Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_81C-51-2023.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Subarea
81C/51/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/ X, E., zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., LL.M., advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ SENKOVÁ, Mariánske námestie č. 31, Žilina proti povinnému Daňovému úradu Trenčín – pobočka Považská Bystrica, Centrum 2408/43, Považská Bystrica, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd k o n a n i e vo veci týkajúcej sa „uloženia povinnosti poskytnúť navrhovateľke písomnú informáciu k osobe A. C. E., F. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. F. G. XXX/XX, XXX XX H. E. o čistom príjme bez náhrady príjmu pri dočasnej neschopnosti a bez daňového bonusu, o náhrade príjmu pri dočasnej neschopnosti, o základe dane pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane, o daňovej povinnosti, o úhrne vyňatých príjmov, o dani zaplatenej v zahraničí a o príjme z daňového priznania a to jednotlivo po kalendárnych mesiacoch roku 2022 a súhrnne za celý kalendárny rok 2022“ zastavuje a vec postupuje Daňovému úradu Trenčín“ z a s t a v u j e a vec p o s t u p u j e Daňovému úradu Trenčín.
Daňovému úradu Trenčín súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by povinnému – Daňovému úradu Trenčín – pobočka Považská Bystrica súd uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľke písomnú informáciu k osobe A. C. E., F. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. F. G. XXX/XX, XXX XX H. E. o čistom príjme bez náhrady príjmu pri dočasnej neschopnosti a bez daňového bonusu, o náhrade príjmu pri dočasnej neschopnosti, o základe dane pred znížením o nezdaniteľnú časť základu dane, o daňovej povinnosti, o úhrne vyňatých príjmov, o dani zaplatenej v zahraničí a o príjme z daňového priznania, a to jednotlivo po kalendárnych mesiacoch roku 2022 a súhrnne za celý kalendárny rok 2022, a to všetko do troch dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia. Uviedla, že je bývalou manželkou A. C. E., F. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX. Manželia boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn.: 14P/49/2019 zo dňa 10. januára 2022. Majú dve maloleté deti – I. a J. E.. Pred vydaním súdneho rozhodnutia bývalí manželia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa obaja zaviazali k tomu byť si súčinní pri vybavovaní príspevku na opatrovanie maloletého dieťaťa na maloletého I. E., nar. XX. XXXX XXXX. Matka si žiadosť o príspevok na opatrovanie maloletého dieťaťa podala. Listom zo dňa 14. marca 2023 bola matka vyzvaná na doloženie vo výzve špecifikovaných dokladov za rok 2022 a to tak za seba ako aj za spoločne posudzovanú osobu, ktorou je otec maloletého I.. Z dôvodu, že za spoločne posudzovanú osobu doklady nepredložila, bolo jej vyplácanie príspevku na opatrovanie zastavené, a to od 1. júla 2023. Navrhovateľka sa so žiadosťou o doloženie dokladov obrátila na svojho bývalého manžela. Potrebovala vyplniť, resp. požiadať o vyplnenie tlačiva „Potvrdenie o príjme za rok 2022“ a „Potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2022 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“. Bývalého manžela A. C. E. sa dopytovala, aké doklady od nej
potrebuje on a žiadala od neho naopak predloženie dokladov týkajúcich sa jeho osoby. Tieto jej však nedodal ani po opakovaných výzvach. Vo svojich odpovediach sa venoval iným veciam. S ohľadom na to, že A. C. E. požadované doklady nepredložil, navrhovateľka sa opakovane na úrade práce dopytovala, či v prípade A. C. E. nepostačuje predloženie daňového priznania. Zo strany správneho orgánu jej však prišla negatívna odpoveď. Navrhovateľka z tohto dôvodu osobne navštívila pracovisko povinného, kde bola upovedomená o tom, že žiadosť o údaje na potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2022 musí podať A. C. E., a to elektronicky, pretože týmto spôsobom s daňovým úradom komunikuje. Súčasne však bola pracovníkom povinného informovaná o tom, že povinný jej tieto údaje poskytne na podklade rozhodnutia súdu. Príspevok na opatrovanie maloletého I. je príspevkom určeným na starostlivosť o maloletého I. a aj s prihliadnutím na tento príspevok bolo medzi rodičmi dohodou určené výživné na maloletého. Prostriedky príspevku navrhovateľke v rozpočte každý mesiac chýbajú a tým je aj ohrozená starostlivosť o maloletého. Pre navrhovateľku je nepochopiteľné, prečo jej otec maloletého odmieta poskytnúť súčinnosť, resp. vo vzájomnej komunikácii rieši otázky, ktoré by mal riešiť iným spôsobom, hoci ho to vlastne vôbec nič nestojí. Už v priebehu celého rozvodového konania poberanie príspevku maril, hoci naň rodičia mali nárok. Od rozvodu manželstva navrhovateľke poskytol súčinnosť jediný raz. Konanie otca nesleduje najlepší záujem maloletého I., a je preto nevyhnutné, aby súd zasiahol. Uviedla, že sa domáha vydania neodkladného opatrenia priamo voči daňovému úradu, a nie priamo voči otcovi, lebo má obavu z toho, že ten by ani napriek súdnemu rozhodnutiu potrebný doklad navrhovateľke nevydal. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý a rodičia sa zaviazali, že ho budú brať na zreteľ v každej životnej situácii týkajúcej sa ich maloletých detí. K návrhu pripojila: mailovú komunikáciu, Dohodu rodičov zo dňa29.11.2021, výzvu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14.6.2023 a Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/49/2019-610 zo dňa 10.1.2022.
2. Podľa § 10 ods. 1 C. s. p. ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
3. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
5. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
6. Podľa § 11 zákona č. 563/2009 Z.z. zákona o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie. (2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. (4) Porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. (5) Za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa nepovažuje a) použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a správcom dane, ktorým je obec podľa tohto zákona, osobitného predpisu 92ba) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, a odsúdenie nebolo zahladené, c) zverejnenie údajov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 92ba) o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva subjektu, ktorý na základe verejného obstarávania 10) poskytuje finančnej správe
služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy, e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, alebo s jeho súhlasom udeleným ústne do zápisnice u správcu dane. (6) Informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva sa uloží v spise daňového subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného systému finančnej správy. 7. Podľa § 53 Daňového poriadku (1) Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti. (2) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (3) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (4) Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. Miestne príslušný správca dane poskytne údaje o stave osobného účtu daňového subjektu aj na žiadosť orgánu verejnej moci pri výkone jeho úradnej činnosti 37ad) na účely podľa osobitných predpisov, 37ae) ak nie je možné automatické sprístupnenie takej informácie. 8. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha, aby súd zaviazal daňový úrad poskytnúť jej informácie súvisiace s podaným daňovým priznaním A. C. E., resp. informácie týkajúce sa jeho príjmu, ktoré potrebuje za účelom získania príspevku na opatrovanie maloletého dieťaťa prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že daňovým úradom bola informovaná, že tieto údaje si musí žiadať A. C. E., pričom A. C. E. jej tieto údaje odmieta poskytnúť.
10. Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 11, § 53 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) informácie, ktoré navrhovateľka žiada poskytnúť sú predmetom daňového tajomstva, pričom údaje o daňových subjektoch poskytuje správca dane za podmienok tam uvedených. Podľa § 3 CSP civilné súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány V danom prípade je zrejmé, že sa jedná o verejnoprávny vzťah (medzi navrhovateľkou a správcom dane - Daňovým úradom Trenčín) a nie súkromnoprávny vzťah. Právomoc vo veci poskytnutia informácií ohľadom daňového subjektu tak nemá súd (ktorý ani nemôže uložiť v tomto smere daňovému úradu informačnú povinnosť), ale iba Daňový úrad Trenčín. Súd preto v zmysle § 10 C.s.p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu - správcovi dane.
11. Záverom súd udáva, že z obsahu návrhu nevyplýva, že by v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie veci správnemu súdu. Navrhovateľka nenamieta nesprávnosť či nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy (Daňového úradu Trenčín) ani netvrdí, že by nesúhlasila s postupom tohto orgánu ohľadom neposkytnutia informácií, t. j. nejedná sa o správnu žalobu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, kde vecne príslušným súdom v prvej inštancii na rozhodnutie o správnej žalobe je v zmysle § 10 SSP krajský súd, z ktorého dôvodu by bol namieste postup podľa § 43 ods. 1 CSP v spojení s § 6 ods. 1 SSP (postúpenie veci na rozhodnutie o podanej žalobe vecne príslušnému správnemu súdu). Navrhovateľka v návrhu uviedla, že bola informovaná daňovým úradom, že údaje o príjme si má žiadať A. C. E. elektronicky, resp. že tieto údaje poskytne na základe rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že nie je daná rozšírená právomoc súdu podľa § 4 CSP (s poukazom na obsah návrhu navrhovateľky, ktorým nenapáda nesprávnosť či nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy
- Daňového úradu Trenčín).
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. Zastavenie konania procesne zavinila navrhovateľka, keďže návrh podala na orgán, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Daňovému úradu
tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na tunajšom súde v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené ostatným účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).