Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-351-2000.pdf
PDF · 149.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/351/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade Ľ. W., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 2. rade E. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 3. rade I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 4. rade C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 5. rade Š. O., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 6. rade G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 7. rade Ľ.Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 8. rade U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U.M., 9. rade N.Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 10. rade M.. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 11. rade R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, U., 12. rade J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 13. rade Ľ. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 14. rade G. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 15. rade N. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 16. rade W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., 17. rade M.. E. L., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, U., 18. rade N. L., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 19. rade Z.. E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, U., 20. rade D. O., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 21. rade M.. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 22. rade H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 23. rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 24. rade N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 25. rade N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 26. rade D.. G. Š., W.., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 27. rade U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 28. rade T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 29. rade M.. N. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 30. rade G.. V. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 31. rade G.. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 32. rade D. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 33. rade D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 34. rade U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 35. rade G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U.. G. X, U., 36. D. X., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 37. rade L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 38. rade G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XX, U., 39. rade L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 40. rade N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, U., 41. rade E. U., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 42. rade D. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 43. I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 44. rade D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 45. rade O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U.M., 46. rade D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 47. rade X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, U., 48. rade I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, U., 49. rade D.. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 50. rade M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 51. rade J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 52. rade D.. G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 53. rade E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, U., 54. rade H. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, U., 55. rade D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 56. rade M.. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 57. rade U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 58. rade M.. G. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, H., 59. rade T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., P. X. XX, 60. rade Ľ. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 61. rade E.. D.. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 62. rade D. U., XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, U., 63. rade G. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 64. rade C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X. XX, U., 65. rade G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., P. X. XX, U., 66. rade D. U., nar. X.X.XXXX, bytom v U., I. X, 67. rade G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 68. rade U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, žalobcovia v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade zastúpení JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Masarykova 2, žalobcovia v 1. až 6. rade, 13., 25., 26., 29., 36., 37., 43., 44., 51, 53. až 55. rade zastúpení N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v U.M., P. X. XX, proti žalovanému: Územné bytové družstvo Hornád, IČO: 00 594 741, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66, zastúpený JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Národná trieda 66, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Žalobu v časti nároku o určenie, že vlastníkmi priestorov zapísaných ako byty č. 1 a č. 2 bytového domu P. X. Č.. XX v U. a č. 40 a 41 bytového domu P. X. Č.. XX v U. na LV č. XXXXX Správy katastra nehnuteľností U., kat. územie U. - H. sú vlastníci bytov s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi z a m i e t a .
Žalobu v prevyšujúcej časti v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa ako vlastníci bytov bytového domu nachádzajúceho sa na P. X. č. XX, XX N. XX v U. domáhali určenia, že vlastníkmi nebytových priestorov na P. X. č. XX, XX N. XX v U. (byt č. X, X, XX, XX N. XX) sú vlastníci bytov, pričom ich spoluvlastnícke podiely k bytom, nebytovým priestorom, spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, zapísané na LV č. XXXXX budú v pomere bližšie vyšpecifikovanom v predmetnej žalobe.
Poukázali pritom na to, že žalobcovia a žalovaný sú podľa LV č. XXXXX zo dňa 16.03.2000 vydaného Okresným úradom v U., odborom katastra nehnuteľností, podielovými spoluvlastníkmi bytov, nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXX nachádzajúcich sa na P. X. Č.. XX, XX N. XX v U.. Spoluvlastnícky podiel na strane žalobcov podľa LV pritom činí 75496/100000 a spoluvlastnícky podiel žalovaného činí 24504/100000. Zápis spoluvlastníckych práv tak, ako sú zapísané na LV č. XXXXX, bol vykonaný odbornom katastra nehnuteľností v U. na základe žiadosti žalovaného zo dňa 28.11.1997, číslo vkladu J.-XXXXX/XX, v zmysle ktorého boli zapísané v KN vlastnícke práva v prospech žalovaného aj k týmto priestorom: 1. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. (v žiadosti uvedené ako byt č. X N. X) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1286/100000 a 2012/100000, 2. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. - predajňa Ú. L. (v žiadosti uvedené ako byt č. XX) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1323/100000 a 3. nebytové priestory - prízemie na P. X. Č.. XX J. U. (v žiadosti uvedené ako byt č. XX N. XX) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1956/100000 a 1059/100000. S takto vykonaným zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovaného k predmetným nebytovým priestorom žalobcovia nesúhlasia z týchto dôvodov: 1. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nebytovým priestorom neoprávnene a to v rozpore s ust. § 16 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Zb.. Tieto nebytové priestory pôvodne slúžili na bytové účely, pričom sa jednalo o štyri samostatné bytové jednotky, nachádzajúce sa prízemí vchodov č. XX až XX, ktoré od počiatku ich odovzdania slúžili len na nebytové účely. Predmetné nebytové priestory splácali a na ich financovaní sa podieľali výlučne žalobcovia alebo ich právni predchodcovia splácaním svojich členských podielov a anuity. Žalovaný sa pritom na splatení členských podielov a anuity za tieto byty nepodieľal. Preto podľa § 16 ods. 8 písm. b) citovaného zákona žalovanému nevzniklo právo na prevod vlastníckeho práva k týmto nebytovým priestorom. 2. Nebytový priestor na P. X. Č.. XX J. U. vznikol zo spoločných častí domu, kde pôvodne podlubie - vchod do budovy bolo prebudované a toho času je využívané ako kožušníctvo. Na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.03.1971 došlo k úprave podlubia a zo spoločných častí domu vznikol nebytový priestor. Preto podľa § 16 ods. 8 citovaného zákona nebytový priestor, ktorý vznikol zo spoločných častí alebo spoločných zariadení domu, prechádza pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Preto aj v tomto prípade žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému nebytovému priestoru na P. X. Č.. XX neoprávnene.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Listom zo dňa 28.9.2000 Okresný úrad U. M., katastrálny odbor oznámil, že Územné bytové družstvo Hornád so sídlom Štefániková 64 v Košiciach požiadalo dňa 12.11.1992 o zápis bytového domu do KN. Prílohou žiadosti boli rozhodnutie o určení súpisného čísla a potvrdenie Stavoinvesty o tom, že sa jedná o bytový dom. Na základe predložených listín bol dom súp. číslo XXX na parcelách XXXX, XXXX, XXXX zapísaný do LV č. XXXXX, k.ú. U. - H.. V súvislosti s odpredajom bytov a nebytových priestorov v dome súp. č. XXX bol tento odpísaný z LV č. XXXXX a zapísaný na LV č. XXXXX, a to na základe prvej zmluvy o bezplatnom prevode bytu č. Y., ktorej vklad bol povolený dňa 02.01.1998. Do LV č. XXXXX bolo pod V1 zapísané ÚBD Hornád Košice v podiele 0/0, to znamená, že ÚBD Hornád je vlastníkom všetkých neprevedených bytov, nebytových priestorov a podielov na spoločných častiach a zariadeniach, a to až do odpredaja posledného bytu, resp. nebytového priestoru a prináležiaceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach. Pokiaľ ÚBD Hornád chce mať na LV zapísané vo svojom vlastníctve konkrétne byty, nebytové priestory a podiely na spoločných častiach a zariadeniach, je potrebné vykonať zápis na základe návrhu na záznam. Na základe predchádzajúceho konania za účasti riaditeľky družstva a ich právnej zástupkyne bol dohodnutý ďalší postup, na základe ktorého družstvo podá príslušný návrh na záznam o zápis jednotlivých bytov a nebytových priestorov spolu so spoluvlastníckymi podielmi na príslušný list vlastníctva.
Návrhom zo dňa 27.10.2000 ( č.l. 30 ) žalovaný podal návrh na príslušný úrad, katastrálny odbor vo veci žiadosti o zapísanie vlastníctva ÚBD Hornád k nebytovým priestorom nasledovne: č. bytu X na prízemí bytového domu P.Z. X. XX so spoluvlastníckym podielom 1286/100000, byt č. X na prízemí bytového domu P. X. XX so spoluvlastníckym podielom 2012/100000, byt č. XX na 7. posch. bytového domu P. X. XX so spoluvlastníckym podielom 1826/10000, byt č. XX na P. X. XX na prízemí so spoluvlastníckym podielom 1323/100000, byt č. XX na prízemí bytového domu P. X. XX so spoluvlastníckym podielom 1956/100000 a byt č. XX na P. X. XX na prízemí so spoluvlastníckym podielom 1059/100000. Na základe predmetného návrhu družstvo vykonalo zápis tak, že uvedené priestory boli zapísané ako byty č. X, X, XX, XX N. XX s navrhovanými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a s podielom 0/0.
Listom zo dňa 26.03.2002 žalovaný požiadal príslušný katastrálny odbor Správy katastra v U. o opravu LV č. XXXXX z dôvodu, že pôvodná žiadosť z 27.10.2000 bola nesprávne vybavená tak, že nebytové priestory, ktoré družstvo žiadalo zapísať do svojho vlastníctva boli nesprávne definované ako byty, a preto žiadali zapísať vlastníctvo družstvu k týmto nebytovým priestorom v podiele 1/1.
Právny zástupca žalobcov ( ide ešte o zástupcu advokátskej kancelárie advokáta G.. D. Q.) vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2004 vo vzťahu k nebytovým priestorom vo vchode XX a XX uviedol, že ohľadne týchto nebytových priestorov došlo k zmene z pôvodných bytových priestorov na nebytové z dôvodu, že predmetné byty boli v zmysle § 64 vyhlášky č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi klasifikované za „zdravotne závadné byty“. Fakticky aj právne tak uznesením Rady Vsl.KNV č. 227 zo dňa 30.06.1965 došlo k rozhodnutiu o „užívaní bytov na iné účely než bývanie“ a o „vyňatí bytov z bytového fondu“. Na základe tohto rozhodnutia bolo možné tieto pôvodné byty využívať na iný účel. ÚBD Hornád sa na splácaní členských podielov a anuity za tieto nebytové priestory nikdy nepodieľalo a ani nemohlo, pretože by vznikol právne absurdný stav, kedy by sa družstvo stalo družstevníkom samého seba. Na financovaní týchto nebytových priestorov sa teda podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome a ich právni predchodcovia. Z uvedeného vyplýva, že vzniknutý nebytový priestor vo vchode XX a XX spĺňa charakteristiku nebytového priestoru podľa § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. a mal byť prevedený pri prevode družstevných bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Družstvo v tomto zmysle porušilo § 16 ods. 7 druhá veta za bodkočiarkou citovaného zákona.
Žalobkyňa v 24. rade N. Š., ( súčasne zástupkyňa žalobcov v 1. až 6. rade, 13., 25., 26., 29., 36., 37., 43., 44., 51, 53. až 55. rade ) vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že je vlastníčkou bytu č. XX na P. X. Č.. XX J. U., ktorý nadobudla po svojich rodičoch, ktorí za predmetný byt zaplatili členský podiel, pričom k bytu prislúchala nenávratná pôžička a návratná štátna pôžička, ktorá predstavovala anuitu. Táto anuita bytu sa postupne vyplácala jednotlivými užívateľmi bytu a úplne bola zaplatená v roku 1986. Odkedy býva v predmetnom byte, vystriedalo sa viacero správcov domu, pričom v roku 1986 bol správcom domu ÚBD Vojenská v Košiciach a v roku 1991 došlo k zmene vlastníka na ÚBD Hornád. Keď sa s rodičmi do predmetného bytu nasťahovala, v obytnom dome sa nachádzali na prízemí v dvoch okrajových vchodoch byty č. X a byty č. XX a XX, pričom v strednej časti obytného domu bolo podlubie z prednej časti so
štyrmi stĺpmi. Vo vchode č. XX sa nachádzal byt č. X, X ako jeden 3-izbový a jeden 2-izbový byt, pod vchodom P. X. Č.. XX boli ďalšie 2 byty, jeden 3-izbový a jeden 2-izbový. V stredných priestoroch pod P. X. XX sa nachádzalo podlubie, ktoré sa zabudovalo asi v roku 1965 bytovým družstvom, ktoré v tom čase objekt spravovalo. Tieto priestory potom dostala do užívania Krajská hygienická stanica a v podstate všetky bývalé byty aj podlubie. Tieto sa premenili na nebytové priestory, boli vyňaté z bytových priestorov, ale v podstate boli definované tak ako spoločné nebytové priestory. Byty boli premenené na nebyty z dôvodu, že podľa stanoviska hygienickej stanice bývaniu nevyhovovali a jednotliví užívatelia bytov boli vybavení takým spôsobom, že im boli vrátené členské podiely a boli im poskytnuté náhradné byty. Vyslovila názor, že takto vytvorené priestory predstavujú spoločné nebytové priestory, pričom aj samotné ÚBD Hornád ich takýmto spôsobom kvalifikuje a ani delimitačný protokol nespomína žiadne nebytové priestory. Poukázala tiež na to, že vo vzťahu k bytom, ktoré boli vyčlenené z bytového fondu, pokiaľ ide o anuitu, nevedela uviesť ako sa vysporiadal vtedajší správca domu so štátom, ale pozná list zo 07.04.1966 z ktorého vyplýva, že zrejme anuita sa od tohto času za uvedené 4 priestory, ktoré boli pôvodne bytmi, nezaplatila.
Žalobkyňa v 24. rade N. Š. vo svojom písomnom vyjadrení z 29.11.2003 (nesprávne označená ako svedecká výpoveď) ohľadne priestorov nachádzajúcich sa na P. X. XX N. XX, ktoré pôvodne boli bytmi, uviedla, že tieto boli z hygienického hľadiska vypustené z družstevného bytového fondu v roku 1965 a ich vlastníkom sa stalo SVB pri MsNV a dalo ich do dočasného užívania KHES v Košiciach. Preúčtovanie dlhodobého úveru a členského podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome, ktorí naďalej boli užívateľmi týchto priestorov. To znamená, že na financovaní týchto priestorov sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia (užívatelia) družstevných bytov v dome alebo ich právni predchodcovia, a preto tieto nebytové priestory prechádzajú do podielového spoluvlastníctva pôvodných nájomcov družstevných bytov. Z dôkazu, ktorý predložilo družstvo je zrejmé, že členské podiely, ktoré uhradili pôvodne užívatelia predmetných pôvodne družstevných bytov, boli po vykúpení prevedené na SVB 3 MsNV, ktoré následne zabezpečilo z týchto prostriedkov financovanie náhradných družstevných bytov. Vlastníkom sa síce stalo družstvo, ale zároveň ostali užívateľmi týchto priestorov členovia družstva. Splácanie anuity za uvedené NP, ako z dôkazu vyplýva, neprichádza v úvahu. To znamená, že členské podiely uhradili len užívatelia družstevných bytov a splácanie anuity zaťažilo opäť len užívateľov družstevných bytov. V roku 1986 bola anuita vyplatená družstevníkmi domu, čím boli pozdĺžnosti voči štátu splnené a družstevníci sa stali vlastne vlastníkmi domu, čo bolo podľa zákona č. 18/93 Z.z. potvrdené v októbri 1997 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Ďalšie byty boli a sú postupne prevádzané do osobného vlastníctva. V roku 1991, kedy ÚBD Hornád vzniklo, dom bol so štátom finančne vysporiadaný od roku 1986, a preto v zmluvách, ktoré boli uzavreté s KHES sa hovorí o nájme „spoločných nebytových priestorov“. V roku 1997 pri prevode družstevných bytov do osobného vlastníctva mali byť predmetné nebytové priestory prevedené do podielového spoluvlastníctva vlastníkom bytov. ÚBD Hornád ani právny predchodcovia sa na financovaní týchto nebytových priestorov nepodieľalo a na ich financovaní sa nepodieľali ani nájomcovia (KHES, neskôr OHS).
Žalobkyňa v 31. rade G.. U. ( a tiež zástupkyňa žalobcov v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade ) vo vzťahu ku 4 priestorom, pôvodne bytom, uviedla, že užívateľmi týchto pôvodne bytov sa stali konkrétne fyzické osoby s tým, že tieto začali splácať členský vklad, resp. vložili členský vklad na tieto byty a predmetné byty boli neskôr vyčlenené z bytovej jednotky z dôvodu, že boli označené ako zdraviu závadné, týmto osobám boli poskytnuté náhradné byty v iných lokalitách, bol im vrátený príslušný členský vklad s tým, že podľa jej názoru štát vyplatil a podieľal sa na anuite za tieto priestory.
Predseda predstavenstva žalovaného ako jeho štatutárny zástupca uviedol, že je predsedom predstavenstva žalovaného od roku 1998, a preto sa nevie vyjadriť k okolnostiam delimitačného protokolu. Vedel povedať, že v súčasnosti žalovaný vedie priestory, ktoré sa nachádzajú na prízemí obytného domu P. X. Č.. XX, XX N. XX ako nebytové priestory, považuje ich za svoje vlastníctvo a tak s nimi aj nakladá. Ani v jednom prípade sa tieto priestory nepreviedli na ostatných vlastníkov bytov a žalovaný v podstate čaká na výsledok tohto konania. K anuite za predmetné byty, ktorá sa od roku 1966 neplatila, má vedomosť iba z listinných dôkazov, ktoré už boli predložené do spisu, resp. z ústneho podania z jednania so zástupcami SBD Košice I. Podľa jeho vedomostí prestavba podlubia bola financovaná z prostriedkov KNV.
Právna zástupkyňa žalovaného ohľadne nároku týkajúceho sa bývalých bytov uviedla, že tieto boli premenené na nebytové priestory z dôvodu, že nemohli byť využívané ako byty, pretože boli nevyhovujúce, a preto boli vyňaté z bytového fondu, resp. vypustené z bytového fondu, čo vyplýva z predložených listinných dokladov. Napriek tomu, že nebolo vydané konkrétne rozhodnutie o vyňatí bytového fondu do nebytového fondu, z toho dôvodu tieto priestory neboli zapísané do vlastníctva družstva ako nebytové priestory. Poukázala na to, že v liste zo dňa 07.04.1966 sa cituje rozhodnutie Rady Východoslovenského krajského národného výboru uznesením č. 221 zo dňa 30.06.1965, ktorým malo byť rozhodnuté o 12 bytových jednotkách ako o neužívateľných a ľudskému zdraviu závadných bytoch. Ďalej poukázala na to, že v jednotlivých zmluvách o prevode vlastníctva bytov a spoločných priestorov sa uvádzajú skutočne iba byty, ktoré prešli na jednotlivých bývalých nájomcov na P. X. Č.. XX, XX N. XX a žiadne nebytové priestory sa tam neuvádzajú. Žalovaný pritom nebol povinný na bývalých nájomcov bytov previesť aj existujúce nebytové priestory do vlastníctva. Tiež uviedla, že v súčasnosti nie je možné realizovať postup podľa § 16 v súvislosti s týmito nebytovými priestormi, pretože žalovaný doposiaľ nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nebytových priestorov. K nároku vo vzťahu k nebytovému priestoru, ktorý sa vytvoril v podlubí vchodu do domu P.Z. X. Č.. XX uviedla, že tento bol vystavaný ešte bývalým Krajským národným výborom za vlastné finančné prostriedky a neskôr bol prevedený na právneho predchodcu žalovaného bezodplatným prevodom.
Právna zástupkyňa žalovaného k predmetným priestorom uviedla, že aj podľa ich názoru išlo pôvodne o 4 byty so 4 užívateľmi, ktorým boli poskytnuté nové náhradné byty v iných lokalitách a súčasne im bol vrátený členský vklad avšak s tým, že štát vyplatil anuitu družstvu a takýmto spôsobom podľa ich názoru sa družstvo podieľalo na financovaní týchto nebytových priestorov. Na základe toho žalovaný má za to, že ÚBD Hornád sa stal výlučným vlastníkom predmetných nebytových priestorov, o čom je aj doklad z 30.06.1965.
Svedkyňa I. X. v rámci svojej svedeckej výpovede spísanej v rámci úradného záznamu dňa 30.09.2004 uviedla, že je zamestnaná ako samostatný referent v Správe katastra U. a že je jej známa skutočnosť, že žalovaný v roku 2001 požiadal o zápis nebytových priestorov do KN na LV č. XXXXX, pričom uviedol, že sa jedná o byty na P. X. Č.. XX - byty č. X, X, XX, na P. X. Č.. XX - byt č. XX a na P. X. Č.. XX
- byt č. XX N. XX. Kataster nehnuteľností realizoval zápis týchto bytov v zmysle žiadosti žalovaného a zaslal žalovanému neverejnú listinu o tom, že zápis bol uskutočnený. Pokiaľ žalovaný mal nejaké námietky proti tej skutočnosti, že žiadal o zápis nebytov a do KN boli zapísané byty do jeho vlastníctva, mohol žiadať v katastrálnom konaní o prešetrenie postupu katastra, ale takýto postup je možný iba v prípade, keď sa jedná o chybný zápis. Pokiaľ by sa mali bytové priestory zmeniť na nebytové priestory kvalitatívne, bolo by to možné iba na základe rozhodnutia stavebného úradu a pozemkového úradu, ktoré by preukazovali, že byty zapísané v katastri nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky bytov a menia sa na nebytové priestory. V tomto prípade o takú zmenu môže požiadať iba vlastník a v tomto prípade žalovaný. K namietanému zo strany zástupkyne žalovaného v súvislosti s ich požiadavkou o opravu v KN uviedla, že k týmto skutočnostiam sa vyjadriť nevie, a že zrejme problém bude niekde na technickom oddelení.
Vo veci opätovného návrhu pôvodného právneho zástupcu viacerých vlastníkov bytov predmetného bytového domu zo dňa 22.08.2006 Správa katastra U. o predmetnom návrhu rozhodla dňa 06.03.2007 (č.l. 564) tak, že predmetné konanie prerušuje do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18C/351/2000.
Z písomnosti zo dňa 19.07.1966 (č.l. 35) vyplýva, že vo veci návrhu obsadenia uvoľňujúcich sa bytov Stavebného bytového družstva pri MsNV v Košiciach vedúci odboru predmetnému družstvu oznámil, že na spoločnom zasadnutí zástupcov Východoslovenského KNV v Košiciach, krajského sekretariátu Ústrednej rady družstva v Košiciach dňa 01. marca 1966 bol prejednaný postup obsadzovania uvoľňujúcich sa bytov v technických podlažiach u jednotlivých stavebných bytových družstvách na území mesta Košíc. Vzhľadom k tomu, že predmetné byty sú mimo prideľovacieho práva národných výborov, prekladá návrh na obsadenie predmetných bytov pre Krajskú hygienicko-epidemiologickú stanicu v Košiciach. Družstvo by malo uzatvoriť dohodu o užívaní predmetných bytov vypustených z bytového fondu na nebytové účely a KHES v Košiciach. Podmienkou určenou novému užívateľovi je, že tieto miestnosti budú slúžiť iba ako kancelárske miestnosti. Pre tieto účely Krajskej hygienicko- epidemiologickej stanice v Košiciach sa vyčleňuje týchto 10 bytových jednotiek: E. z adresy P. X. XX/
XX, U. z P. X. XX/XX, X. z P.Z. X. XX/X, U. z P. X. XX/X, E. z P. X. XX/XX, H. z P. X. XX/XX, W. z P.Z. X. XX/X, V. z P. X. XX/X, N. z P. X. XX/XX a P. z P. X. XX/XX. Nový užívateľ, jednotlivé bytové jednotky by obsadil po ich uvoľnení zo strany doterajšieho člena Stavebného bytového družstva.
V písomnosti zo 07.04.1966 ( č.l. 37 ) vo veci uzavretia náležitosti bytov vypustených z družstevného bytového fondu na získanie prevádzkových priestorov adresovaných Stavebnému bytovému družstvu pri MsNV v U. na ulici Č.. N. Č.. X je uvedené, že Rada Vsl. KNV v Košiciach uznesením č. 221 zo dňa 30.06.1965 rozhodla, že byty na technických podlažiach na sídlisku D. v počte 12 b.j. SBD pri MsNV obč. č. 1 v U. a 4 v.j. pri VŠT - Technika v Košiciach sú neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné v zmysle § 64 vyhlášky č. 41/64 Zb. a budú vykúpené a takto získané finančné prostriedky prevedené na vyššie cit. stavebné bytové družstvá. Z takto získaných finančných prostriedkov, bude možné zabezpečiť financovanie náhradných družstevných bytov. Toto rozhodnutie, ako aj ďalšie pokračovanie je v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj vzorovými stanovami Stavebných bytových družstiev čl. 20 a 22. V záujme doriešenia a usporiadania otázok súvisiacich s predmetnými nekvalitnými bytmi je záhodno vec zlikvidovať a doviesť do konca. Preto, v zmysle § 13 ods. 5 vyhlášky 94/59 úv. ako aj v zmysle § 3 vyhlášky č. 191/64 Zb. stalo sa SBD pri MsNV č. 1 vlastníkom stavebnej časti nebytového vstavaného zariadenia, ako aj SBD pri VŠT - Technika. Terajší, dočasní ako aj budúci užívatelia tohto zariadenia budú výlučne platiť SBD pri MsNV č. 1 v Košiciach ako aj VŠT - Technika v Košiciach, na základe dohôd o užívaní miestností podľa § 196 a 197 zákona č. 40/64 Zb. a § 350 v spojení s § 348 zákona 109/64 o dočasnom užívaní organizáciami a podnikmi určenými národným výborom. Užívatelia tohto zariadenia družstvu neplatia nájomné, ale hradia iba úhradou úmernú časť nákladov. Stanovenie úhrady za užívanie týchto priestorov, ohľadne ktorých bolo prevedené finančné vysporiadanie, t.j. preúčtovanie dlhodobého investičného úveru a členského podielu medzi ONV - fin. odborom a SBD pri MsNV č. 1 Košice a SBD pri VŠT - Technika Košice, avšak ktoré zatiaľ ostávajú naďalej v užívaní členmi SBD
- je smerodajné v tomto prípade, aby náklady spojené s užívaním tohto zariadenia, konkrétne služby poskytnuté pre užívateľov zariadení, boli kryté platbami za užívanie týchto priestorov. Splácanie anuity, t.j. úroku a úmoru už v tomto prípade neprichádza v úvahu, nakoľko uvedené priestory, predtým bytové jednotky, podľa rozhodnutia Vsl. KNV má sa zriadiť v najbližšom čase nebytové vstavané zariadenie, ktoré bude vo vlastníctve hore spomenutých SBD. Vzhľadom k tomu, že predmetne zariadenie (byty) sa stali nebytovým stavaným zariadením, je treba, aby SBD uzavreli dohodu o užívaní miestností s terajšími užívateľmi tohto zariadenia s účinnosťou od 01.10.1965. Súčasne zo strany SBD je treba uzavrieť HZ s organizáciami a podnikmi v zmysle § 348 zákona č. 109/64, ktorým príslušný národný výbor toto vstavané nebytové zariadenie pridelí do užívania po predchádzajúcej dohode s SBD.
Z listu Krajskej techniko-epidemiologickej stanice v Košiciach adresovanej odboru priemyslu a MH v KNV v Košiciach zo dňa 28.03.1966 vo veci nahlásenia potreby náhradných priestorov vyplýva, že riaditeľ KHES týmto upresňuje potrebu náhradných priestorov pre tunajšiu stanicu s tým, že podľa údajov Krajského zväzu bytových stavebných družstiev Košiciach sa budú postupne uvoľňovať byty na prízemí blokov BD, BC, BB na Národnej triede 75 až 87, pričom oni požiadali 10 bytových jednotiek v týchto blokoch prideliť pre ich kancelárske pracoviská (č.l. 39)
Písomným podaním zo dňa 15.04.2012 žalobkyňa v 31. rade G.. G. U., (súčasne zástupkyňa žalobcov v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade) uviedla, že žalovaný počas konania nepreukázal, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol v zmysle § 4 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z., pretože nepredložil zmluvu alebo iné rozhodnutie štátneho orgánu, že nadobudol vlastníctvo k týmto bytom resp. nebytovým priestorom. Žalovaný, ako bývalý správca domu, je podľa predloženého LV síce označený ako vlastník bytov v bytovom dome, ide iba o administratívny zápis, pretože práva a povinnosti vlastníkov bytov v družstevnom vlastníctve prináležia jednotlivým členom družstva, ktorým sú byty pridelené a ktorí sa prostredníctvom členského podielu podieľajú na majetku patriacemu družstvu. Ten istý názor majú aj súdy v iných rozhodnutiach, o čom priložila rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 39C/77/07. Ďalej poukázala na ustanovenie § 16 ods. 7 citovaného zákona, podľa ktorého byty resp. nebytové priestory v družstevných bytoch, na hodnotách ktorých sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia alebo ich právni predchodcovia v družstevnom dome patria do ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaný ako správca domu ich len spracoval, nevytváral žiadne hodnoty z plateného nájmu a spravuje len majetok členov družstva. Financie, ktoré boli žalovanému v 60-tych rokoch vrátené do fondu opráv družstva patrili všetkým družstevníkom - členom družstva.
Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči vo vzťahu k priestorom označeným v súčasnosti na LV ako byt č. X, X, XX a XX uviedla, že družstvá sú vytvárané na určitom princípe, sú financované členskými vkladmi členov družstva s tým, že vo vzťahu k týmto priestorom členovia družstva neprispeli na anuitu, ani sa nepodieľali na jej splatení, pretože táto bola vrátená. Ďalej poukázala na to, že zo strany protistrany spomínaný § 4 zákona o vlastníctve bytov v tomto prípade nadobudnutia vlastníctva nerieši. Ďalej poukázala na to, že žalovaný nemá dôkazné bremeno v tomto smere, naopak, dôkazné bremeno je predovšetkým na žalobcoch, aby oni preukázali, že sa stali vlastníkmi týchto priestorov s tým, že podľa ich názoru do dnešného dňa žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva, pokiaľ žalobu chápeme ako určovaciu žalobu.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Podľa ust. § 2 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
Podľa ust. § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu podania žaloby ( v súčasnosti § 16 ods. 7 ), ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby 20a) zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa § 5 ods. 1 písm. b); rovnako sa postupuje aj pri nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod vlastníctva týchto nebytových priestorov sa nepoužijú ustanovenia odsekov 4 a 5; ak bytové družstvo uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva týchto nebytových priestorov, táto zmluva je neplatná. Nájomné za užívanie takýchto priestorov je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 2) príslušného domu.
Podľa ust. § 62 Vyhl. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa ust. § 64 Vyhl. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, zdravotne závadný byt je byt, ktorý stavebný úrad po prejednaní s okresným hygienikom uzná za nespôsobilý na bývanie pre jeho technické závady, ktoré škodlivo pôsobia na zdravie.
Podľa ust. § 3 Vyhl. č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov, ak sa má na základe rozhodnutia národného výboru v bytovom dome družstva výnimočne zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod, zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., poskytne družstvu prostriedky na financovanie nákladov výstavby tohto zariadenia a primeraného podielu na celkových rozpočtových nákladoch stavby národný výbor zo svojich rozpočtových prostriedkov na občianske a technické vybavenie bytovej výstavby. Ak nie je toto zariadenie súčasťou občianskeho a technického vybavenia, prevedie národnému výboru pre družstvo potrebné prostriedky organizácia, ktorá bude zariadenie užívať. O spôsobe poskytnutia príspevku platí ustanovenie § 1 ods. 4 obdobne. Stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia je vlastníctvom družstva. Družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o užívaní tohto zariadenia (§ 350 v spojení s § 348 Hospodárskeho zákonníka) s organizáciou určenou národným výborom. Zmluva sa dojednáva na neurčitý čas. Zrušiť zmluvu alebo zmeniť spôsob užívania nebytového vstavaného zariadenia možno len so súhlasom národného výboru. Odplata za užívanie zahrňuje iba úmernú časť nákladov spojených so správou a s riadnym zabezpečovaním údržby a opráv spoločnej časti objektu a skutočné náklady za služby.
Podľa ust. § 9 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, pôsobnosť podľa tohto zákona vykonávajú stavebné úrady, pokiaľ z jednotlivých ustanovení neplynie niečo iné. Stavebným úradom je a) výkonný orgán miestneho národného výboru, ktorý má riadne vybudovanú stavebnú službu a ktorý určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady okresného národného výboru vyhláškou v úradnom liste, b) inak výkonný orgán okresného národného výboru. Vykonávacie predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch vykonávajú výkonné orgány miestnych národných výborov pôsobnosť stavebného úradu, prípadne v ktorých prípadoch môže výkonný orgán okresného národného výboru preniesť pôsobnosť stavebného úradu na výkonný orgán miestneho národného výboru. Ak ide o stavbu prevádzanú v obvode niekoľkých stavebných úradov, povedie konanie a vydá rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že konanie povedie a rozhodnutie vydá niektorý z podriadených výkonných orgánov národných výborov.
Podľa ust. § 196, § 197 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.3.1983, rozhodnutím o pridelení miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných bytových družstiev, prideľuje tieto miestnosti členom užívajúcim družstevný byt orgán družstva. Právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti do užívania. O užívaní miestností neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 152 až 154, 155 ods. 1, § 184 písm. a), c), § 185 písm. a), § 186 a 187. Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela. Miestny národný výbor môže zrušiť užívanie aj vtedy, ak sa má miestnosť, ktorá už nie je potrebná na plánovité hospodárenie s nebytovými miestnosťami, premeniť na miestnosť slúžiacu na bývanie. Miestny národný výbor poskytne užívateľovi náhradnú miestnosť, ak sú pre to dôležité dôvody.
Podľa ust. § 348 zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom do 30.6.1988, (Dočasné užívanie národného majetku),hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku (§ 71) musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a doby užívania, ustanovenie o výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje aj dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa vyporiadajú náklady na ne vynaložené. Miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske účely nesmú sa odovzdať do dočasného užívania bez rozhodnutia orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov. Právo dočasne užívať národný majetok zaniká dohodou, uplynutím určenej doby, a ak užívanie bolo dojednané na neurčitú dobu, uplynutím mesačnej výpovednej lehoty, ak nebola dojednaná iná výpovedná lehota. Ak ide o miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske účely, zaniká právo na ich užívanie aj rozhodnutím orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 223 ods. 2 ObZ, členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých
členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané nasledovné:
Je nepochybné, že predmetná žaloba je určovacou žalobou. V prípade tohto typu žalôb je žalobca povinný preukázať, že na predmetnej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.).
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.
Za danej situácie, kedy žalovaný je vo vzťahu k predmetným priestorom zapísaný ako ich vlastník v katastri nehnuteľností, pričom ako vlastník sa aj správa, žalobcovia, pokiaľ títo tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných priestorov, môžu dosiahnuť odstránenie tejto spornosti ohľadne vlastníctva k nehnuteľnostiam práve predmetnou žalobou. Tým podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na strane žalobcov na predmetnom určení ich spoluvlastníckeho práva.
Priestory v súčasnosti zapísané ako byty č. X, č.X bytového domu na P. X. č. XX a č.XX, č. XX bytového domu na P.Z. X. Č.. XX J. U. boli pôvodne bytmi, ktoré začali užívať konkrétne fyzické osoby, ktorým boli pridelené, pričom tieto osoby z tohto dôvodu súčasne začali splácať členský vklad, resp. ho vložili. Neskôr, rozhodnutím Rady Vsl. KNV v U. boli tieto pôvodné byty označené za neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné podľa § 64 vyhl. Č. 41/1964 Zb., čím boli vypustené z tzv. bytového fondu. Ďalší postup bol taký, že pôvodným užívateľom týchto pôvodných bytov boli členské vklady vrátené a boli im poskytnuté náhradné byty v iných lokalitách. Predmetné priestory tak nadobudli charakter nebytového vstavaného zariadenia, ktorého vlastníkom bolo družstvo, ktoré ho malo dávať do užívania organizáciám a podnikom na základe dohôd o dočasnom užívaní. Z týchto dôvodov splácanie anuity viac neprichádzalo do úvahy. Tieto skutočnosti boli zistené z predložených listín (č. l. 35, č. 37), ktoré účastníci, resp. ich zástupcovia nerozporovali.
Ďalej súdu z predložených listín (č. l. 35, č. 37) vyplýva, že nakoľko uvoľňovanie pôvodných bytov jeho pôvodnými užívateľmi sa udialo v určitom časovom horizonte (museli byť týmto osobám zabezpečené náhradné družstevné byty), s týmito doterajšími užívateľmi malo družstvo uzavrieť dohodu o užívaní miestností neslúžiacich na bývanie podľa vtedy účinného ust. § 196 Občianskeho zákonníka; až potom, čo týmto osobám boli poskytnuté náhradné družstevné byty, družstvo mohlo poskytnúť predmetné priestory do užívania organizáciám alebo podnikom, t.j. v tomto prípade išlo o dočasné užívanie na základe hospodárskej zmluvy podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka.
Súd pri posúdení povahy predmetných priestorov vychádza z vtedy platnej definície bytov podľa § 62 zák. č. 41/1964 Zb o hospodárení bytov, na základe ktorej možno vyvodiť záver, že v danom prípade ide o byty a to z dôvodu, že od začiatku tieto boli podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie (v rámci bytového domu), pričom takéto rozhodnutie nebolo zmenené príslušným orgánom- stavebným úradom. Z uvedeného vyplýva, že predmetné priestory zostali vlastníctvom družstva, ktoré
s nimi môže voľne disponovať a vo vzťahu ku ktorým žalobcovia ako jednotliví vlastníci nemajú žiadne právo spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná.
Pokiaľ by aj súd pri posúdení povahy predmetných priestorov vychádzal z rozhodnutia Rady Vsl. KNV v Košiciach zo dňa 30.6.1965, ktoré by súčasne považoval za rozhodnutie, ktorým pôvodné byty boli určené na iné než bytové účely pre ich zdravotnú závadnosť, a to hoci aj nepríslušným orgánom (podľa názoru súdu KNV nebol oprávnený o tom vôbec rozhodnúť, pretože mu zákon nezveril právomoc stavebných úradov, ktorými mohli byť miestne alebo okresné národné výbory), treba predmetné priestory považovať za nebytové priestory. Ani v tomto prípade podľa názoru súdu sa žalobcovia nestali ich podielovými spoluvlastníkmi, pretože nebola splnená podmienka nadobudnutia spoluvlastníctva k nim zo zákona podľa § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby (v súčasnosti ide o § 16 ods. 7).
Vo vzťahu k predmetným priestorom, zákon vyžaduje pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva splnenie podmienky, aby sa na financovaní týchto nebytových priestorov podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právny predchodcovia.
Pri definícii členského podielu možno vychádzať z ust. § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve, ktorého výška sa určuje zásadne pomerom členského vkladu k základnému imaniu družstva.
Miere účasti člena na družstve korešpondujú práva a povinnosti člena družstva. Členský podiel je pritom majetková kategória - má povahu majetkového práva, je oceniteľný v peniazoch a je prevoditeľný.
Členský podiel možno tiež zadefinovať ako účasť člena družstva na nákladoch družstevnej výstavby bytu, resp. nebytového priestoru. Členský podiel v tomto ponímaní je tá časť nákladov výstavby, ktorá nie je krytá štátnou účasťou a úverom poskytnutým podľa všeobecných právnych predpisov. Členský podiel môže byť pritom odlišný pre členov družstva - nájomcov družst. bytov, pre členov družstva- vlastníkov bytov a pre členov družstva - zamestnancov, ktorí nie sú nájomcami družstevných bytov.
Otázku financovania predmetného domu je možné vyvodiť z listinného dokladu - písomnosti zo 7.4.1966 (č.l. 37), ktorá sa zmieňuje okrem členského podielu aj o dlhodobom investičnom úvere.
Z predmetnej listiny ďalej vyplýva, že vo vzťahu k predmetným priestorom došlo po ich zriadení na nebytové vstavané zariadenie ku finančnému vysporiadaniu a to tak, že medzi družstvom a národným výborom (čiže štátom) sa preúčtoval tento dlhodobý úver a členský podiel. Predmetnému finančnému vysporiadaniu nekorešponduje tvrdenie žalobkyne v 24. rade o tom, že preúčtovanie úveru a členského podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome, a teda jej záver o tom, že na financovaní týchto priestorov sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia (užívatelia) družstevných bytov v dome, resp. ich predchodcovia. Naopak, tým, že pôvodným nájomcom týchto pôvodných bytov boli vrátené čl. vklady, pričom sa do budúcna nepočítalo s inými čl. vkladmi na tieto priestory, pretože tieto sa zmenili na nebytové vstavané zariadenia, ktoré neskôr boli dávané iba do dočasného užívania organizáciám alebo podnikom, prefinancovanie týchto priestorov prešlo na štát a družstvo. Tomu tiež zodpovedá aj v predmetnej písomnosti uvedenie, že splácanie anuity už neprichádza do úvahy. Je pritom bezpredmetné, že tieto zariadenia mali zatiaľ zostať v užívaní členov družstva, pretože sa to týkalo iba tých členov družstva, ktorí doposiaľ užívali predmetné byty a týkalo sa to obdobia, pokiaľ im neboli zabezpečené náhradné družstevné byty, pretože neskôr, po ich uvoľnení pôvodnými užívateľmi- členmi družstva, sa tieto priestory dávali iba do dočasného užívania organizáciám podľa HZ.
Tým nie je naplnená zákonnom požadovaná podmienka nadobudnutia spoluvlastníctva k týmto priestorom vlastníkom bytov pri ich prevode, t.j. podmienka, že na financovaní predmetných nebytových priestoroch sa podieľali svojimi členskými podielmi iba nájomcovia bytov, resp. ich predchodcovia, na základe čoho súd žalobu aj v tomto prípade považuje za neodôvodnenú.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade (či už v prípade, že predmetné priestory treba považovať za byty a ani v prípade, že ide o nebytové priestory) žalobcovia nepreukázali, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi priestorov v súčasnosti označených na príslušnom LV ako byty č. X, č. X,
č. XX a č. XX bytového domu na P. X.. XX a XX v U., na základe čoho súd žalobu v tejto časti nároku zamietol.
Súčasne žalobu v jej prevyšujúcej časti (t.j. týkajúcej sa priestoru v súčasnosti zapísaného ako byt č. XX bytového domu na P. X. XX J. U.), v ktorej je ešte potrebné doplniť dokazovanie, vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods.2.O.s.p., v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách celého konania, odvolanie nie je prípustné.