Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68C/38/2023

Uznesenie

7

Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky. A. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ivana Igazová, advokátka, so sídlom Mýtna 11, Bratislava, proti povinnému: S.O.G. WOOD s.r.o., so sídlom Nozdrkovce 2899/38, Trenčín, IČO: 36 351 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

2

I. Súd u k l a d á povinnému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by došlo k nakladaniu, a to formou prevodu vlastníctva alebo prevodu spoluvlastníckeho podielu, formou vyporiadania podielového spoluvlastníctva alebo formou zaťaženia akýmikoľvek právami tretích osôb vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam:

-zapísaným na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. F. ako stavba – výrobná hala súp.č. XXXX postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/XX v spoluvlastníckom podiele povinného o veľkosti XX/XXX,

- zapísaným na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. F. ako pozemky KNC parc.č. XXX/XX, o výmere XXXX m2, Ostatná plocha, KNC parc.č. XXX/XX, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, KNC parc.č. XXX/XX, o výmere XX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, KNC parc.č. XXX/XX, o výmere XXXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie a stavba – dielne a soc. budova, súp.č. XXXX na pozemku KNC parc.č. XXX/XX a stavba – vodáreň bez súpisného čísla na pozemku KNC parc.č XXX/XX,

- zapísaným na LV č. XXXX pre okres E., obec E. E., k.ú. E. E. ako nebytový priestor č. X na prízemí stavby – obchodného centra súp.č. XXXX postaveného na pozemku KNC parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, vo vchode 0 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXX a ako nebytový priestor č. X na prízemí stavby – obchodného centra súp.č. XXXX postaveného na pozemku KNC parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, vo vchode 0 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXX,

- zapísaným na LV č. XXXX pre okres E., obec: E. E., k.ú. E. E. ako pozemky KNC parc.č. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie a KNC parc.č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele povinného o veľkosti 1,

- zapísaným na LV č. XXXX pre okres E., obec: E. E., k.ú. E. E. ako pozemky KNC parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, KNC č. XXXX/X, o výmere XX m2, Zastavaná plocha a nádvorie a KNC parc.č. XXXX/XX, o výmere XXX m2, Zastavaná plocha a nádvorie, to všetko až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. .

II. Súd p o u č u j e povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Navrhovateľka m á proti povinnému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

4

1.Návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2023 sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku tohto uznesenia formou prevodu vlastníctva, alebo prevodu spoluvlastníckeho podielu k nim, formou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nim alebo formou ich zaťaženia akýmikoľvek právami tretích osôb.

2.Návrh odôvodnila tým, že povinný je právnickou osobou zapísanou v obchodnou registri, ktorej konateľom je G. H. A. B., nar. XX.X.XXXX ako navrhovateľkin manžel a od založenia spoločnosti v roku 2006 až donedávna bol manžel aj jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti. Navrhovateľka s manželom uzavreli manželstvo v roku 2000. Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 2.2.2006, t.j. po uzatvorení manželstva, zo spoločných prostriedkov. Od svojho vzniku spoločnosť nadobudla majetok, t.č. už nezanedbateľnej hodnoty, vrátane množstva nehnuteľností, ďalej množstvo hnuteľných vecí (min. 5 automobilov – i rodinných, nesúžiacich výlučne na podnikanie), stroje a pod. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva v septembri 2023 po tom, čo v júni manžel opustil spoločnú domácnosť, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp.zn. a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Začiatkom októbra 2023 sa navrhovateľka dozvedela, že dňa 21.7.2023, t.j. približne mesiac na to, ako manžel opustil spoločnú domácnosť, jej manžel ako jediný spoločník spoločnosti, schválil a dal súhlas na bezodplatný prevod časti obchodného podielu jediného spoločníka H. G. A. B., - a to časť obchodného podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 5.842,- eur na jeho matku A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., I. XXX/XX. Na základe prevodu došlo k zmenšeniu účasti jej manžela, ako dovtedy jediného spoločníka v spoločnosti, z pôvodných 100% na 12% bez akejkoľvek protihodnoty. Uvedený obchodný podiel v spoločnosti patrí do BSM navrhovateľky a jej manžela a jeho hodnota bude predmetom vyporiadania BSM. Následkom prevodu došlo k úmyselnému zmenšeniu hodnoty spoločnosti patriacej do spoločného majetku manželov, prevodom časti spoločnosti na spriaznenú osobu (matku dovtedajšieho 100%- ného „vlastníka firmy“) bez vedomia navrhovateľky ako manželky, a to v čase bezprostredne pred očakávateľným a dnes už prebiehajúcim konaním o rozvod. Keďže prevod obchodného podielu sa vymyká z kategórie bežných vecí a k prevodu nedala súhlas navrhovateľka ako manželka, táto sa s poukazom na v spojení s dovolala neplatnosti vyššie uvedeného úkonu voči obom účastníkom úkonu, zaslaním im listu označeného ako „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu.“ Po prevzatí si „Dovolania sa neplatnosti právneho úkonu“ manžel navrhovateľku kontaktoval aj navštívil. Prevod svojho podielu v spoločnosti odôvodňoval údajnou potrebou „získať čas“ (pozn. navrhovateľke nie je zrejmé, k čomu potreboval tento získať) a obvinil navrhovateľku, že mu chce zničiť firmu a zlikvidovať ho. Ďalej sa pred navrhovateľkou vyjadril, že údajne keby chcel, „mohol firmu previesť aj na niekoho iného“ (pozn. myslel tým na celkom cudziu osobu namiesto svojej matky) a tiež sa vyjadril, že „majetok firmy môže aj teraz prevádzať“. Nakoľko navrhovateľka stojí mimo spoločnosti, prevod obchodného podielu bez jej súhlasu síce mohla napadnúť neplatnosťou, ale na konkrétne úkony, ktoré spoločnosť vykoná so svojím majetkom prostredníctvom svojho konateľa (je ním manžel), navrhovateľka už dosah nemá. Hodnota majetku spoločnosti je však relevantná na účely ustálenia hodnoty spoločnej masy BSM pre jej následné vyporiadanie, ktoré sa uskutoční už čoskoro. Rozsah spoločného majetku na účely vyporiadania skúma a stanovuje ku dňu zániku manželstva aj súd, a práve k tomuto dňu existujúci spoločný majetok resp. jeho hodnota (spadajúca do BSM ) je následne aj predmetom vyporiadania. Vzhľadom už na jeden pokus o prevod podielu v spoločnosti na spriaznenú osobu ako aj na vyššie zmienené ústne vyjadrenia manžela, je na strane navrhovateľky dôvodná obava, že počas týchto niekoľko mesiacov, ktoré ostávajú do zániku manželstva i BSM, dôjde k ďalším účelovým špekulatívnym krokom smerom k podstatnému zmenšeniu majetku spoločnosti s cieľom dosiahnuť čo najmenší predmet a rozsah spoločného majetku v BSM

existujúci ku dňu zániku manželstva. Hodnota spoluvlastníckeho podielu v spoločnosti založenej počas manželstva patrí do BSM, túto hodnotu súd pri vyporiadaní BSM zahrnie do masy BSM a vyporiada. Nakoľko podiel v obchodnej spoločnosti môže byť prikázaný len spoločníkovi, navrhovateľke v tomto prípade patrí právo na vyplatenie hodnoty podielu určenej ku dňu zániku BSM. Preto je v záujme navrhovateľky ochrániť si tento svoj nárok zo spoločného majetku, a naopak bolo by porušením jej práv, ak by sa tento nárok tesne pred rozvodom účelovo zmenšil špekulatívnymi krokmi, ktoré povedú k neprimeranému zvýhodneniu druhého manžela a ktoré už nebude možné neskôr zvrátiť. S poukazom na uvedené mala za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a zabezpečovacím opatrením ochranu práva dosiahnuť nemožno. Nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz dispozície nevylučuje ani to, že ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod nehnuteľnosti, keďže najčastejším účelom nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam je zamedzenie prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Neriadenie neodkladného opatrenia je nutné na ochranu práv navrhovateľky zo spoločného majetku v BSM a existujú podľa nej závažné dôvody sa domnievať, že jej nárok je ohrozený. Naliehavosť je daná tým, že je tesne (max. pár mesiacov) pred rozvodom a manžel navrhovateľky sa už pokúsil o účelové zmenšenie hodnoty masy BSM prevodom obchodného podielu v spoločnosti na svoju mamu, teda je reálna obava, že by taký resp. obdobný krok mohol vykonať znova. Mala za to, že ide o primerané opatrenie, lebo lebo nakladanie s nehnuteľnosťami žiadnym spôsobom neovplyvňuje dennú prevádzku firmy – ide o vyrobnú prevádzku - a i vzhľadom na navrhované trvanie neodkladného opatrenia len do rozvodu predpokladaného v krátkom čase, pôjde len o minimálne a krátkodobé obmedzenie dispozičného práva s majetkom spoločnosti. Navrhovateľka sa pritom domáha obmedzenia nakladania len vo vzťahu k nehnuteľnostiam (nie k majetku Spoločnosti ako takým), lebo práve nehnuteľnosti tvoria podstatnú časť celkovej hodnoty majetku spoločnosti a ich účelový prevod na inú spriaznenú osobu je relatívne jednoduchý. V danej veci nie je nutné ukladať navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, keď obmedzenie bude trvať len na určitý čas. Zákaz nakladania navrhla vztiahnuť i na prípadné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že niektoré nehnuteľnosti vlastní povinný v podielovom spoluvlastníctve s firmou S.O.G Furniture s.r.o., ktorú firmu manžel navrhovateľky „spoluvlastní“ so svojimi rodičmi (tento jeho obchodný podiel je notárskou zápisnicou vyňatý z predmetu BSM), aby tak nebolo možné obísť zákaz prevodu ani formou vyporiadania spoluvlastníctva v prospech spriaznenej osoby.

3. Zákonné ustanovenia:

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

4. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.

5. Súd sa v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom mal súd zistené, že manželom navrhovateľky je A. B., s ktorým uzavrela manželstvo dňa 30.09.2000. Konanie o rozvod manželstva týchto manželov je vedené na tunajšom súde pod sp.zn.35Pc/23/2023, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, keď je vytýčené vo veci pojednávanie.

6. Konateľom povinného – spol. S.O.G. WOOD s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra je manžel navrhovateľky, ktorý je súčasne spoločníkom povinného spolu s A. B., ktorá je ako spoločníčka povinného evidovaná od 19.08.2023. Z rozhodnutia jediného spoločníka (manžela navrhovateľky) spol. S.O.G. WOOD s.r.o. zo dňa 21.07.2023 vyplýva, že tento schválil a dal súhlas k bezodplatnému prevodu časti obchodného podielu jediného spoločníka spoločnosti - manžela navrhovateľky, a to k prevodu časti obchodného podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá peňažný vklad v sume 5842,- eur, a to na A. B., C. B..

7. Súd mal osvedčené, že navrhovateľka sa listom zo dňa 11.10.2023 adresovaným manželovi a A. B., teda obom účastníkom zmluvy o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti S.O.G. WOOD s.r.o., dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu, že na tento úkon nedala súhlas v zmysle .

8. Z LV č. XXXX J. XXXX pre k.ú. E. F. a z LV č. XXXX, XXXX J. XXXX pre k.ú. E. E. mal súd osvedčené, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto uznesenia sú vo výlučnom vlastníctve povinného, resp. v podielovom spoluvlastníctve povinného a ďalšej spoločnosti ( nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, XXXX).

9. Bolo osvedčené, že manžel navrhovateľky pred rozvodom manželstva, o ktorom sa v súčasnosti vedie právoplatne neskončené konanie, ako dovtedy jediný spoločník povinného, bezodplatne previedol časť svojho obchodného podielu na A. B. – svoju matku. Spoločnosť povinného podľa výpisu z obchodného registra vznikla v roku 2006, teda počas trvania manželstva navrhovateľky a jej manžela. Dá sa odôvodnene predpokladať, že obchodný podiel v tejto spoločnosti tak bude po očakávanom rozvode manželstva predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Hodnota masy BSM sa ustaľuje ku dňu zániku BSM, tj. ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a z tohto dôvodu je rozhodujúca práve hodnota obchodného podielu k tomuto okamihu. Je preto opodstatnená požiadavka, aby sa počas rozvodového konania nevykonávali také úkony, najmä scudzovacie, ktoré by boli spôsobilé hodnotu masy BSM ustálenú ku dňu zániku manželstva znižovať. Takýmito úkonmi spôsobilými negatívne ovplyvniť hodnotu vyporiadavanej masy BSM by boli aj prípadné scudzovacie úkony, ktorými by sa prevádzali nehnuteľnosti v majetku spoločnosti, resp. ktorými by sa s týmito nehnuteľnosťami v majetku spoločnosti inak nakladalo, nakoľko by uvedené úkony mohli privodiť zníženie hodnoty obchodného podielu v čase krátko pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Súd má za to, že navrhovateľka nemá iný nástroj, akým by mohla takýmto úkonom zabrániť, iba neodkladné opatrenie. Súd sa stotožnil aj s tým, že je daná nielen subjektívna obava, ale aj objektívne podložená obava, že by spoločnosť povinného mohla k uvedeným nežiadúcim úkonom počas konania o rozvode manželstva pristúpiť. Táto odôvodnená obava je založená práve tým, že manžel navrhovateľky po narušení manželských vzťahov v dobe do rozvodu manželstva už previedol časť obchodného podielu na tretiu osobu bez akejkoľvek protihodnoty, hoci, ako vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra, nikdy skôr počas trvania manželstva k prevodom obchodného podielu v tejto spoločnosti nedochádzalo. Uvedenú obavu podľa názoru súdu posiľňuje aj to, že prevod sa uskutočnil medzi osobami blízkymi (na matku spoločníka) a bezodplatne. Za stavu, ak už v nedávnej dobe došlo k bezodplatnému prevodu obchodného podielu (ktorého platnosť je navyše sporná vzhľadom na dovolanie sa neplatnosti prevodu navrhovateľkou), nie je možné vylúčiť, že spoločnosť povinného by mohla pristúpiť aj k dispozíciám so svojím iným nehnuteľným majetkom, ktoré úkony by boli spôsobilé ohroziť nároky navrhovateľky pri vyporiadaní BSM. Preto podľa súdu je daný záujem navrhovateľky na ochrane jej nároku i formou neodkladného opatrenia. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia je pritom taký, ktorý je

možné akceptovať (dočasný zákaz nakladania len s nehnuteľným majetkom spoločnosti) a takýto zákaz nie je neproporcionálny prostriedok ochrany, keď povinný musí len dočasne odložiť dispozície s nehnuteľnosťami, pričom súčasný právny stav k nehnuteľnostiam ostane nezmenený a nijakým spôsobom sa tým neznemožní ani bežný chod spoločnosti.

10. Podľa názoru súdu navrhovateľka z vyššie uvedených dôvodov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že jej nárok (viažuci sa na budúce vyporiadanie BSM) je ohrozený a je jej potrebné poskytnúť ochranu navrhovaným spôsobom. Cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je dosiahnuť stav, aby sa súčasný vlastnícky stav spoločnosti povinného k nehnuteľnostiam zafixoval až do právoplatného skončenia konania o rozvod, ktorý okamih bude rozhodný pre určenie hodnoty obchodného podielu, na určenie ktorej bude nepochybne mať vplyv aj množstvo, druh a hodnota nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti k tomuto dňu. Navrhovateľka osvedčila reálnosť obavy z ohrozenia jej nároku plynúceho z masy BSM, ktorý by bol ohrozený, ak by povinný do rozvodu manželstva s nehnuteľnosťami stihol nakladať, čomu navrhovateľka zabrániť nedokáže inak, ako len požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má pritom za to, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, čo by prípadne vylučovalo v zmysle nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nejde o obavu z nevymoženia budúcej peňažnej pohľadávky, zo zmarenia exekúcie na peňažnú pohľadávku.

11. Vychádzajúc z vyššie opísaných úvah tak súd preto dospel k záveru, že bolo osvedčené splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podanému návrhu vyhovel. Tento nariadil tak, ako navrhovateľka žiadala, do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Jednak súd návrh ani v otázke časového trvania neodkladného opatrenia nemohol prekročiť. Ale súčasne súd považoval toto trvanie za dostačujúce na to, aby neodkladné opatrenie splnilo účel, ktorý sa ním sleduje (neznižovanie hodnoty obchodného podielu do okamihu zániku manželstva). Nebolo potrebné, aby súd navrhovateľke ukladal povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže účel bude splnený aj bez uloženia povinnosti podať takúto žalobu navrhovateľke. Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené ( ). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej návrhu vyhovel, a preto má proti neúspešnému povinnému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto povinného zaviazal na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu. O výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle .

Poučenie:

4

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.