Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-196-2010.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/196/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v právnej veci navrhovateľa: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T., občan SR, zast. opatrovníkom Mgr. Luciou Lorenčíkovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad proti odporkyni: K. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, A. X, T., občan SR, zast. opatrovníkom JUDr. Svetlanou Novysedlákovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 28.10.2010 doplneným na základe výzvy súdu podaním zo dňa 19.1.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na príspevok na výživu navrhovateľa ako rozvedeného manžela od 1.1.2011 vo výške 20,- eur.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 9.7.2010 rozsudkom Okresného súdu Poprad s tým, že po rozvode manželstva účastníci konania naďalej nežijú v spoločnej domácnosti. Odporkyňa býva v podnájme a navrhovateľa je bez domova na ulici s tým, že žiadal posielať písomnosti na Mesto T.. Navrhovateľ je podľa svojho vyjadrenia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie s tým, že nemá žiaden príjem od novembra 2010 do kedy poberal dávku v hmotnej núdzi. Ohľadom majetkových a príjmových pomerov odporkyne nevedel navrhovateľ nič uviesť s tým, že pravdepodobne je tiež nezamestnaná.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Súd uznesením z dôvodu neznámeho pobytu navrhovateľa aj odporkyne, ktorým sa aj napriek rozsiahlemu šetreniu adries ich pobytu nepodarilo doručiť žiadnu písomnosť a rovnako sa nepodarilo zistiť žiadnu adresu, na ktorej by títo preberali písomnosti doručované súdom, ustanovil obom opatrovníkov pre toto konanie.
Navrhovateľ a ani opatrovníčka navrhovateľa nepredložili súdu žiadne dôkazy a ani nenavrhli súdu vykonať dokazovanie v prejednávanej veci.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 26.4.2012, ktorého sa nezúčastnili navrhovateľ, odporkyňa, ani obaja opatrovníci účastníkov, preto súd podľa § 101 ods.2/ O.s.p. pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov a ich opatrovníkov.
Podľa ustanovení § 72 ods.l/, 2/, 3/ zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 OSP, ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 OSP.
Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta OSP. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
Aby mohol žalobca, ktorého primárne v občianskom súdnom sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta OSP) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.
Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenie § 153 ods. 1 OSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom navrhovateľ aj keď ho v tomto sporovom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz ohľadom svojich majetkových pomerov a ani majetkových pomerov odporkyne. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiadne dôkazy postačujúce na to, aby preukázali jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko odporkyňa nemôže v zmysle citovaného odseku 1/ § 72 zákona o rodine prispievať na výživu navrhovateľa finančnou sumou v žiadnej výške.
Vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadnemu z účastníkov v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.