zákonníka založil zmluvu na založenie hnuteľnej veci. Podľa článku I. záložný veriteľ poskytol dlžníkovi Q. E., narodenom XX.XX.XXXX pôžičku podľa zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX eur s lehotou splatnosti do 31.05.2011. Predmetom zabezpečenia záložného práva, na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve záložcu, v prospech záložného veriteľa je okrem pohľadávky uvedenej v odseku 1, pohľadávka náhrady nákladov spojených s výkonom záložného práva, pohľadávka náhrady trov právneho zastúpenia a iné súvislosti s možným výkonom záložného práva. Pohľadávka záložného veriteľa sa zabezpečuje zo sumy 397.500 eur. Podľa článku II. zmluvy záložca má svojom výlučnom vlastníctve 40 ks železničných nákladných vozňov typu Fcs v hodnote 15.000 eur za kus.
Celková hodnota súboru vecí, tvoriacich predmet zálohu je 600.000 eur. Podľa článku V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na spôsobe výkonu záložného práva tak, že ak dlžník nesplní pohľadávku z pôžičky riadne a včas môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi. Záložný veriteľ môže predať záloh, po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. Za záložného veriteľa predmetnú zmluvu vlastnoručne podpísal Z. C. a za záložcu konateľ spoločnosti Q. E.. Prílohou č. 1 k záložnej zmluve je špecifikácia založeného súboru hnuteľných vecí - 40 ks železničných nákladných vozňov.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (z č.l. 26 spisu) súd zistil, že dňa 01.06.2011 postupca Z. C., narodený XX.XX.XXXX a postupník IH Invest, s.r.o. uzavreli v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa článku I. postupca ako veriteľ uzavrel dňa 08.04.2011 s Q. E., narodeným XX.XX.XXXX ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na základe ktorej postupca bezúročne poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v sume 265.000 eur. Dlžník bol na základe zmluvy povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť do 31.05.2011. Dlžník si túto povinnosť nesplnil. V zmysle zmluvy je dlžník v prípade omeškania s vrátením finančných prostriedkov povinný zaplatiť postupcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne. Ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky má postupca voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 265.000 eur ako aj pohľadávku zo zmluvnej pokuty. Podľa článku I. a II. zmluvy predmetom zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku a záväzok postupníka pohľadávku prevziať a uhradiť postupcovi odplatu vo výške 200.000 eur. Spolu s pohľadávkou prechádzajú na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Strany sa dohodli, že najneskôr do troch dní odo dňa podpísania zmluvy, postupník oznámi/preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi.
Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č.l. 104) súd zistil, že dňa 1.6.2011 záložný veriteľ Z. C. adresoval navrhovateľovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva z dôvodu, že pohľadávka voči odporcovi v 1. rade, zabezpečená záložným právom, splatná 31.5.2011 nebola uhradená. V oznámení je uvedený „Dátum začatia výkonu záložného práva: 1.5.2011“ a „Spôsob výkonu záložného práva: priamym predajom, poverením tretieho subjektu“.
Z kúpnej zmluvy (z č.l. 34 spisu) súd zistil, že dňa 19.07.2011 spoločnosť BELLEZZA, s.r.o., zastúpený záložným veriteľom spoločnosťou IH Invest, s.r.o. ako predávajúci uzavrela so spoločnosťou Montauro, s.r.o. ako kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj 40-tich motorových koľajových vozidiel typu Fcs podľa zoznamu uvedenom v čl. II. od. 2 zmluvy, ktorých vlastníkom je predávajúci a ktoré boli ním ako záložcom, založené v prospech pohľadávky veriteľa, podľa zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov v sume 265.000 eur zo dňa 08.04.2011. Záložné právo bolo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 08.04.2011. Nakoľko pohľadávka nebola v lehote splatnosti t.j. 31.05.2011 splnená záložný veriteľ začal s výkonom realizácie záložného práva. Podľa záložnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že záložný veriteľ ktorým je IH Invest, s.r.o. podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2011, uzavretej medzi ním a Z. C. môže predať záloh po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi, t.j. predávajúcemu. Na základe vyššie uvedeného sa uzatvorila kúpna zmluva. Podľa článku III. bola kúpna cena dohodnutá vo výške 6.000 eur za jeden železničný vozeň teda spolu 240.000 eur s tým, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v piatich mesačných splátkach po 48.000 eur podľa splátkového kalendára uvedeného v predmetnom článku.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v 1. rade dňa 8.4.2011 uzavrel ako fyzická osoba s Martinom C., zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu tento ako veriteľ poskytol sumu 265.000 eur s lehotou splatnosti do 31.05.2011. Odporca v 1. rade zároveň dňa 8.4.2011 uzavrel ako konateľ navrhovateľa s veriteľom Z. Bečkom aj záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve navrhovateľa - XX ks železničných nákladných vozňov typu Fcs v celkovej hodnote 185.537 eur bez DPH. Zriadené záložné právo zabezpečilo nielen pohľadávku Z. C. voči Q. E. ako fyzickej osobe, ale aj prípadnú náhradu nákladov spojených s výkonom záložného práva, nákladov právneho zastúpenia a iných. Pohľadávka Z. C. sa záložnou zmluvou zabezpečila do celkovej výšky 397.500 eur. Záložný veriteľ Z. C. dňa 1.6.2011 postúpil svoju splatnú pohľadávku voči odporcovi v 1. rade na spoločnosť IH Invest, s.r.o., pričom v zmysle § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prešli aj všetky práva s ňou spojené t.j. aj zriadené záložné právo. Nakoľko postúpená pohľadávka nebola dlžníkom odporcom v 1. rade v lehote splatnosti t.j. 31.5.2011 splnená záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva. Dňa 19.7.2011 navrhovateľ, zastúpený záložným veriteľom spoločnosťou IH Invest, s.r.o. ako predávajúci uzavrel s odporcom v 2. rade ako kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj predmetu zálohu 40-tich motorových koľajových vozidiel typu Fcs podľa zoznamu uvedenom v čl. II. od. 2 zmluvy, ktorých vlastníkom bol predávajúci, a ktoré boli ním ako záložcom, založené v prospech pohľadávky veriteľa, podľa zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov v sume 265.000 eur zo dňa 08.04.2011. V zmysle § 151j ods. 1 OZ v rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť troma zákonnými spôsobmi. Predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, núteným predajom podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne podľa exekučného poriadku alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. V zmysle článku V. zmluvy o zriadení záložného práva si zmluvné strany dohodli spôsob výkonu záložného práva tak „...že ak dlžník nesplní pohľadávku z pôžičky riadne a včas môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi. Záložný veriteľ môže predať záloh, po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi.“ Takýmto vymienením, si podľa názoru súdu strany spôsob výkonu záložného práva v zmluve nedohodli. Dohodli si len podmienky za akých dôjde k výkonu záložného práva, a to ak dlžník nesplní svoju pohľadávku riadne a včas a potom ako uplynie lehota 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva záložcovi. Zákon jednoznačne v § 151j ods. 1 OZ v spojení s § 151m ods. 1 OZ určuje, že jednou z obsahových náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva musí byť spôsob uspokojenia záložného veriteľa. Súd mal preukázané, že v záložnej zmluve zo dňa 8.4.2011 takáto zákonná požiadavka určenia spôsobu uspokojenia záložného veriteľa absentuje. V prípade miernejšieho výkladu je v tejto časti záložná zmluva nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá, a preto absolútne neplatná. Zmluvné strany mali zo zákona povinnosť si jednoznačne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnúť jeden z troch spôsobov uspokojenia záložného veriteľa. Spôsob uspokojenia záložného veriteľa obsahom záložnej zmluvy jednoznačne nie je. Ide o absenciu určenia právneho dôvodu (prípadne, určenie neplatné ako je vyššie uvedené), na základe ktorého dôjde k výkonu záložného práva. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k platnému výkonu záložného práva a k platnému prevodu vlastníctva predmetu zálohu z navrhovateľa na odporcu v 2. rade. Ďalej sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že ak odporca v 1. rade vystupujúc ako konateľ navrhovateľa, uzavrel s veriteľom Z. C. záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na súbor hnuteľných vecí vo vlastníctve navrhovateľa, pričom zriadenie záložného právo malo zabezpečiť pohľadávku Z. C. voči Q. E. ako fyzickej osobe, tak zriadil záložné právo na ťarchu navrhovateľa s cieľom zabezpečiť pohľadávku voči sebe samému ako fyzickej osobe, čím ohrozil majetkové postavenie navrhovateľa. Odporca v 1. rade zriadil záložné právo zaťažujúc majetok navrhovateľa na zabezpečenie svojho súkromného dlhu bez akéhokoľvek súvisu s obchodnou činnosťou navrhovateľa čím porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konať zo záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, pretože uprednostnil svoj záujem na úkor záujmov spoločnosti a jej spoločníkov. Odporca v 1. rade síce v konaní tvrdil, že pôžička mu bola ako fyzickej osobe - konateľovi poskytnutá za účelom použitia finančných prostriedkov na obchodnú činnosť navrhovateľa, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Odporca v 1. rade konal v rozpore sú záujmami navrhovateľa, zneužil výkon svojich práv konateľa navrhovateľa, a preto súd hodnotí jeho konanie ako v rozpore s dobrými mravmi. Z základe toho je záložná zmluva zo dňa 08.04.2011 v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná aj z ďalšieho dôvodu a nemohlo dôjsť na jej základe ani k platnému výkonu záložného práva kúpnou zmluvou zo dňa 19.7.2011 a k platnému prevodu vlastníctva predmetu zálohu z navrhovateľa na odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade sa bránil tým, že ak by aj konanie odporcu v 1. rade bolo v rozpore s vnútornými predpismi spoločnosti, resp. v rozpore s dobrými mravmi, takéto konanie by smerovalo výlučne do vnútra spoločnosti a zakladalo by výlučne zodpovednosť konateľa voči spoločnosti v zmysle § 135a ObchZ. Súd sa s takouto argumentáciou sčasti stotožňuje v tom, že konanie odporcu v 1. rade zakladá jeho zodpovednosť v zmysle § 135a ObchZ, čo však samo osebe nevylučuje, aby súd zároveň posudzoval jeho konanie v zmysle § 39 OZ. Je na navrhovateľovi, aký si zvolí spôsob ochrany svojich práv. Či sa bude od odporcu v 1. rade domáhať náhrady škody v zmysle § 135a ObchZ, prípadne, ako v danom prípade neplatnosti právneho úkonu z dôvodu konania odporcu v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi. Nič nebráni tomu, aby sa navrhovateľ oboch nárokov domáhal aj súčasne. Odporca v 1. rade v konaní poukázal na to, že záložný veriteľ mu v zmysle § 151l ods. 1 OZ neoznámil začatie výkonu záložného práva a ani v zmysle § 528 ods. 1 OZ mu nepodal správu o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ taktiež poprel, žeby mu postupca podal správu o postúpení pohľadávky. Uvedeným konaním záložný veriteľ a zároveň postupcu porušil svoje zákonné povinnosti. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu záložnej zmluvy a preto ani k platnému výkonu záložného práva, ktoré sa realizovalo kúpnou zmluvou zo dňa, a preto navrhovateľ je aj naďalej vlastníkom hnuteľných vecí označených bližšie v petite návrhu. Návrh tak bol voči odporcovi v 2. rade podaný dôvodne.
Označenie Q. E. ako odporcu v 1. rade v konaní navrhovateľ odôvodňoval tým, že pre posúdenie vlastníckeho práva sa vyžaduje predchádzajúce právne posúdenie predbežnej otázky platnosti záložnej zmluvy, ktorej je odporca v 1. rade účastníkom. Je pravdou, že súd si musel pri určení vlastníctva ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť resp. neplatnosť či už záložnej zmluvy, ktorú za navrhovateľa uzatváral odporca v 1. rade, tak aj kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva na odporcu v 2. rade. Podmienkou posúdenia predbežnej otázky, ale označenie Q. E. za odporcu v 1. rade nebolo. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade nikdy nebol vlastníkom hnuteľných vecí daných do zálohu a ani k nim nenadobudol vlastnícke právo nenadobudol. Súd mal tak v konaní preukázaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu v 1. rade, nakoľko tento nebol a nie je nositeľom hmotného (vlastníckeho) práva, určenia ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal. Súd návrhu môže vyhovieť len v tom prípade, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotného práva určenia, ktorého sa domáha, v opačnom prípade súd návrh zamietne, čo bolo aj v tomto prípade. Preto treba prisvedčiť právnej obrane odporcu v 1. rade, že v danom spore nie je pasívne legitimovaný, návrh bol voči nemu podaný nedôvodne, a preto bol voči nemu zamietnutý.
Odporca v 2. rade vniesol v konaní námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, ktorú zdôvodnil tým, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je založená na skutočnosti, že odporca v 1. rade má bydlisko v obvode tunajšieho súdu. Odporca v 1. rade ale nemá v spore pasívnu legitimáciu a aj z petitu návrhu je zrejmé, že tento nesmeruje voči nemu. Preto považuje navrhovateľovo označenie odporcu v 1. rade v návrhu za nezákonné, účelové v snahe dosiahnuť miestnu príslušnosť tunajšieho súdu. Z uvedeného dôvodu žiadal, miestne príslušnému súdu ktorým je Okresný súd Bratislava I, prípadne aby vec bola predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa § 105 ods. 2 O.s.p. k súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.
Zo spisu súd zistil, že odporca v 2. rade namietal miestnu príslušnosť pri prvom úkone, ktorý mu patril. Súd preskúmal svoju miestnu príslušnosť a zistil, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná. Navrhovateľ v návrhu označil dvoch odporcov. Zákon neurčuje, ktorý súd je v prípade viacerých odporcov miestne príslušným a je na rozhodnutí navrhovateľa, jeho oprávnením podať návrh na ktoromkoľvek miestne príslušnom súde ktoréhokoľvek z odporcov. Odporca v 1. rade má svoje bydlisko v obvode tunajšieho súdu. Preto ak sa navrhovateľ rozhodol podať návrh na tunajší súd podal ho v zmysle § 85 ods. 1 O.s.p. na miestne príslušnom súde. Navrhovateľ konal zákonne a nie nezákonne ako tvrdí odporca v 2. rade. Pre účely určenia miestnej príslušnosti súdu je (ne)dôvodnosť návrhu voči ktorémukoľvek z odporcov právne bezvýznamná.
O náhrade trov konania navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 3.935,90 eur (a to 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok ako aj trovy právneho zastupovania vo výške 3.836,40 eur, tarifná odmena za 4 hlavné úkony právnej služby po á 791,73 eur / prevzatie a príprava, písomné podanie návrhu, písomné vyjadrenie k podaniu odporcu v 2. rade, účasť na pojednávaní/ režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 2 x po á 7,41 eur, 2 x po á 7,63 eur) proti procesne neúspešnému odporcovi v 2. rade s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
O náhrade trov konania odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému odporcovi v 1. rade priznal plnú náhradu trov konania v sume 2.877,69 eur (a to za trovy právneho zastupovania, tarifná odmena za 3 hlavné úkony právnej služby po á 791,73 eur / prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní/ režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 3 x po á 7,63 eur) proti procesne neúspešnému navrhovateľovi s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť do rúk právnej zástupkyne odporcu v 1. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.