Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-8-2011.pdf
PDF · 113.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa V. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. M., V. XX, zastúpenému PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, proti odporkyni V. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. M., J. N. XX, zastúpenej JUDr. Martou Huttovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Bezekova 13, o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom: M. Y., I.. XX.XX.XXXX F. I. Y., I.. XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa V. Y., I.. XX.XX.XXXX a odporkyne V. Y., L.. K., I.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Senci, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Senec, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.
Maloleté deti I. Y., I.. XX.XX.XXXX F. M. Y., I.. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec V. Y., I.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej I. Y., I.. XX.XX.XXXX sumou 220 € mesačne a na maloletého M. Y., I.. XX.XX.XXXX sumou 220 € mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec detí je oprávnený stretávať sa s maloletým M. Y., I.. XX.XX.XXXX a maloletou I. Y., I.. XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu v čase od 13:00 hod do 16:00 hod počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec si maloleté deti v čase určujúcom začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a v čase určujúcom koniec styku ich na tom istom mieste matke odovzdá.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2011 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným v manželstve, na čas po rozvode. Ako dôvod uviedol, že pre povahové a názorové rozdiely si s odporcom čoraz menej rozumeli. Manželstvo sprevádzali neustále nezhoda a hádky. V dôsledku nedostatku komunikácie sa medzi
manželmi prehĺbila dlhotrvajúca kríza. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a je presvedčený, že už nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Manželstvo po každej stránke prestalo plniť svoj účel. Rozvod označil za jediné možné riešenie.
V časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhovateľ navrhol zveriť maloleté deti narodené v manželstve do osobnej starostlivosti matke .
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.11.2011. Uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko manželstvo napriek jej snahe neplní svoj účel. Vyjadrila súhlas s o zverením detí do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 350 eur na maloletého M. a 350 eur na maloletú I..
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : sobášny list. rodné listy detí, správy kolízneho opatrovníka, potvrdenia o príjme účastníkov konania, vyčíslenia mesačných nákladov.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Senci. U oboch účastníkov konanie ide o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Senci, okr. Senec čím je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Pezinok.
V manželstve sa narodili 2 deti: M. Y.N., I.. XX.XX.XXXX a I.N. Y., I.. XX.XX.XXXX, čo súd osvedčil z fotokópie ich rodného listu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného návrhu a žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Manželstvo neplní svoje funkcie a nie je nádej na obnovu manželského spolužitia. Ako príčinu uviedol diametrálne odlišné názory na spolužitie, vedenie rodinného života a podobne.
Odporkyňa vyslovila s rozvodom súhlas. Potvrdila, že manželstvo je rozvrátené, avšak príčiny rozvratu manželstva videla v správaní sa navrhovateľa, ktorý nadviazal vzťah s inou ženou.
Právni zástupcovia účastníkov konania potvrdili splnenie podmienok stanovených v zákone pre rozvod manželstva a vzhľadom na súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva, súd ďalšie dokazovanie v tejto časti predmetu konania nevykonával.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, manželia spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd má zato, že k vzájomnému odcudzeniu manželov došlo z dôvodu dlhotrvajúcich a rozdielnych názorov na chod manželstva a rodiny. Na rozpade manželstva sa do veľkej miery podpísala neschopnosť konštruktívnej komunikácie medzi manželmi, ktorá viedla k ochladnutiu citov na oboch stranách, strate intímneho života a rozdeleniu spoločnej domácnosti.
Manželstvo je zväzok, ktorého obsahom je súbor mravných postulátov, ako prejavovať si navzájom lásku a cit, úctu, byť si vzájomne verní. Tieto jednotlivé zložky nie sú však nárokovateľné. Ide skôr o ochotu a schopnosť manželov tieto hodnoty ctiť a podľa toho sa správať. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia, alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, založený na dôvere, úcte, láske, porozumení. Tieto komponenty nemožno však navzájom vynucovať. Ani autoritatívnym rozhodnutím súdu nemožno jedného z manželov nútiť zotrvať v manželstve, ak nadovšetky pochybnosti uvedie, že už ďalej v manželstve zotrvať nechce.
Pokiaľ ide o zverenie detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, navrhovateľ modifikoval svoj návrh a súhlasil s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a túto otázku súd neriešil ako spornú.
Práva a povinnosti oboch rodičov zostávajú po rozvode manželstva rovnaké, preto súd rozhodol, že obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní, schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa
Pri určení vyživovacej povinnosti musí súd skúmať odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako jedlo a ošatenie, ale aj ďalších potrieb ako kultúrne, športové a rekreačné potreby. Odôvodnené potreby detí súd bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Náklady na maloletého M. Y. podľa rozpisu predloženého matkou dieťaťa sú tvorené nákladmi na školu ( školské pomôcky, obedy v škole, prezúvky a tenisky, družina, školské výlety ) v sume 35 eur mesačne, nákladmi na mimoškolskú činnosť ( futbal, športové oblečenie, športové sústredenia, angličtina ) v sume 49 eur mesačne, nákladmi na ostatné výdavky ( oblečenie a obuv, strava, hygiena, mobilný telefón, bývanie, doprava, kultúra, dovolenky a výlety, vreckové )v sume 348,70 eur mesačne.
Náklady na maloletú I. Y. podľa rozpisu predloženého matkou dieťaťa sú tvorené nákladmi na školu ( školské pomôcky, obedy v škole, prezúvky , družina, školské výlety, plavecký výcvik ) v sume 42, 63 eur mesačne, nákladmi na mimoškolskú činnosť ( tanečná, poplatok, obuv, výtvarný krúžok, pomôcky,
angličtina ) v sume 47, 60eur mesačne, nákladmi na ostatné výdavky ( oblečenie a obuv, strava, hygiena, mobilný telefón, bývanie, doprava, kultúra, dovolenky a výlety, vreckové )v sume 344 eur.
Podľa Potvrdenia o návšteve, obe deti navštevujú Základnú školu J.G.Tajovského v Senci, M. 4 ročník, I. 2. ročník.
Podľa výpisu zo živnostenského registra je navrhovateľka živnostníčka s predmetom podnikania - kaderníctvo, s dňom vzniku oprávnenia 24.11.1999.
Podľa Daňového priznania za rok 2010 základ dane predstavovala sumu 2139, eur. V roku 2011 predstavoval základ dane 2.510,98 eur.
Odporca bol živnostníkom. Činnosť ukončil k 01.11.2011.
Na nariadenom pojednávaní vypovedala matka detí , že návrh podala z dôvodu, že s otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2011. Za túto dobu prispel otec detí 3x na ich výživu. O deti sa nezaujíma, nestará sa o ne. Neposkytuje im žiadnu pomoc.
Právna zástupkyňa matky detí uviedla, že matka trvá na podanom návrhu, nakoľko otec detí si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne. Deti chodia do školy, majú mimoškolské aktivity, o deti sa nezaujíma. To sa prejavuje tým, že jeho vzťah k maloletým deťom je narušený, deti a najmä maloletý M. ho odmietajú. Označila za účelové, že si otec detí zrušil živnosť v čase začatia súdnych konaní. Podľa zistených informácií však otec detí naďalej podniká na čierno. Spláca tiež leasingovú splátku na auto a to v sume 300 eur mesačne.
Odporca vypovedal, že deti počas trvania spoločnej domácnosti nenavštevovali krúžky. Pokiaľ ide o styk s deťmi, nemá s tým žiaden problém, s matkou detí sa však nedá dohodnúť. Výživné deťom posiela toľko, koľko môže. Momentálne nemá stabilný príjem, avšak chce si na jar založiť novú živnosť. V stavebníctve je však kríza.
Po odchode otca zo spoločnej domácnosti, sa matka o deti sama osobne stará, žije s deťmi v spoločnej domácnosti, zabezpečuje deťom riadnu starostlivosť, vrátane zabezpečovania všetkých ich potrieb. Matka detí je živnostníčka od roku 1999, v odbore kaderníctvo. Príjem uviedla 800 eur mesačne. Býva s deťmi v bytovej jednotke zriadenej v dome jej rodičov, v Senci. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žije sama. Zdravotný stav matky detí je dobrý
Matka detí vyčíslila náklady na maloleté deti sumou cca 440 eur každé dieťa zvlášť. Do týchto nákladov zahrnula náklady na školu, stravu, oblečenie, hygienu, mimoškolské aktivity a ostatné výdavky detí. Obe deti navštevujú základnú školu , M. hrá futbal v športovom klube, I. navštevuje tanečný a výtvarný krúžok, obe deti chodia na angličtinu. Matka detí predložila o mimoškolských aktivitách detí potvrdenie. Deti sú zdravé.
Otec detí bol živnostníkom, podnikal v oblasti stavebníctva. Živnosť bola zrušená k 01.11.2012. Odvtedy nemá príjem. Žije s úspor a pôžičky od priateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Uvedené tvrdenia však nevedel súdu preukázať. Žije v domácnosti svojej priateľky. počnúc dňom 01.11.2011 je otec detí zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa daňového priznania za rok 2011, predstavoval základ dane sumu 5938,67 eur. Otec detí užíva dve ojazdené motorové vozidlá a to vozidlo zn. Octavia, na ktoré má uzatvorenú leasingovú zmluvu a vozidlo zn. Škoda Felícia Pic up. Obe vozidlá patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mesačné náklady vyčíslil otec detí na sumu 750 eur . Do nákladov zahrnul sumu 330 eur lízing vozidla, 50 eur mobilný telefón, strava 150 eur, hygienické a zdravotné potreby 50 eur, pôžička 70 eur, príspevok na bývanie 100 eur. Matka detí po odchode otca detí zo spoločnej domácnosti zabezpečuje v plnej miere ich výchovu a starostlivosť. Otec na deti prispieva
nepravidelne. Od augusta 2011 do apríla 2012 prispel sumou 990 eur na obe deti spolu ( t.j. cca 124 eur mesačne na obe deti spolu. ). Matka náklady na deti vyčíslila sumou cca 440 eur na jedno dieťa, takže otcom poskytovaná suma je na úhradu nákladov detí nepostačujúca. Príjem matky je 800 eur, z čoho vyplýva , že matka sama nemôže pokryť náklady detí.
Výdavky detí súd zhodnotil ako odôvodnené nakoľko okrem štandardných výdavkov na stravu, oblečenie a obuv, školskú dochádzku, majú deti i mimoškolské aktivity.
Otec detí je momentálne nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Ukončil živnosť k 01.11.2011 a od tejto doby je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu uvádza mesačné výdavky v sume 750 eur, z čoho 330 eur je lízingová splátka osobného motorového vozidla, 70 eur splátka pôžičky.
Existenciu pôžičky , či úspor však otec detí nevedel súdu preukázať. Na začiatku súdneho konania otec detí deklaroval zámer obnoviť svoju živnosť, čo však do skončenia súdneho konania neurobil.
Súd dospel k záveru, že pokiaľ má otec detí dostatok finančných prostriedkov na to, aby splácal motorové vozidlo, či pôžičku, je schopný plniť si i svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou. Otec detí je zdravý muž, ktorému nič nebráni pracovať, či už ako živnostník, alebo v pracovnom pomere. Súdu nepreukázal z akých prostriedkov financuje svoje náklady v sume 750 eur mesačne, z čoho je možné vyvodiť, že otec detí má i nepriznané príjmy, ktoré nevie súdu zdokladovať.
Obaja rodičia sa majú približne rovnakou mierou prispievať na výživu spoločných detí a preto súd zaviazal otca detí na plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu 220 eur na jedno dieťa, počnúc dňom 07.8.2011, teda dňom keď otec detí opustil spoločnú domácnosť a prestal pravidelne prispievať na výživu detí. Súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že otec detí nad rámec výživného deťom neprispieva žiadnymi plneniami, deti pravidelne nenavštevuje. Naopak matka detí zabezpečuje deťom každodennú osobnú starostlivosť.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1), sú v podstate totožné s doterajšou právnou úpravou. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú) životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej; naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa.
"Výživou" dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Styk navrhovateľa s deťmi je aktuálne problematický. Vplyvom udalostí v rodine, deti a najmä maloletý M. otca odmietajú, ich stretávania prebiehajú sporadicky. Matka musí deti presviedčať, aby išli s otcom na styk.
Je zrejmé, že obe deti si musia na zmenu pomerov v rodine privyknúť a adaptovať sa. To vyžaduje citlivý a chápavý postoj oboch rodičov. Nie je žiaduce, aby bol otec zo styku s deťmi vylúčený, ale nie je ani správne, aby boli deti stresované nevhodnou úpravou styku. Styk ponechať bez obmedzenia, len na dohode rodičov sa v danom prípade nejavilo ako vhodné, pretože účastníci konania nejavili ochotu
a schopnosť sa medzi sebou dohodnúť. Súd preto pristúpil k takej úprave styku otca s deťmi, ktorá by bola pre deti čo najmenej stresujúca a zároveň , aby práva otca na styk boli zachované a prirodzené puto medzi ním a deťmi sa mohlo postupne znovu rozvíjať.
Súd preto určil, že otec bude oprávnení sa s deťmi stretávať každú druhú sobotu od 13.00 do 16.00 hod, kedy si deti vyzdvihne v mieste bydliska matky.
Záverom, súd uvádza, že rodičia detí by si mali uvedomiť, že ich neustále spory a neschopnosť sa dohodnúť, ich deťom škodia. Deti si svojich rodičov nevyberajú a boli to práve účastníci konania, navrhovateľ a odporkyňa, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu, priviesť na svet svoje dve deti a za toto rozhodnutie, ponesú zodpovednosť celý svoj život. Mali by si uvedomiť, že ako rodičia majú nielen svoje rodičovské práva, ale aj povinnosti a ich základnou povinnosťou je robiť všetko pre šťastie a pohodu svojich detí, ktorá stojí pred ich osobnými pocitmi a potrebami. Deti nie sú nástroj pomsty, nie sú zbraňou, ktorú môžu ich rodičia používať proti sebe podľa ľubovôle.
V tomto prípade súd nezistil žiadne odôvodňujúce okolnosti na priznanie náhrady trov konania a preto ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou