Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-969-2007.pdf
PDF · 81.97 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/969/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným v 1. rade Š. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. E. XXX, v 2. rade N. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. E. XXX, pre vymoženie pohľadávky 848,44 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Ružová dolina, Bratislava, pod sp. zn. Ex 960/207, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie vo výške 45,30 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom sa dňa 06. 12. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 960/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 25 560,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01. 04. 2005, č. k. 1Zm/69/2005 - 8. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 012366* zo dňa 11. 01. 2008, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 25 560,- Sk s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 2 275,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie, čo odôvodnil zistenou nemajetnosťou povinných v 1. a 2. rade. Povinní nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, nemajú účty v bankách a nepoberajú dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. V súčinnosti s Okresným dopravným inšpektorátom bolo zistené, že povinní nie sú vlastníkmi ani žiadnych motorových vozidiel, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Majetok povinných nebol zistený ani pri osobnom šetrení.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinných. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinných, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Na základe uvedeného súd predmetnú
exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Predmetné rozhodnutie nebráni tomu, aby v budúcnosti oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie v prípade, ak povinní nadobudnú majetok alebo príjem postihnuteľný exekúciou.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 168,51 Eur, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 960/07.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má za primerané, hospodárne, účelné a preukázateľné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 06. 12. 2007, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Po preskúmaní predloženého exekútorského spisu súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 21. 01. 2008, 12. 10. 2009 a 01. 12. 2010) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu zo dňa 21. 01. 2008), spolu vo výške 16,60 Eur.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazov na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a doručenie exekučných príkazov, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že predmetné listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), patrí mu len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je
zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora. Naviac, doručenie desiatich príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a exekučných príkazov jednotlivým bankám nie je v spise žiadnym spôsobom preukázané. Chýbajúca doručenka, resp. podacia pečiatka prijímacej banky znamená, že súdny exekútor neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia doručenia týchto listín bankám. Na uvedených listinách sa síce nachádza pečiatka „doručenka priložená k Ex 781/07“, čo však nespĺňa podmienku preukázateľnosti (bez predloženia spisu Ex 781/07, resp. fotokópie doručenky). Úkon označený ako správa o priebehu konania a podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie sú úkonmi exekučnej činnosti uvedenými v § 15 ods. 1 vyhlášky. Nakoľko je výpočet úkonov v spomínanom ustanovení taxatívny, súd exekútorovi nepriznal ani odmenu za uvedené úkony.
Popri priznanej odmene má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov. Súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného vo výške 72,97 Eur. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Náhradu za akékoľvek uplatnené hotové výdavky, ktorých výšku je možné pomerne jednoducho preukázať, je možné exekútorovi priznať, ak výšku týchto výdavkov hodnoverne preukáže (predložením doručeniek, resp. podacích hárkov). Súd tu poukazuje na § 13 a najmä § 36 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. Podľa tohto predpisu musí exekútor pripojiť doručenky k listu, na ktorej je vyhotovenie doručovanej listiny. Súd vychádzajúc z exekútorského spisu a z cien poštovného v čase doručovania priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 1,13 Eur (34,-Sk), za doručenie žiadosti o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš vo výške 1,13 Eur, za doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni vo výške 1,13 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 2,92 Eur (2 x 44,- Sk), za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vo výške 2,92 Eur (2 x 44,- Sk), za doručenie exekučného príkazu povinným vo výške 2,92 Eur (2 x 44,- Sk), za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 12. 10. 2009 a 01. 12. 2010 vo výške 2,80 Eur, za doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov vo výške 1,60 Eur, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie povinnej vo výške 1,60 Eur, za doručenie exekučného príkazu povinnej vo výške 1,60 Eur a za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie vo výške 1,40 Eur, spolu 21,15 Eur.
Vznik inej náhrady hotových výdavkov v podobe poštovného súd nemal z exekútorského spisu žiadnym spôsobom preukázaný. Rovnako súd nepriznal exekútorovi ani náhradu za „náklady na vedenie spisu“ vo výške 23,90 Eur. Tieto hotové výdavky súdny exekútor nešpecifikoval ani nepreukázal ich výšku.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto súd zvýšil priznanú odmenu spolu v náhradami v celkovej výške 37,75 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,55 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 45,30 Eur, ktoré je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi oprávnený.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu môžu podať oprávnený aj povinní odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Voči rozhodnutie súdu o náhrade trov exekúcie môže podať odvolanie aj súdny exekútor.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.