Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6Sa-1-2023.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-6Sa/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. C. XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska č. 2, 043 32 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14266 zo dňa 14. novembra 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2022/14266 zo dňa 14. novembra 2022 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. septembra 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 09. 01. 2023, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach v zákonnej lehote dňa 12. 01. 2023 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14266 zo dňa 14. 11. 2022 (ďalej len „žalovaný“). 2. Podľa § 3 ods. 1, 3 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov v spojitosti so zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - došlo s účinnosťou od 01. 06. 2023 k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach). A d m i n i s t r a t í v n e k o n a n i e 3. Rozhodnutím úradu č. SN1/OPPnKŤZpaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. 09. 2022, bol žalobkyni znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím / s účinnosťou od 01. 09. 2022/, ktorou je horeuvedený posudzovaný na sumu 527,40 eur mesačne z dôvodu, že príjem posudzovaného za rok 2021 presiahol trojnásobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom o 98,25 eur. 4. Proti rozhodnutiu z 28.09.2022 podala menovaná odvolanie v lehote stanovenej zákonom, nakoľko nesúhlasila so znížením výšky poskytovaného peňažného príspevku.
5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný v zmysle § 18 ods. 7 písm. d), ods. 8 a ods. 10, § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 10 a ods. 11, § 42 ods. 7 a 8 a § 45 ods. 3 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v celom rozsahu p o t v r d i l napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. 09. 2022 podľa § 51 písm. b) citovaného zákona R č. 447/2008 Z. z..
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol , že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. 09. 2022, bol znížený peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mal. B. H., nar.: XX. XX. XXXX, bytom D. C. XX, E. F. G. na sumu 527,40 eur mesačne. 7. Žalovaný tak uzavrel, že za rok 2021 bol príjem spoločne posudzovaných osôb v celkovej sume 38 472,43 eur (26 643,49 eur + 11 828,94 eur): 4 osoby = 9 618,11 eur, to bola suma na osobu. Trojnásobok sumy životného minima predstavuje v danom prípade sumu 703,26 eur (234,42 x 3 = 703,26). Vypočítaný priemerný mesačný príjem posudzovaného v sume 801,51 eur je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima (801,51 eur – 703,26 eur = 98,25 eur) o sumu 98,25 eur, o ktorú sa má znížiť výška peňažného príspevku, t. j. suma 625,65 eur. Z uvedeného dôvodu sa peňažný príspevok s účinnosťou od 01. 09. 2022 znižuje na sumu 527,40 eur mesačne (625,65 eur - 98,25 eur, je 527,40eur). Z vyššie uvedených skutočností odvolací orgán uzavrel, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves pri znížení výšky peňažného príspevku na opatrovanie postupoval v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. 8. K námietke uvedenej v odvolaní týkajúcej sa príjmu matky posudzovaného, ako spoločne posudzovanej osoby žalovaný uviedol, že menovaná dňa 04. 07. 2022 predložila úradu potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 23. 06. 2022 o čistej mzde bez daňového bonusu A. B. H. za rok 2021, ktorý bol v sume 21 870,84 eur. Jej náhrada príjmu pri PN bola v sume 235,45 eur. Prílohou odvolania bolo potvrdenie o príjme A. B. H., vyhotovené zamestnávateľom dňa 10. 10. 2022, v ktorom bol čistý príjem za rok 2021 uvedený v sume 22 259,74 eur. Zároveň zamestnávateľ v potvrdení uviedol, že menovanej v mesiaci marec 2021 bol vyplatený jednorázový príspevok na vzdelávanie v sume 1 000 eur v novembri 2021 , v sume 200 eur a v mesiaci december 2021 a jednorázová odmena z MZ SR Covid odmena v sume 350 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že ústredie malo k dispozícii potvrdenia s odlišnými čistými príjmami MUDr. Lenky Žondovej (21 870,84 eur a 22 259,74 eur), žalovaný dňa 08. 11. 2022 telefonicky požiadal zamestnávateľa o stanovisko k týmto príjmom.
9. Zamestnávateľ žalovanému doplnil, že A. B. H., bolo vystavené Potvrdenie o príjme s čistým príjmom vo výške 21 870,84 eur dňa 23. 06. 2022. Po opätovnom vyžiadaní bolo vystavené rozšírené potvrdenie o príjme menovanej s čistým príjmom v sume 22 259,74 eur dňa 10. 10. 2022. Celkový rozdiel súm v týchto potvrdeniach bol v sume 388,90 eur. Pozostávala zo sumy 153,45 eur – vyplatený rekreačný poukaz v 08/2021 a sumy 235,45 eur, náhrada príjmu počas DPN vyplatené v mesiaci 02/2021, uvedené príjmy nepodliehajú dani z príjmu. V celkovej sume jej príjmov je započítaný jednorazový príspevok na vzdelávanie vo výške 1 000 eur v 03/2021 a 200 eur úvodný príspevok na vzdelávanie v 11/2021, oba podliehajúce dani z príjmu. Odmena 350 eur vyplatená okrem iných aj zdravotníkom súvisí so zamestnaním, ktoré dotknutá osoba vykonáva, považuje sa za príjem fyzickej osoby zo zamestnania podľa ustanovenia § 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
10. Zamestnávateľ uviedol, že na účely peňažného príspevku za opatrovanie sa za príjem zo zamestnania podľa ustanovenia § 40 ods. 13 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. nepovažuje len preplatok na dani z príjmov, preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, vrátené poistné na nemocenské poistenie zaplatené bez právneho dôvodu, vrátené poistné na dôchodkové poistenie zaplatené bez právneho dôvodu, vrátené poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu a suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi. Z uvedeného teda vyplýva záver, že suma 153,45 eur sa za príjem na účely peňažného príspevku nepovažuje.
I. Správna žaloba
11. V správnej žalobe žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. c), písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.
12. Poukázala na nedostatočne zistený skutkový stav spočívajúci v nesprávne posúdených jej príjmoch ako spoločne posudzovanej osoby žalovaným, vo vzťahu k preplatku na dani z príjmov, daňovému bonusu a k príspevkom na vzdelávanie (v mesiaci marec 2021 vo výške 1 000 eur, v mesiaci november 2021 vo výške 200 eur a jednorazovej Covid odmeny v mesiaci december 2021 vo výške 350 eur).
13. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti správnym zistením skutkového stavu by mal dospieť k jednoznačnému záveru, že príjem spoločne posudzovaných osôb za rok 2021 pre účely výpočtu výšky peňažného príspevku predstavuje sumu 3 5773,98 eur, ktorá pozostáva z príjmu otca nezaopatreného dieťaťa v sume 11 828,94 eur a príjmu jej ako matky v sume 23 945,04 eur. Suma na osobu pri 4-člennej rodine tak správne predstavuje 8 943,50 eur. Priemerný mesačný príjem v roku 2021 bol tak v sume 745,29 eur (8 943,50 eur/12 mesiacov = 745,29 eur). Trojnásobok sumy životného minima predstavuje sumu 703,26 eur (234,42 eur x 3). Vypočítaný priemerný mesačný príjem posudzovaného v sume 745,29 eur je teda vyšší ako trojnásobok životného minima o sumu 42,03 eur. Z uvedeného dôvodu tak mal peňažný príspevok na opatrovanie s účinnosťou od 01. 09. 2022 predstavovať sumu 583,62 eur (625,65 eur – 42,03 eur).
14. Tiež uviedla, že z potvrdenia o príjme za rok 2021 zo dňa 10. 10. 2022, ako aj zo dňa 29. 11. 2022 vyplýva, že v mesiaci 03/2021 bol zúčtovaný preplatok na dani z príjmov v sume 520,59 eur, ktorý bol započítaný do jej čistého príjmu v danom mesiaci v sume 2 355,34 eur, (základná mzda 764,40 eur + odmeny 1 000 eur + náhrada mzdy 168,83 eur + preplatok na dani z príjmov 520,59 eur + daňový bonus 160,54 eur + poistné v sume 259,02 eur = čistý príjem 2 355,34 eur). Tento preplatok na dani z príjmov v sume 520,59 eur sa podľa ustanovenia § 18 ods. 5 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z. nepovažuje za príjem zo zamestnania na účely výpočtu peňažného príspevku za opatrovanie.
15. Ďalej žalobkyňa namietala, že na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu sa za príjem nepovažuje ani daňový bonus podľa zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý jej bol v roku 2021 vyplatený v sume 977,86 eur a ktorý jej bol započítaný do jej čistého príjmu v rozpore so zákonom pre účely výpočtu príjmu spoločne posudzovaných osôb a stanovenia výšky peňažného príspevku na opatrovanie. Taktiež žalobkyňa namietala, že jednorazový príspevok na vzdelávanie (v sume 1 000 eur v mesiaci 03/2021 a v sume 200 eur v mesiaci 11/2021), lebo ten je v zmysle cit. zákona oslobodený od dane z príjmov a nie je predmetom § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.. a nepovažuje za príjem na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/SSVODPPKC1/ SOC/2022/14266 zo dňa 14. 11. 2022 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. 09. 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení podanom k správnej žalobe zo dňa 13. 02. 2023, navrhol, aby správny súd podľa ustanovenia § 190 v spojení s ustanovením § 199 ods. 3 SSP správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
17. K vecnej stránke tvoriacej skutkový základ danej veci žalovaný dal do pozornosti, že žalobkyňa vo svojom odvolaní zo dňa 11. 10. 2022 voči prvostupňovému rozhodnutiu úradu zo dňa 28. 09. 2022 namietala iba posúdenie príspevkov na vzdelávanie v mesiaci marec 2021 vo výške 1 000 eur, v mesiaci november 2021 vo výške 200 eur a jednorazovú Covid odmenu v mesiaci december 2021 vo výške 350 eur.
18. Preto má za to, že odvolacie dôvody žalobkyne vo vzťahu k nesprávnosti výšky peňažného príspevku na opatrovanie (vo vzťahu k preplatku na dani z príjmov a daňovému bonusu) sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu.
19. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa predložila úradu potvrdenia s odlišnými čistými príjmami spoločne posudzovanej osoby, a to Potvrdenie pre potreby úradu zo dňa 23. 06. 2022 s vyčísleným čistým príjmom 21 870,84 eur, Čistá mzda bez daňového bonusu, a Potvrdenie o príjme zo dňa 10. 10. 2022 s vyčísleným čistým príjmom 22 259,74 eur.
20. Žalovaný po doplnení dokazovania ustálil jej čistý príjem v nižšej sume 21 870,84 eur. K námietke vo vzťahu k posúdeniu príspevkov na vzdelávanie v mesiaci marec 2021 / 1 000 eur a v mesiaci november 2021 a vo výške 200 eur uviedol, že táto nie je dôvodná, lebo je oslobodená od dane a považuje sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 5 ods. 7 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
21. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný uzavrel, že má za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko vychádza iba z jej presvedčenia, že aplikáciou príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a ostatných platných právnych predpisov došlo k zásahu do jej subjektívnych práv.
22. K stanovisku žalovaného k správnej žalobe sa žalobkyňa už nevyjadrila podaním repliky.
III. Konanie pre správnym súdom
23. Správny súd v Košiciach podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
24. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14266 zo dňa 14. 11. 2022, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/48859-14 zo dňa 28. 09. 2022, ktorým bol s účinnosťou od 01. 09. 2022 znížený peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mal. B. H., nar.: XX. XX. XXXX.
25. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v správnej žalobe spočíva v tvrdení, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a preto vec nesprávne právne posúdil tak, že nesprávne ustálil výšku celkového príjmu spoločne posudzovaných osôb pre účely určenia výšky peňažného príspevku na opatrovanie.
26. V tejto súvislosti žalobkyňa v žalobe namietala predovšetkým nesprávny postup žalovaného, kedy v mesiaci 03/2021 bol spoločne posudzovanej osobe /MUDr. Lenke Žondovej/ zúčtovaný preplatok na dani z príjmov v sume 520,59 eur, ktorý jej bol žalovaným započítaný do jej čistého príjmu v danom mesiaci. Žalobkyňa má za to, že preplatok na dani v sume 520,59 eur podľa ustanovenia § 18 ods. 5 druhej vety zákona č. 447/2008 Z. z., sa nepovažuje za príjem zo zamestnania na účely výpočtu peňažného príspevku na opatrovanie. Žalovaný tak nesprávne tento príjem nevylúčil z príjmu zo zamestnania na účely výpočtu peňažného príspevku na opatrovanie.
27. Ďalšia žalobná námietka je založená i na tvrdení žalobkyne, že na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie sa za príjem nepovažuje ani daňový bonus podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Z potvrdení, ktoré žalobkyňa predložila žalovanému zo dňa 10. 10. 2022, ako aj zo dňa 29. 11. 2022 vyplýva, že v roku 2021 bol A. B. H. vyplatený daňový bonus vo výške 977,86 eur, ktorý jej bol nesprávne žalovaným započítaný do jej čistého príjmu.
28. Taktiež žalobkyňa namietala, že príjmy vyplatené zamestnávateľom A. B. H. v celkovej sume 1 200 eur sú v zmysle cit. zákona oslobodené od dani z príjmov, nie sú však predmetom odkazu uvedeného v ustanovení § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. a preto sa nepovažujú za príjem na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie.
29. Správny súd konštatuje, že základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR), ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
30. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy a úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
31. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 5 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely peňažného príspevku na opatrovanie sa za príjem zo zamestnania podľa § 40 ods. 13 nepovažuje preplatok na dani z príjmov, preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, vrátené poistné na nemocenské poistenie zaplatené bez právneho dôvodu, vrátené poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi a suma príspevku za ubytovanie odídenca.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 písm. j) zákona č. 447/2008 Z. z., na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu sa za príjem nepovažuje daňový bonus podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa ods. 5 citovaného zákona rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.
Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány pri posudzovaní predmetnej veci sa dôsledne neriadili citovanou právnou úpravou a preto ich rozhodnutia nemožno považovať za zákonné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal iba odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu k posúdenie príplatku na vzdelávanie v mesiaci marec 2021 a v mesiaci november 2021, ktorú v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca je oslobodená od dane a považuje sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu.
33. V konaní o správnej žalobe vo veciach sociálnych súd postupuje neformálne a dodáva, že zo správnej žaloby vyplýva tiež, že žalobkyňa predložila žalovanému pre posúdenie výšky príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. aj potvrdenie o príjme zo dňa 10. 10. 2022, ako aj zo dňa 29. 11. 2022. Z tohto nepochybne vyplýva, že v roku 2021 bol A. B. H. vyplatený aj daňový bonus
v sume 977,86 eur, ktorý žalovaný započítal do jej príjmu zo závislej činnosti pre účely stanovenia výšky peňažného príspevku na opatrovanie. Urobil tak napriek tomu, že z definície prísl. ust. zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že za príjem na účely peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa nepovažuje daňový bonus podľa tohto predpisu.
34. Správny súd poukazuje i na to, že hoci žalobkyňa v priebehu súdneho preskúmavacieho konania spochybnila postup žalovaného, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný túto námietku v danom smere náležite nevyhodnotil. Žalovaný v priebehu konania len stroho zotrval na vysvetlení dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nevyhodnotil tiež správnosť zúčtovaného preplatku na dani z príjmu v sume 520,59 eur, ktorý bol A. B. H. započítaný do jej čistého príjmu v danom mesiaci v sume 2 355,34 eur.
35. Na tomto mieste správny súd ďalej poukazuje na to, že správny orgán v danom prípade jednoznačne nepreukázal v zmysle prísl. ust. zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý je lex specialis vo vzťahu k zákonu o dani z príjmov, prečo hore uvedené sumy /ne/vylúčil z príjmu zo zamestnania žalobkyne v zmysle ust. § 18 cit. zákona pre účely výpočtu výšky peňažného príspevku na opatrovanie, resp. aj zákonne náležitým spôsobom neodôvodnil použitie prísl. ust. zákona č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k týmto sumám pre jednoznačné ustálenie výšky príjmu zo závislej činnosti posudzovanej osoby. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia dostatočne nevyplýva záver o tom, z akých zákonných dôvodov a ktoré menované a ďalej sporné položky boli žalovaným započítané do výšky príjmu zo závislej činnosti pre určenie príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Správny súd má preto za to, že tento postup žalovaného je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože sa žalovaný danými okolnosťami žalobkyne zo spisu dostatočne nevysporiadal a svoje rozhodnutie v naznačenom smere náležite neodôvodnil.
36. Správny súd dospel k záveru, že všetky žalobné dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu uvedené žalobkyňou v správnej žalobe, sú významné pre záver súdu o dôvodnosti nezákonnosti oboch rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP t. j. pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Preto správny súd podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
37. Žalovanému správny súd preto ukladá povinnosť rešpektovať jeho právny názor v zmysle §191 ods.6 SSP. V ďalšom konaní žalovaný doplní svoje dokazovanie v naznačenom smere. Pokiaľ ide o posúdenie veci vo vzťahu k žalobným námietkam podľa bodov 35 a 36 tohto rozsudku a jednoznačne ustáli výšku príjmu zo závislej činnosti za použitia ustanovení lex specialis t.j. – zákona č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k zákonu o dani z príjmov u všetkých zhora uvedených sporných položiek . Správny súd tak dodáva, že v ďalšom konaní je v daných intenciách potrebné znovu posúdiť výšku peňažného príspevku vzhľadom na ust. § 40 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. a riadne zrozumiteľne a dôsledne rozhodnutie aj odôvodniť pokiaľ ide o výšku príjmov osoby pre tento účel považovaný za jej čistý príjem. Súčasne úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne vyhodnotiť všetky zistené i ostatné okolnosti vo veci určenia výšky peňažného príspevku žalobkyne s ohľadom na argumentáciu žalobkyne v konaní, a to tak, aby nové rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne a jednoznačne odôvodnené a aby spĺňalo podmienky preskúmateľnosti.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
39. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).