Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/339/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Quatro print, spol. s r.o., Družstevná 17, 900 81 Šenkvice, IČO: 36 365 645, právne zastúpený: KPMG Legal s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101917315/2021 zo dňa 12.10.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 101917315/2021 zo dňa 12.10.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za vybrané zdaňovacie obdobia roku 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100135984/2021 zo dňa 27.01.2021 (ďalej len „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08.02.2021, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 18.03.2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101059546/2021 zo dňa 17.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím DRACULA MUZIKÁL, keďže sa pri daňovej kontrole zistilo, že k dodaniu služby reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na a . Správca dane uviedol, že hlavným cieľom propagácie bolo informovať verejnosť o konaní muzikálu, s uvedením konkrétneho miesta a konkrétneho času konania a žalobca bol sponzorom predmetného podujatia. Správca dane bol názoru, že nešlo o reklamu ale o poskytnutie sponzorského príspevku platiteľom, pričom sponzorský príspevok nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre

uplatnenie práva na odpočítanie dane, pretože nepoužil prijaté služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101917315/2021 zo dňa 12.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.12.2021 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Ako žalobné body uviedol nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu.

5. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietol z dôvodu, že v rámci daňového konania bez akýchkoľvek pochybností preukázal existenciu právneho vzťahu, predmetom ktorého bolo dodanie reklamných služieb za protihodnotu. Preukázal reálne dodanie služieb, ich fakturáciu a zaplatenie. Skutočnosť, že daňové orgány označili plnenie podľa zmluvy o reklamných službách ako „sponzorskú aktivitu“ žalobcu, nemala akúkoľvek relevanciu a neodôvodňovala záver daňových orgánov, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie DPH. Nie je relevantné ako žalovaný a správca dane nazvú plnenie. Na účely posúdenia, či došlo k poskytnutiu zdaniteľnej služby, je podstatné, či jestvuje priama väzba medzi platbou alebo iným plnením, ktoré hradil žalobca a službou poskytnutou spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. Žalovaný a správca dane v rozhodnutiach nespochybnili, že služby boli zo strany NOBOX MEDIA s.r.o. reálne dodané, vyfakturované, že ich žalobca zaplatil a nespochybnili ani to, že predmetom obchodného vzťahu bolo zviditeľnenie žalobcu. Tiež poukázal na nesprávnu a svojvoľnú aplikáciu rozhodnutí všeobecných súdov.

6. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívala v tom, že sa žalovaný nevysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu a rozhodnutie neobsahovalo úvahy žalovaného o tom, ako hodnotil dôkazy.

7. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili reklamné služby ako sponzoring, odporujú si, keď zároveň prijali záver, že išlo o určitú formu prezentácie, ktorá mala informatívny charakter, sledovala marketingové ciele a dosiahnutým účinkom bolo udržanie sa na trhu a postupný nárast tržieb vďaka propagácii mena žalobcu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.02.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach k námietkam žalobcu uvedeným v napadnutom rozhodnutí a tvrdil, že žalobca nepreukázal uskutočnenie fakturovaných obchodov tak, ako je uvedené na predmetnej faktúre. K dodaniu služby (zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“) od daňového subjektu NOBOX MEDIA, s.r.o. reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na ustanovenie a . Žalobca sa v predmetnom zdaňovacom období zaoberal nákupom a predajom kancelárskej techniky, výrobou a náplňou tonerov. Správcovi dane boli počas výkonu daňovej kontroly predložené požadované doklady ako faktúry prijaté a vydané za kontrolované zdaňovacie obdobia, výpisy z podnikateľského účtu, pokladničné doklady, hodnotiaca správa DRACULA OPEN AIR - 2015, zmluva o zabezpečení reklamných služieb uzatvorená medzi objednávateľom žalobcom a vykonávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o.

9. Správca dane na základe zistených skutočností a žalovaný na základe oboznámenia sa so spisovým materiálom vyslovili záver, že obsahom predložených dôkazov nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o konaní muzikálu DRACULA OPEN AIR - 2015. Správca dane a aj žalovaný prijali záver, že takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter a žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, pričom sa jednalo o propagáciu podujatia muzikál DRACULA (názov podujatia, dátum,

čas, miesto uskutočnenia atď.). Žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní doplnil a vyhodnotil správca dane.

10. Žalovaný nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. so žalobcom bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga, ale služba, ktorá bola žalobcovi dodaná, nebola reklamnou službou. Žalovaný dodal, že podobne ako reklama i sponzoring sleduje marketingové ciele ako podporu odbytu, udržanie/zväčšenie trhového podielu, zlepšenie známosti, zlepšenie imidžu, goodwill a udržanie kontaktov, preto skutočnosť, že sa žalobca po roku 2015 udržal na trhu a jeho tržby začali postupne rásť, je znakom efektívne investovaných finančných prostriedkov do propagácie svojho mena aj prostredníctvom sponzoringu. Žalovaný pripustil, že nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa reálne dodaná v zmysle a rozsahu zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, riadne vyfakturovaná a žalobcom zaplatená. Takisto nespochybnil, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. so žalobcom bolo zviditeľnenie daňového subjektu, resp. jeho loga. Žalovaný v tejto súvislosti ale uviedol, že vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. bolo komplexné zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s podujatím „DRACULA MUZIKÁL“ za odplatu. Zmluva o reklamných službách neobsahovala žiadnu zmienku o poskytovaní sponzorského príspevku. V žiadnom z predložených informačných materiálov o uskutočnení predmetnej akcie sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa tak stal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov.

11. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa nachádza to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Takisto uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použil právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo.

12. K nesprávnym skutkovým zisteniam okrem iného uviedol, že zo zistení pri výkone kontroly vyplynulo, že k reklame o činnosti žalobcu neprišlo. Skutočnosť, že sa žalobca po roku 2015 udržal na trhu a jeho tržby začali postupne rásť, je znakom efektívne investovaných finančných prostriedkov do propagácie svojho mena aj prostredníctvom sponzoringu. Reklama v porovnaní so sponzorským odkazom vplýva na verejnosť agresívnejšími výrazovými prostriedkami, intenzívnejšími a spravidla priamo sa snaží presvedčiť ku kúpe produktu (tovaru, služby), a to tak, že vychvaľuje konkrétne vlastnosti výrobku, služby, taktiež ich môže v medziach zákona porovnávať s konkurenciou a pod. Čiže reklama nepropaguje len dobré meno sponzora, ale prezentuje jeho produkt k predaju.

IV.

Replika žalobcu

13. V replike zo dňa 25.03.2022 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach.

14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

25. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

26. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa , dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

28. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VI.

Právne posúdenie správnym súdom

32. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. .

33. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , a preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 20. augusta 2024.

34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101917315/2021 zo dňa 12.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 101059546/2021 zo dňa 17.06.2021 o určení rozdielu dane žalobcovi v sume 3000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v posúdení predmetnej veci v rozpore so , keď žalovaný, ako aj správca dane, dospel k záveru, že sponzorský príspevok nie je predmetom dane, pričom v danej veci podľa žalovaného nešlo o reklamu, ktorá by daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ďalej žalobca v tejto súvislosti namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

36. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane

nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

37. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do . Platiteľ dane si môže v zmysle odpočítať daň:

- dňom vzniku daňovej povinnosti ( ),

- daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby ( a ),

- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ),

- zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane ( ).

38. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (strana 11) ako aj z obsahu administratívneho spisu mal za nepochybne preukázané, že žalovaný nespochybnil, že služba bola zo strany vykonávateľa (NOBOX MEDIA, s.r.o.) reálne dodaná v zmysle a rozsahu zmluvy o zabezpečení reklamných služieb, riadne vyfakturovaná a daňovým subjektom (žalobcom) zaplatená. Finančné orgány rovnako nespochybnili, že predmetom obchodného vzťahu NOBOX MEDIA, s.r.o. so žalobcom bolo zviditeľnenie žalobcu, resp. jeho loga. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného (strana 12) ďalej vyplýva, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne objasnil, že služby poskytnuté dodávateľom NOBOX MEDIA, s.r.o. neboli reklamnými službami, ale sponzorským príspevkom.

39. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR 2/2022 pod č. 17/2022 a na jeho právnu vetu v znení: „Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“

40. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.11.2022 (najmä body 21,22 a 23) a sp. zn. zo dňa 28.02.2022, podľa ktorého „je treba upozorniť na to, že na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), resp. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (, ). Pojem sponzoring definuje ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla ( ). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky,

či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa. Kasačný súd teda zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. Na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou.“

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nemôže obstáť. Závery žalovaného ohľadom rozlišovania reklamy a sponzoringu na účely a faktického vylúčenia služieb sponzoringu z možnosti odpočítania dane podľa predstavujú nesprávne právne posúdenie veci. Z pohľadu príslušných ustanovení o vzniku daňovej povinnosti a nároku na odpočet za prijaté zdaniteľné plnenia na vstupe nemožno z hľadiska ekonomickej činnosti a napĺňania účelu podnikania medzi týmito dvoma kategóriami a prezentovaním činnosti podnikateľského subjektu robiť rozdiel.

42. Čo sa týka ďalších žalobcom namietaných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd tieto nevyhodnotil ako opodstatnené. Obsahovo boli všeobecnejšieho charakteru. Žalobné body boli fakticky totožné vo vzťahu ku všetkým trom namietaným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a keďže súd vyhodnotil ako primárny nedostatok nesprávne právne posúdenie veci, toto konzumuje nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia. Nemožno prisvedčiť ani žalobcovej námietke o nesprávnom zistení skutkového stavu, ktorá taktiež vo veľkej miere opakuje námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nenamieta konkrétny vážny nedostatok v skutkových zisteniach, skôr prezentuje ich nesprávne premietnutie do právneho posúdenia daňových orgánov, čo opäť bude reflektované pri novom právnom posúdení veci.

43. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa . Žalovaný sa v ďalšom konaní opätovne vysporiada s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou , na prejednávaný prípad, a to bez toho, že by a priori vylúčil služby sponzoringu z možnosti odpočtu dane podľa s tým, že znova posúdi všetky aspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu (a to napr. aj prezentáciu žalobcu logom, či došlo k poskytnutiu reklamných služieb, použitiu prijatej služby na vlastné dodávky tovarov a služieb, resp. či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou a pod.) a svoje rozhodnutie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odôvodní v intenciách daňového poriadku.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.