Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/43/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: UNIVERZAL BT, spol. s r.o., so sídlom Záriečie 504, IČO: 36 010 090, právne zast. T.. L. K., advokátkou so sídlom M. L. M. F., U. XXXX/XX, proti odporkyni: I. B. - B., s miestom podnikania P. A., P. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zast. L.. I. Y., advokátkou so sídlom P. A., R. X, o zaplatenie 609,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. -45 zo dňa 16. januára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,86 eur, k rukám T.. L. K., advokátky, do troch dní.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa ust. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok 29,87 eur cestou Daňového úradu Trenčín a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné, či existovala dohoda o postupnom splácaní dlžnej sumy odporkyňou alebo nie, a teda, či bolo potrebné sa obrátiť na súd s návrhom. Je pravdou, že navrhovateľ zobral návrh späť z dôvodu, že došlo k úhrade dlžnej sumy (ako vyplýva z vyjadrenia odporkyne, išlo o úhradu istiny), čo však ešte nemusí byť dôvodom pre priznanie náhrady trov konania. Odporkyňa namietla, že došlo k zaplateniu zostávajúcej sumy na základe dohody medzi účastníkmi, v rámci ktorej bolo tiež dojednané, že ak odporkyňa zaplatí istinu, nebude navrhovateľ požadovať úroky z omeškania a ani trovy konania. V rozpore s týmto tvrdením si však navrhovateľ náhradu trov konania uplatnil. Súd preto na vyjasnenie týchto skutočností vyzval obe právne zástupkyne účastníkov k vyjadreniu, či medzi účastníkmi existovala dohoda týkajúca sa náhrady trov konania. Na túto výzvu súdu právna zástupkyňa navrhovateľa nereagovala, právna zástupkyňa odporkyne opäť poukázala na skutočnosť, že existovala takáto dohoda a v tomto smere vyzvala i právnu zástupkyňu navrhovateľa na ďalší postup vo vzťahu k súdu. Vychádzajúc z týchto skutočností súd preto tvrdenia odporkyne považoval za opodstatnené, je vysoko pravdepodobné, že medzi účastníkmi bola i dohoda o neuplatnení si trov konania. Túto skutočnosť právna zástupkyňa navrhovateľa nepoprela, na výzvu súdu nereagovala, preto súd o trovách konania rozhodol podľa a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil tak, že uloží odporkyni zaplatiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie odporkyne, že medzi účastníkmi konania existovala dohoda o postupnom splácaní dlhu je nepravdivé a v konaní nebolo preukázané. Ak by dohoda existovala, odporkyňa by splácala dohodnuté splátky v pravidelných termínoch, avšak

k splácaniu došlo nepravidelne. Je pravdou, že s podaním žaloby čakal, pretože mal s odporkyňou dlhodobejší obchodný vzťah. Odporkyňa však dlžné sumy neuhradila ani na viaceré urgencie, pričom sám sa dostal do situácie, keď nemohol splácať svoje záväzky. Namietal, že listom zo dňa 10.11.2011 vzal žalobu späť, pričom žiadal i náhradu trov konania, pretože žalobu podal dôvodne. Právna zástupkyňa odporkyne zrejme zle pochopila jeho právnu zástupkyňu, čomu nasvedčuje i fakt, že pred späťvzatím žaloby zaslala odporkyni mail s vyčíslenými trovami konania s otázkou, či je schopná ich uhradiť, resp. či požaduje splátky. Zdôraznil, že v čase podania žaloby neboli žalované sumy odporkyňou uhradené, žaloba bola podaná dôvodne a k úhrade došlo až po začatí súdneho konania. Odporkyňa tak svojim správaním zavinila zastavenie konania a súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa To, že jeho právna zástupkyňa nereagovala na dopyt súdu ohľadne existencie dohody s odporkyňou o odpustení trov konania, neznamená, že ju potvrdila. Poukázal na to, že jeho právna zástupkyňa bola PN a hneď, ako to bolo možné, zaslala súdu list, v ktorom existenciu takej dohody poprela. Zdôraznil, že i v konaní sp.zn. , kde vystupujú totožní účastníci, trval na úhrade nákladov, vrátane trov konania. Nesúhlasil s tvrdením právnej zástupkyne odporkyne, že splnila všetky ním stanovené podmienky, pretože bolo zákonnou povinnosťou odporkyne zaplatiť vystavené faktúry v lehote ich splatnosti.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade sa svojím návrhom na začatie konania, došlým súdu dňa 28.05.2010, navrhovateľ domáhal voči odporkyni vydania platobného rozkazu na celkovú sumu 609,78 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku splatnej faktúry č. 20081234 zo dňa 02.12.2008, splatnej dňa 16.12.2008 v sume 50,- eur a nezaplatenej faktúry č. 20090022 zo dňa 20.01.2009, splatnej dňa 03.02.2009 na sumu 559,78 eur, vystavených na základe dodania tovaru odporkyni do jej prevádzky.

Vo veci bol dňa 05.08.2010 vydaný platobný rozkaz č.k. -12, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť do 15 dní navrhovateľovi sumu 609,78 eur s príslušenstvom, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde. Odporkyňa podala proti vyššie platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom namietala, že medzi účastníkmi existovala dohoda o postupnom splácaní dlhu, ktorú dodržiavali i v minulosti. Tomu nasvedčuje i fakt, že navrhovateľ sám uviedol prehľad platieb od júna 2009. Pred vydaním platobného rozkazu dňa 15.07.2010 zaplatila sumu 50,- eur a navrhovateľ mal o tomto informovať súd. Žalobu mala za zbytočnú vzhľadom na to, že dlh uznala a splácala ho v splátkach podľa dohody s navrhovateľom.

Podaním došlým súdu dňa 10.11.2011 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa postupnými úhradami uhradila žalovanú sumu. Uplatnil si trovy konania 94,49 eur, pozostávajúce z kráteného súdneho poplatku 6,63 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 36,52 eur (prevzatie a žaloba), 2 x režijný paušál á 7,41 eur.

Podaním zo dňa 10.11.2011 právna zástupkyňa odporkyne požiadala o odročenie pojednávania zo dňa 11.11.2011 z dôvodu PN s tým, že žalovaná suma je už zaplatená a medzi právnymi zástupkyňami účastníkov došlo v marci 2011 k dohode, že ak dôjde k úhrade celého dlhu, navrhovateľ vezme žalobu späť a nebude žiadať úrok z omeškania ani trovy konania.

Súd následne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby sa vyjadrila k oznámeniu právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 10.11.2011 ohľadne uplatnených trov konania, avšak menovaná nereagovala. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie: a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z uvedeného vyplýva, že ak bolo konanie zastavené, v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne je možné uložiť niektorému z účastníkov povinnosť uhradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania. Citované ust. si však vyžaduje zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Táto otázka zavinenia sa pritom hodnotí výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania v tom prípade, že vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie účastníka, a to najmä vtedy, keď odporca uspokojí nárok navrhovateľa až po začatí konania.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď o trovách konania rozhodol s poukazom na s odôvodnením, že považoval za opodstatnené tvrdenia odporkyne a je vysoko pravdepodobné, že medzi účastníkmi bola i dohoda o neuplatnení si trov konania, ktorú skutočnosť právna zástupkyňa navrhovateľa nepoprela, keď na výzvu súdu nereagovala.

Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ si žalobou, doručenou súdu dňa 28.05.2010, uplatnil celkom sumu 609,78 eur s príslušenstvom. Už z odporu odporkyne proti platobnému rozkazu, vydanému vo veci vyplýva, že odporkyňa na túto žalovanú sumu uhradila 50,- eur až dňa 15.07.2010, t.j. takmer dva mesiace po podaní žaloby (po začatí konania), pričom dlžnú sumu vo svojom odpore ani v inom podaní nespochybnila. Namietala len, že žaloba bola nedôvodná, pretože medzi účastníkmi existovala dohoda o postupnom splácaní dlhu, v ktorej uznala dlh a následne ho plnila v splátkach. Po následnom späťvzatí žaloby navrhovateľom ďalej tvrdila, že sa s navrhovateľom dohodla, že si neuplatní úrok z omeškania a trovy konania.

Súd sa s poukazom na dikciu musel zaoberať otázkou dôvodnosti podania žaloby, ktorá vec bola medzi účastníkmi sporná. V prvom rade existenciu dohody o postupnom splácaní dlhu odporkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, pričom skutočnosť, že na žalované faktúry čiastočne plnila pred i po začatí súdneho konania, nie je možné samu osebe považovať za preukázanie existencie takejto dohody. Uvedenému nasvedčuje i to, že jej platby nevykazujú znaky pravidelnosti (rôzne dátumy úhrad a rôzna výška zaplatených súm). Faktom zostáva, že žalovanú sumu zaplatila celkom až v roku 2011, takmer rok a pol po začatí súdneho konania, hoci žalované faktúry boli splatné už v roku 2008, resp. v roku 2009. Faktúry, na základe ktorých navrhovateľ uplatnil svoj nárok na žalovanú sumu, boli v čase podania žaloby splatné, v čase podania žaloby dlh odporkyne existoval v žalovanej výške, odporkyňa nepreukázala dohodu o postupnom splácaní dlhu uzavretú s navrhovateľom, pričom mala dostatok príležitostí uhradiť faktúry pred podaním žaloby. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatoval, že žaloba bola vo veci podaná dôvodne.

Taktiež existenciu dohody medzi účastníkmi, že ak odporkyňa zaplatí žalovanú sumu, navrhovateľ si nebude uplatňovať trovy konania, odporkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, pričom navrhovateľ takúto dohodu poprel. Skutočnosť, že sa navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa k dopytu súdu včas nevyjadrili, neznamená potvrdenie jej existencie, pričom navrhovateľ si trovy konania riadne a včas uplatnil.

Na základe týchto skutočnosti odvolací súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi podľa veta druhá , keďže navrhovateľ vzal dôvodne podaný návrh na začatie konania späť pre správanie odporkyne, ktorá svojim správaním z hľadiska procesného výsledku zavinila zastavenie konania zaplatením dlžnej sumy po začatí konania. Trovy konania navrhovateľa spočívali v náhrade krátenej časti súdneho poplatku za návrh v sume 6,63 eur a v trovách právneho zastúpenia - odmene advokáta. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia musel súd vychádzať z hodnoty sporu, ktorú si uplatnil navrhovateľ 559,78 eur, pretože odporkyňa mala sumu 50,- eur uhradiť pred podaním žaloby, hoci podľa názoru súdu bola hodnota predmetu sporu 609,78 eur, pretože sumu 50,- eur odporkyňa i podľa svojho tvrdenia v odpore uhradila po podaní žaloby až dňa 15.07.2010. Súd však nemohol navrhovateľovi priznať viac, ako si sám uplatnil, a preto mu podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej služby priznal odmenu za 2 úkony právnej služby po 36,52 eur (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) a 2 režijné paušály po 7,41 eur, spolu suma 87,86 eur.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania nevyčíslil a z obsahu spisu mu iné trovy odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .