Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cob-63-2023.pdf
PDF · 157.19 KB
Case nature
Subarea
42Cob/63/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci navrhovateľa: DENIM group s.r.o., so sídlom Prešovská 45, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 228 371, právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334 proti odporcovi: MLYNY, a.s., so sídlom Veľká Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 36 287 351, právne zastúpený: ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/82/2023-587 zo dňa 23. augusta 2023, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/82/2023-587 zo dňa 23. augusta 2023 potvrdzuje.
Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2023 doplnený podaním zo dňa 21.08.2023 a druhou výrokovou vetou navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2023 domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne sa domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť sprístupniť navrhovateľovi priestory v obchodnom centre Mlyny Nitra, Štefániková trieda 61, 949 01 Nitra, prípadne na inom mieste, kde sa nachádzajú veci špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a poskytnúť mu ďalšiu potrebnú súčinnosť tak, aby navrhovateľ mohol veci prevziať o odviezť.
3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný zdôvodnil návrh tým, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich globálne renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je dovozcom/nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými partnermi. Spoločnosť DENIM retail s.r.o. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako podnájomník, obchodné priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z kože, doplnkov a príslušenstva disponujúca personálnymi a logistickými kapacitami umožňujúcimi predaj tovaru vo vlastníctve komitenta. Navrhovateľ ako vlastník tovaru a komitent uzavrel dňa 31.03.2016 komisionársku zmluvu so spoločnosťou DENIM retail s.r.o., ako komisionárom, za účelom predaja tovaru navrhovateľa. Základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do predajne CUBE nachádzajúcej sa v Obchodnom centre Mlyny Nitra taktiež prevádzkovanej predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celkovej
hodnote 271.963,26 eur. Predajca ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške 38.288,63 eur, ktoré predajca považuje za sporné a namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa 06.04.2023, na základe čoho odporca vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O uvedenej skutočnosti predajca bezodkladne informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca zároveň informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa k veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli zaslané odporcovi požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.
4. Navrhovateľ ďalej na zdôvodnenie návrhu uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Navrhovateľ s ohľadom na charakter zadržiavaných vecí operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore, prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe mailovej správy zo dňa 28.04.2023 zaslal odporcovi dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznam vecí (tovaru) nachádzajúcich sa v týchto prevádzkach ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Medzi navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, kde navrhovateľ poskytol odporcovi všetky informácie, ktoré požadoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal navrhovateľ za to, že aj odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené.
5. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporca do dnešného dňa priestory nesprístupnil a tovar jeho vlastníkovi nevydal. Odporca začal bez súhlasu vlastníka či predajcu a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Odporca tým, že nevykonal súpis resp. iné ochranno-preventívne opatrenie, podľa názoru navrhovateľa navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, prípadne ktoré boli konaním odporcu poškodené, odňaté či odcudzené. Svojim konaním tak marí možnosť neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia.
6. Navrhovateľ ďalej poukázal na všeobecnú úpravu záložného a zádržného práva, ako aj osobitnú úpravu zabezpečenia pohľadávky na nájomnom, ktorú je podľa jeho názoru vylúčené aplikovať na konanie odporcu. Tým, že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie s týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti a znemožnením obratu daného tovaru v obchodnom styku a teda aj získania výnosov z ich predaja, výrazne a bez možnosti akejkoľvek mitigácie zo strany navrhovateľa spôsobuje vlastníkovi škody nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie vážne škody a ohrozenie existencie predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na cash- flow navrhovateľa a jeho celkovú možnosť ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce zadržiavaný tovar a zariadenia.
7. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä značné narastanie týchto škôd. Svojvoľné konanie odporcu a ním navodený a predlžovaný protiprávny stav poškodzujúci navrhovateľa podľa jeho názoru dosahuje vzhľadom na časový faktor takú mieru závažnosti a intenzity, že jeho predlžovaním sa nielen navyšujú škody spôsobené navrhovateľovi, ale nezvratne je ohrozené aj právo a zmysel domáhať sa nápravy v štandardnom konaní a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Inštitút neodkladného opatrenia je podľa názoru navrhovateľa jediný procesno-právny inštitút, ktorý úpravou pomerov medzi účastníkmi v tejto fáze zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci došlo k naplneniu účelu tohto konania a bol umožnený jeho výkon.
8. Podaním zo dňa 21.08.2023 navrhovateľ doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom doložil dôkazné prostriedky, ktoré podľa jeho tvrdení preukazujú skutočnosť, že požadované veci sa ku dňu zneprístupnenia prevádzok zo strany odporcu nachádzali v predmetnej prevádzke (obchodnom priestore). Navrhovateľ odkázal na priložený Inventárny zápis o inventúre, ktorú dňa 03. apríla 2023 navrhovateľ v kooperácii s predajcom (komisionárom) vykonal vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu v nadväznosti na avizované ukončenie nájomného (resp. podnájomného) vzťahu, a to bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcu do prevádzok a protiprávnym zadržaním vecí v prevádzkach. Navrhovateľ poukázal na fotografie vyhotovené osobne konateľom navrhovateľa dňa 22. júna 2023 (počas avizovaného súpisu vecí) na prevádzke v AUPARK ŽILINA prevádzkovaného spriaznenou osobou odporcu (AUPARK Žilina SC a. s.), z ktorých je podľa jeho názoru evidentné, že jednotlivé boxy sú označené číslami zhodnými s priloženou inventarizáciou. Uviedol, že z fotografie vyhotovenej osobne konateľom navrhovateľa dňa 29. júna 2023 o 16:05 hod. je evidentné, že spriaznená osoba odporcu (AUPARK Košice SC, s. r. o.) presúva v rámci nákupného centra AUPARK KOŠICE jednotlivé boxy označené číslami zhodnými s inventarizáciou pre prevádzku predajcu v nákupnom centre AUPARK KOŠICE prevádzkovanou spriaznenou spoločnosťou odporcu. Uvedenými skutočnosťami je podľa názoru navrhovateľa preukázané, že spriaznené osoby odporcu neoprávnene nakladajú s inventarizovaným tovarom navrhovateľa a tento tovar sa naďalej neoprávnene nachádza v ich dispozícii aj v rámci prevádzok v iných „odporcovi spriaznených“ nákupných centrách.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že po oboznámení sa so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní splnenia jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho vyplývajúcej chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ doložil na preukázanie vlastníckeho práva k tovaru faktúry. Súd mal za to, že pokiaľ by aj navrhovateľ predloženými faktúrami od dodávateľov preukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí, na ktoré si odporca podľa tvrdení navrhovateľa uplatnil zádržné právo, navrhovateľ dostatočným spôsobom súčasne neosvedčil, že konkrétne tie veci, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú tými, ktoré by mal odporca podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene zadržať v označenej predajni, prípadne v iných priestoroch. Súd mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom súdu neozrejmil a nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k záverom, že práve tovar uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je odporcom skutočne zadržiavaný. Navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko súd nemôže bez ďalšieho odporcovi uložiť povinnosť vydať navrhovateľovi veci, ktorých skutočné zadržiavanie nemá hodnoverne preukázané. Súd poukázal na to, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. Navrhovateľ pritom neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči odporcovi. Inými slovami, navrhovateľ podľa názoru prvostupňového súdu dostatočne neosvedčil skutočnosť, že tovar, ktorý mu má byť zo strany odporcu aktuálne zadržiavaný je skutočne ten, ktorý v návrhu konkretizoval a označil.
10. Prvoinštančný súd v danej súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ v obdobnej právnej veci už skôr vyslovil iný záver, bolo tomu tak najmä z dôvodu, že nemal vedomosť o obdobných súdnych konaniach, v ktorých sa navrhovateľ na základe totožných skutkových tvrdení domáha vydania v návrhu označeného tovaru, avšak vždy z inej obchodnej prevádzky odporcu. Z úradnej činnosti súdu sú mu totiž známe najmenej tri obdobné konania vedené v totožnom senáte, ako je predmetná vec (18Cb/87/2023, 18Cb/82/2023 a 18Cb/77/2023), na základe ktorých súd nadobudol vedomosť o tom, že predajca – obchodná spoločnosť DENIM retail s.r.o., bola v zmysle uzavretej komisionárskej zmluvy povinná
predávať tovar vo vlastníctve navrhovateľa v rôznych obchodných prevádzkach, pričom hodnoverná konkretizácia aktuálne zadržiavaného tovaru na jednotlivých prevádzkach, resp. na prevádzke, ktorá sa danej veci týka, v návrhu absentuje. Z uvedených dôvodov súd nemá dostatočne osvedčené, do ktorej obchodnej prevádzky bol tovar skutočne dodaný, ktorý konkrétny tovar sa v ktorej prevádzke skutočne nachádza a v ktorej prevádzke má údajne dochádzať k jeho zadržiavaniu.
11. Súd v ďalšom poukázal vo svojom odôvodnení na tú skutočnosť, že navrhovateľ ako dôkazy v prevažnej väčšine doložil len jednostrannú komunikáciu navrhovateľa voči odporcovi, pričom nedoložil žiadnu relevantnú reakciu odporcu na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí. Z mailovej správy navrhovateľa zo dňa 06.04.2023, ktorým oznámil odporcovi, že v nebytových priestoroch 2.06, 10 TOMMY HILFIGER, č. 2.09 CUBE a č. 3.06a DENIM multibrand sa nachádzajú výlučne veci vo vlastníctve navrhovateľa, však nie je zrejmé, o ktoré veci konkrétne ide, pričom tieto nie je žiadnym spôsobom možné stotožniť s vecami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ taktiež nedoložil žiadnu spätnú väzbu odporcu na uvedený mail. Ani v ďalšom maili zo dňa 06.04.2023 nebol tovar a ani zariadenie žiadnym spôsobom konkretizované a opäť súdu nebola doložená žiadna reakcia odporcu. Ani v predžalobnej výzve adresovanej odporcovi navrhovateľ nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne veci žiada vydať tak, aby tieto mohli byť súdom stotožnené s vecami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani z mailovej komunikácie zo dňa 28.4.2023 a ani z nasledujúcej mailovej komunikácie nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide a opäť nebola doložená žiadna reakcia zo strany odporcu. Pokiaľ ide o návrh kúpnej zmluvy a preberací protokol, tieto sa netýkajú odporcu, ale iného subjektu, pričom opäť tovar, ktorý mal byť podľa čl. II kúpnej zmluvy predmetom kúpy, nie je špecifikovaný.
12. Osobitne prvoinštančný súd vo vzťahu k priloženému inventárnemu zápisu, ktorým navrhovateľ mienil súdu osvedčiť skutočnosť, že tovar, ktorého vydania sa domáha, sa skutočne nachádzal v predmetnom obchodnom priestore, súd konštatoval, že tento sám o sebe hodnoverne nepreukazuje, že by sa mal uvedený tovar v súčasnosti nachádzať na danej prevádzke a práve ten by mal byť odporcom v súčasnosti zadržiavaný. Súd na danom mieste poukázal na zrejmý rozpor v skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom, keď navrhovateľ najprv uviedol, že súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzke nebol vykonaný, resp. nemá vedomosť o jeho vykonaní, čím bude zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, avšak následne súdu svoj vlastný súpis predkladá, a to aj spolu s fotografiami, o ktorých tvrdí, že sú vyhotovené z odporcom práve avizovaného súpisu a presunu vecí. Súd poukázal na to, že údajná inventarizácia vecí bola vykonaná dňa 03.04.2023, teda viac ako 4 mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj pred samotným odstúpením odporcu od nájomnej zmluvy. Z uvedeného mal súd osvedčené len to, ktoré veci sa na prevádzke (pokiaľ na ňu boli dodané) mohli nachádzať predtým, ako odporca odstúpil od nájomnej zmluvy a vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal možnosť s predmetom nájmu nakladať a tento (čo i len čiastočne) z predajne vypratať. Rovnako v uvedenom čase mohlo dôjsť k predaju tovaru nachádzajúceho sa v predajni pred ukončením nájomného vzťahu. Súd opätovne poukázal na skutočnosť, že odporcovi bez ďalšieho nemôže uložiť povinnosť vydať tovar, o ktorom nemá s istotou preukázané, že je skutočne odporcom zadržiavaný a že sa skutočne nachádza v prevádzke odporcu. Navrhovateľ nijako súdu nepreukázal, od ktorého konkrétneho dňa malo zo strany odporcu dôjsť k zamedzeniu vstupu navrhovateľa do jeho prevádzky. V danej súvislosti súd poukázal na to, že z priložených faktúr navyše vyplýva, že značná časť označeného tovaru bola doručená do inej prevádzky ako OC Mlyny Nitra (CUBE Bratislava). K tvrdeniam navrhovateľa o tom, že zo strany odporcu nikdy nedošlo k spochybneniu rozsahu zadržiavaných vecí súd uviedol, že navrhovateľ túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, pričom práve z priloženého listu odporcu zo dňa 12.04.2023 vyplýva jej rozpor, kedy odporca od navrhovateľa vyslovene požadoval presnú špecifikáciu vecí, ktoré má údajne vo svojom vlastníctve a ktoré sa majú v jeho prevádzke nachádzať. Taktiež tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporcovi v rámci mailovej komunikácie zo dňa 28.04.2023 zaslal dokument obsahujúci stav skladu v jednotlivých prevádzkach, ktorý odporca nikdy nespochybnil, túto skutočnosť súd nemá preukázanú, nakoľko uvedená príloha nebola súdu doložená v rámci predmetnej komunikácie, avšak navrhovateľ uvedený dokument predložil až následne ako samotný dokument práve bez nadväznosti reakcie odporcu. Vo vzťahu k priloženým fotografiám z prevádzky Aupark Košice, ktorými navrhovateľ mienil preukázať manipuláciu s boxami, ktoré majú zhodné označenie ako priložený inventúrny zápis pre prevádzku v nákupnom centre Aupark Košice, súd záverom uviedol, že sa uvedené týka odlišnej prevádzky, a teda tieto skutočnosti nie sú relevantné pre toto konanie, pričom navyše z priložených
fotografií opätovne nie je možné hodnoverne uvedený tovar stotožniť. Obdobne to platí aj pre fotografie a inventúrny zápis prevádzky v Aupark Žilina. 13. Záverom prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania sa domáha, a teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči ktorej neodkladné opatrenie navrhovateľ smeruje. Prijatie tohto záveru neumožňuje ani k návrhu pripojený navrhovateľom vytvorený zoznam a identifikácia zadržiavaného tovaru, či zoznam faktúr MARC JACOBS, MICHAEL KORS a LUXOTTICA, keďže vôbec nemajú výpovednú hodnotu o tom, či tento tovar bol v návrhom dotknutej prevádzke v čase navrhovateľom tvrdeného zadržania odporcom, ako aj v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Prvoinštančný súd poukázal i na to, že je otázne, prečo navrhovateľ dokladal ako dôkaz faktúry, ktoré sa týkajú tovaru, ktorý mal byť doručený, dodaný, predaný do inej prevádzky ako OC Mlyny Nitra (CUBE Bratislava). Neodkladným opatrením pritom možno uložiť odporcovi povinnosť vydať len tie individuálne určené veci, ktoré skutočne neoprávnene zadŕžal. Dôkazné bremeno pritom nesie navrhovateľ, ktorý musí súdu osvedčiť, o ktoré konkrétne veci ide. Uvedenú povinnosť pritom musí splniť do vydania uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Opätovne pritom súd poukázal na skutočnosť, že samotný navrhovateľ v návrhu konštatuje, že v prípadnom konaní vo veci samej bude bez vykonaného súpisu tovaru obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa nachádzali v tom ktorom priestore odporcu.
14. Prvoinštančný súd z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobe neodkladného opatrenia, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd pritom záverom konštatoval, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť ani zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní voči dlžníkovi.
15. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný, keďže návrh bol zamietnutý.
16. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Žilina podal navrhovateľ včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namietal, že súd nedostatočným spôsobom skúmal skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho vec, ako aj podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne posúdil. Žalobca vyslovil v odvolaní presvedčenie, že vlastnícke právo k veciam preukázal jednak identifikáciou tovaru, súvisiacimi faktúrami, komisionárskou zmluvou ako aj zúčtovacou faktúrou komitenta.
17. Navrhovateľ v odvolaní opakovane poukázal na to, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Odporca v súvislosti s ukončením zmluvy vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Napriek danej výzve na vypratanie priestorov znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie so všetkými vecami v obchodnom priestore, vrátane tovaru vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ pritom poukázal na to, že operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore, prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe mailovej správy zo dňa 28.04.2023 zaslal odporcovi dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznam vecí (tovaru) nachádzajúcich sa v týchto prevádzkach, ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na mailovú správu odporcu z 03.05.2023, v ktorej prílohe bola aj vzorová kúpna zmluva a preberací protokol, ktoré sa mali aplikovať na všetky obchodné prevádzky, pričom v odporcom pripravenej kúpnej zmluve a protokole sa explicitne konštatuje a vychádza z predpokladu, že navrhovateľ je vlastníkom zariadenia aj tovarov v obchodných prevádzkach. V mailovej komunikácii zo dňa 23.05.2023 boli odporcom nacenené niektoré položky
zariadení, o ktoré mal odporca záujem a taktiež sa v nej riešil harmonogram a logistika odvozu vecí vlastníkom, ako aj poradie uvoľňovania prevádzok, na základe čoho mal navrhovateľ dôvodne za to, že odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené.
18. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že súčasťou mailovej správy navrhovateľa zo dňa 28.04.2023 bola okrem komisionárskej zmluvy a dokumentácie pre overenie vlastníctva aj inventarizácia tovaru v prevádzke, ktorú dňa 03.04.2023 vykonal navrhovateľ v kooperácii s predajcom vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu. Navrhovateľ pritom poukázal na to, že počas inventarizácie samotný odporca neumožnil odnášať žiadne veci z prevádzky a rovnako neumožnil vynášanie z prevádzky ani neskôr, a preto je nepochybné, že s vecami patriacimi navrhovateľovi nachádzajúcimi sa na prevádzke mohol od času inventarizácie disponovať výlučne odporca.
19. Vo vzťahu k inventarizácii tovaru navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že jednotlivé tovary (okrem topánok/obuvi, ktoré boli iba spočítané) sú zaradené do jednotlivých boxov, do ktorých bol inventarizovaný tovar ukladaný. Zoznam a identifikácia tovaru priložené k návrhu boli teda vyhotovené na základe internej evidencie navrhovateľa a predajcu vyplývajúcej z vykonanej inventarizácie zo dňa 03.04.2023 a boli v takomto rozsahu najneskôr dňa 28.04.2023 zaslané odporcovi, ktorý rozsah zadržiavaného tovaru so zoznamom obdržaným od navrhovateľa nespochybnil. Inventarizácia bola zrealizovaná na tovar, ktorý sa nachádzal na prevádzke, a to bez ohľadu, kam bol pôvodne dodaný a následne v rámci interných prenosov prenesený z dôvodu efektívnosti predaja. Počas inventúry sa žiadny tovar nepredával, nakoľko prevádzka bola z dôvodu inventúry pre zákazníkov uzatvorená, čo je v prípade inventarizácie tovarov na prevádzkach s obdobným tovarom celkom bežné. Odporca prostredníctvom poverenej súkromnej bezpečnostnej služby zároveň znemožnil odnášať akýkoľvek tovar z prevádzky už v čase vykonávania inventarizácie, t.j. už dňa 03.04.2023. Od inventarizácie tovaru teda spísaný tovar nikto neodnášal a po vykonaní inventarizácie tovaru navrhovateľ do prevádzky nevstupoval. Odporca namiesto vydania vecí navrhovateľovi neoprávnene uplatnil na veci navrhovateľa údajné zádržné právo, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Inventúrny zoznam tovaru na prevádzke, ktorý bol vyhotovený na základe inventarizácie zo dňa 03.04.2023 nebolo možné predložiť odporcovi už pri jeho upovedomení o vlastníckom práve navrhovateľa k veciam na prevádzke (dňa 06.04.2023), nakoľko záznamy z inventarizácie bolo nutné ďalej spracovať a dať do podoby interpretovateľnej odporcovi, čo navrhovateľ aj urobil v rámci jeho výzvy zo dňa 28.04.2023, ku ktorej priložil podrobný zoznam skladu k predmetnej prevádzke. Reakciou odporcu bola mailová správa zo dňa 03.05.2023, ktorou odporca navrhovateľovi predložil návrhy kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu, z ktorých nesporne vyplýva, že odporca si bol vedomý vlastníckeho práva navrhovateľa ku všetkým veciam na prevádzke. Navrhovateľ vyčítal prvoinštančnému súdu, že sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré boli pre právne posúdenie veci zásadného významu.
20. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporca začal následne bez súhlasu vlastníka svojvoľne nakladať s tovarom navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Dňa 22.06.2023 zaslal zástupca odporcu mailom upovedomenie o chystanom súpise a svojvoľnom presune vecí do skladových priestorov v jednej z obchodných prevádzok. Navrhovateľ na uvedené reagoval výzvou z rovnakého dátumu 22.06.2023 na zdržanie sa protiprávneho konania. Súpis zadržiavaných vecí tak nakoniec nebol zrealizovaný v žiadnej obchodnej prevádzke, avšak napriek tomu sa začalo s vecami nakladať.
21. Navrhovateľ prvostupňovému súdu vytýka, že v ods. 26 napadnutého rozhodnutia zásadne nesprávne interpretuje jednotlivé skutkové okolnosti, nakoľko navrhovateľ v návrhu uviedol len tú skutočnosť, že súpis vecí nebol vykonaný odporcom, hoci prevádzkovateľ OC Aupark Žilina o takomto súpise navrhovateľa informoval, no vo finále ho dňa 22.06.2023 nevykonal. Súd prvej inštancie si teda zamieňa inventarizáciu tovaru navrhovateľa na prevádzke z 03.04.2023, ku ktorej došlo a súpis vecí, ktorý zamýšľal vykonať odporca v OC Aupark Žilina dňa 22.06.2023, ku ktorému nedošlo. Navrhovateľ tak vytýka prvoinštančnému súdu zmätočnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia.
22. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporca vzhľadom na administratívnu náročnosť súpisu vecí, ako aj zrejmý „taktický“ úmysel doposiaľ nepristúpil k presnému súpisu zadržiavaných vecí, čo však nemožno klásť na ťarchu navrhovateľa.
23. Navrhovateľ uviedol, že dôkazmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dostatočne preukázal naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
Navrhovateľ má za to, že osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, ako aj vlastníctvo k veciam zadržiavaným odporcom a súčasne protiprávnosť konania odporcu v podobe neoprávnenej držby. Poukázal na to, že právnu úpravu záložného a zádržného práva prenajímateľa podľa § 672 ods. 1 a 2 Obč. zák. nie je možné použiť na konanie odporcu a najmä nie je možné odôvodniť zadržiavanie vecí vo vlastníctve navrhovateľa, nakoľko nie je naplnená základná požiadavka, keďže nejde o veci, ktoré by patrili nájomcovi a navyše odporca nenaplnil ani striktné formálne podmienky zadržiavania vecí, keď nevykonal žiadny súpis požadovaný zákonom v lehote požadovanej zákonom. Pre uplatnenie všeobecného zádržného práva v súlade s § 151s) Obč. zák. sa zo zákona kategoricky vyžaduje oprávnená držba, t.j. dobrovoľné odovzdanie veci dlžníkom veriteľovi. Odporca sa nikdy nestal oprávneným držiteľom predmetných hnuteľných vecí a nikdy k nim nenadobudol zádržné právo, nakoľko domnelý dlžník nikdy dobrovoľne ani inak neposkytol veci prenajímateľovi. Všeobecná úprava zádržného práva poskytuje zádržné právo veriteľovi iba voči osobe, voči ktorej má veriteľ pohľadávku a ktorej je inak povinný veci vydať. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že danosť práva na strane navrhovateľa je osvedčená jednoznačne.
24. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že hodnota zadržiavaných vecí v danom prípade predstavuje výšku 271.963,26 Eur a celkovo vo všetkých obchodných priestoroch až 2.263.679,83 Eur. Tým, že odporca protiprávne zadržiaval luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje mu nakladať s týmto tovarom, spôsobuje navrhovateľovi okrem škody spôsobenej marením jeho základnej obchodnej činnosti aj škodu v podobe podstatného zníženia obchodnej ceny daného tovaru v čase. Uvedená škoda sa výrazne prehlbuje udržiavaním a predlžovaním protiprávneho stavu. Odporca sa nielenže protiprávne zmocnil vecí vo vlastníctve navrhovateľa a protiprávne ich zadržiava, avšak napriek výzvam a v rozpore so zákonom začal so zadržiavanými vecami svojvoľne nakladať. Navrhovateľ poukázal súčasne na to, že tým, že odporca pred svojvoľným nakladaním s cudzími vecami nevykonal ich súpis (napr. za prítomnosti notára), bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, ktoré boli prípadne konaním odporcu poškodené, prípadne odňaté či scudzené.
25. Záverom navrhovateľ poukázal na to, že ním požadovanú ochranu nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, len neodkladným oparením, nakoľko predmetom daného návrhu nie je uplatnenie peňažnej pohľadávky. Pokiaľ ide o požiadavku proporcionality, navrhovateľ uviedol, že rozsahom podaného návrhu nezasahuje neodkladné opatrenie do žiadnych práv odporcu a žiadnym spôsobom ho neobmedzuje. Hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene zadržiavaných odporcom predstavovala sumu 271.963,26 Eur, pričom sporné nároky odporcu voči predajcovi predstavujú iba výšku 38.288,63 Eur. Už uvedená skutočnosť teda predstavuje podľa názoru navrhovateľa zásadný nepomer k aktuálnej situácii. Z uvedených skutočností preto podľa názoru navrhovateľa nepochybne vyplýva, že neodkladným opatrením navrhovaný zásah je primeraný aj z hľadiska naplnenia požiadavky proporcionality.
26. Záverom navrhovateľ vyčíta prvostupňovému súdu s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva porušenie práva na spravodlivé súdne konanie s poukazom na nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že súd dostatočne nereagoval na skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, najmä presvedčivo nereagoval na komunikáciu medzi stranami sporu, ktorá preukazuje, že odporca si je vedomý skutočnosti, že navrhovateľovi požadované veci neoprávnene zadržiava. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná voči odporcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
27. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal vo vzťahu k inventúrnym súpisom, ktoré boli navrhovateľom doložené na to, že od vypracovania inventúrneho súpisu zo dňa 03.04.2023 mohol DENIM retail s.r.o. alebo navrhovateľ až minimálne do odstúpenia od nájomnej zmluvy dňa 13.04.2023 manipulovať s tovarom, preto inventúrny súpis nie je možné považovať za preukazný v súvislosti s existenciou tovaru v prevádzke CUBE. Navyše ide o interný súpis navrhovateľa, ktorý ako uvádza sám navrhovateľ v odvolaní, neskôr „spracovával“, preto tento súpis nie je možné považovať za objektívny a hodnoverný dôkaz o stave tovaru na predajniach ani v prípade, ak by bolo zaručené, že
s tovarom v medziobdobí nikto nemanipuloval. Odporca v ďalšom uviedol, že pokiaľ by aj bolo dostatočne preukázané vlastnícke právo navrhovateľa k tovaru, neznamená to, že tento tovar sa nachádza v prevádzke CUBE, preto nemôže byť vydané rozhodnutie, nakoľko hrozí, že bude nevykonateľné. Niektorý tovar môže byť predaný, nedodaný do prevádzky CUBE a pod. Z uvedených dôvodov odporca súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorého odôvodnenie považuje za správne, jasné a spravodlivé. Dôvody odvolania navrhovateľa tak nie sú dané, nakoľko súd posúdil vec z právneho hľadiska správne a dané rozhodnutie dostatočne a jasne odôvodnil.
28. Odporca v ďalšom uviedol, že z listu zo dňa 06.04.2023, ani z listu zo dňa 12.04.2023, ktoré zaslal navrhovateľ odporcovi, a na ktoré odkazuje vo svojom odvolaní nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci sa má jednať a nie je preukázané ich vlastnícke právo. Všetky zoznamy tovaru, ktoré navrhovateľ vyprodukoval nepreukazujú skutočnosť, že daný tovar uvedený v ktoromkoľvek zozname sa nachádza v ktorejkoľvek prevádzke a už vôbec nie, ktorý sa nachádza práve v prevádzke CUBE, ktorá je predmetom tohto konania. Od vypracovania inventúrneho súpisu zo dňa 03.04.2023 mohol DENIM retail alebo žalobca minimálne až do odstúpenia od nájomnej zmluvy dňa 13.04.2023 manipulovať s tovarom, preto inventúry súpis nie je možné považovať za preukazný v súvislosti s existenciou tovaru v prevádzke CUBE.
29. Odporca konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje na škodu, ktorá by mohla potenciálne vzniknúť, ktorou sa snaží navrhovateľ preukázať potrebu upraviť pomery a súčasne obavu, že exekúcia bude ohrozená, tak táto obrana nie je relevantná, nakoľko ju nemožno považovať za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú. Navyše danú škodu môže navrhovateľ žiadať nahradiť od toho, kto ju zapríčiňuje, pričom odporca to nie je. Preto škoda nemôže byť považovaná za atribút pri rozhodovaní o nariadení či nenariadení neodkladného opatrenia.
30. Odporca v ďalšom poprel tvrdenia navrhovateľa o tom, že s tovarom svojvoľne a neoprávnene nakladá poukazom na to, že požiadal o prenos vecí do skladu, o čom bola spísaná notárska zápisnica N 495/2023 zo dňa 14.08.2023. Odporca v danom smere poukázal na to, že bol nútený všetky veci premiestniť z danej obchodnej jednotky do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, teda nešlo o svojvoľné nakladanie s tovarom zo strany odporcu, ako to tvrdí navrhovateľ vo svojom návrhu.
31. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie, ktorým bolo v jednej veci vyhovené a nariadené neodkladné opatrenie, odporca dal súdu do pozornosti ďalšie rozhodnutia - napr. 56Cb/31/2023-2601 vydané OS Žilina (odporca AUPARK Žilina SC a.s.), 38Cb/80/2023 vydané OS Žilina (odporca MLYNY , a.s.) alebo 18Cb/87/2023 vydané OS Žilina (odporca AUPARK Košice SC, a.s.), ktorými boli zamietnuté návrhy na vydanie neodkladného opatrenia v rovnakých veciach navrhovateľa. Z uvedeného je teda nepochybné, že neodkladné opatrenie nemalo byť vydané ani v prvom prípade. Navrhovateľ súdu účelovo predložil iba jednostranné tvrdenia nezohľadňujúce skutočný skutkový stav. Z uvedených dôvodov odporca navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a priznal odporcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Navrhovateľ sa k odvolacej replike odporcu ďalej nevyjadril.
33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 (viazaný rozsahom odvolania), § 380 (viazaný dôvodmi odvolania) a § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
34. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
35. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
36. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
37. Správne konštatoval prvoinštančný súd, že nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu s tým, že súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon tak predpokladá dva dôvody, kedy je možné nariadiť neodkladné opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a v prípade, ak jestvuje obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Vždy je však potrebné splniť podmienku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Prvoinštančný súd správne konštatoval, že v danom prípade nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko predmetom konania nie je peňažná pohľadávka. V ďalšom sa prvoinštančný súd zameral na osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konštatoval, že navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemal za dostatočne preukázané, že v návrhu uvedený tovar je skutočne tovarom, ktorý sa aktuálne nachádza v prevádzkových priestoroch odporcu a práve tento má byť ním aj zadržiavaný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a poukazuje na správnosť dôvodov uvádzaných v bodoch 23 až 29 odvolaním navrhovateľa napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podporne uvádza nasledovné:
38. Odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že navrhovateľ svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné podmienky potrebné na jeho nariadenie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavku úplnosti skutkových zistení, teda v rámci konania o neodkladnom opatrení sa nezisťujú tie skutočnosti, ktoré musí mať súd za zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci a zároveň skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané, avšak mali by byť osvedčené relevantnými dôkazmi. Preto aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia platí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom nie je postačujúce len tvrdiť, avšak musia byť doložené dôkazmi, ktorými navrhovateľ svoj návrh osvedčuje. Súd totiž v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nevykonáva riadne dokazovanie v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP, avšak pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov osvedčujúcich tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ preto musí opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (predovšetkým musí preukázať existenciu nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov). Povinnému z neodkladného opatrenia môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie povinnosti.
39. Navrhovateľ neodkladným opatrením navrhoval, aby súd nariadil odporcovi povinnosť vydať mu a umožniť prevziať a odviezť v návrhu ním označený tovar, ktorý by sa mal nachádzať v OC Mlyny Nitra, v prevádzke CUBE. Vlastníctvo k danému tovaru preukazoval priloženými faktúrami, zúčtovacou faktúrou, komisionárskou zmluvou ako aj inventarizáciou tovaru zo dňa 03.04.2023. Okresný súd správne konštatoval, že na podklade týchto navrhovateľom tvrdených skutočností nemá dostatočne osvedčené, do ktorej obchodnej prevádzky bol tovar skutočne dodaný, ktorý konkrétny tovar sa v ktorej prevádzke skutočne nachádza a v ktorej prevádzke má údajne dochádzať k jeho zadržiavaniu. V danom smere odvolací súd k výhradám navrhovateľa produkovaným v odvolaní, že vlastnícke právo k dotknutému tovaru preukázal jednak faktúrami, komisionárskou zmluvou, identifikáciou tovaru, ako aj zúčtovacou faktúrou komitenta uvádza, že odvolateľ danými listinami nepreukázal základnú podmienku potrebnú k osvedčeniu svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to ktorý konkrétny tovar sa nachádza priamo na dotknutej prevádzke CUBE v OC Mlyny. Odvolací súd zhodne so závermi prvostupňového súdu konštatuje, že pripojené faktúry samé o sebe neosvedčujú vlastníctvo navrhovateľa k tovaru, ani neosvedčujú, že práve tovar, ktorého vydania sa navrhovateľ daným neodkladným opatrením na dotknutej prevádzke domáha, sa na danej prevádzke aktuálne nachádza. Pokiaľ odvolateľ predložil v súdnom konaní komisionársku zmluvu, odvolací súd navyše konštatuje, že navrhovateľ síce osvedčil zmluvný vzťah medzi ním a spoločnosť DENIM retail s.r.o., ktorého predmetom bolo dojednanie základných podmienok predaja tovaru vo vlastníctve komitenta v mene komisionára a na účet komitenta, ako aj následného zúčtovania platieb (kúpnej ceny) prijatých
komisionárom za predaný tovar komitenta, a taktiež odmeny, avšak súčasne z danej komisionárskej zmluvy (ktorá ma charakter rámcovej zmluvy) nie je možné presne stotožniť tovar, ktorý mal byť spoločnosti DENIM retail s.r.o. zo strany navrhovateľa odovzdaný. Pripojená zúčtovacia faktúra na ktorú sa navrhovateľ vo svojich podaniach odvoláva (faktúra č. 20221003), osvedčuje len to, že jej predmetom bol tovar predaný v komisii v mesiaci 10/2022 (teda takmer pol roka pred uzatvorením prevádzky!), ktorý bol zúčtovaný medzi navrhovateľom a spoločnosťou DENIM retail s.r.o.. Ani pripojený dodací list k uvedenej faktúre neosvedčuje tú skutočnosť, že práve tento tovar v celom rozsahu sa nachádza v dotknutej prevádzke k dátumu jej uzavretia (v mesiaci apríl 2023). Okresný súd preto správne vyhodnotil, že chýbajú skutkové tvrdenia a doklady, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v návrhu označené veci patria navrhovateľovi a súčasne práve tieto veci predajca zanechal v predajni a odporca ich zadržal.
40. V ďalšom odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa vo svojich podaniach na viacerých miestach dovoláva toho, že osvedčil vlastnícke právo k tovaru, avšak niektoré listiny sa neviažu k vlastníctvu tovaru, ale týkajú sa zariadenia prevádzky, resp. jej technického zhodnotenia. Tak napr. navrhovateľ aj na čl. 3 svojho odvolania konštatuje, že: „Žalovaný si bol už niekoľko rokov bez pochybností vedomý skutočnosti, že predajca nie je vlastníkom zariadenia v obchodnej prevádzke a vedel, že tieto veci sú vo vlastníctve tretej osoby (žalobcu).“ Predmetom vydania daného neodkladného opatrenia nie je však zariadenie prevádzky, avšak tovar, ktorý navrhovateľ uviedol v petite návrhu neodkladného opatrenia, a ktorý mal potrebným spôsobom pre účely vydania neodkladného opatrenia stotožniť. Taktiež tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa v odporcom pripravenej kúpnej zmluve a protokole explicitne konštatuje a vychádza z predpokladu, že navrhovateľ je vlastníkom zariadenia aj tovarov v obchodných prevádzkach, nemajú oporu v navrhovateľom predložených listinných dôkazoch. Navrhovateľom predložená vzorová kúpna zmluva (okrem toho, že sa týka inej obchodnej prevádzky, avšak súd vychádza z predpokladu, že obdobná by bola uzatvorená aj na prevádzku, ktorej vypratania sa navrhovateľ neodkladným opatrením domáha) vyplýva, že predmetom kúpy na účely danej kúpnej zmluvy bolo len technické zhodnotenie predmetu prenájmu, nie tovar, ktorý sa nachádza v prevádzke tak, ako to mylne prezentuje navrhovateľ. Taktiež preberací protokol, ktorý predložil navrhovateľ ako dôkaz pre účely konania o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčuje, ktorý konkrétny tovar sa má na ktorej konkrétnej prevádzke nachádzať. Súčasťou daného preberacieho protokolu je síce konštatovanie odovzdávajúceho, že podpisom daného preberacieho protokolu odovzdáva veci preberajúcemu a preberajúci ich preberá, avšak daný tovar nie je súčasťou tohto protokolu a netvorí ani jeho prílohu. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že z daného preberacieho protokolu má vyplývať, že odporca si bol vedomý toho, že daný tovar patrí navrhovateľovi, nemá súd za osvedčené. Naopak, z obsahu daného protokolu (ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľa pripravovať odporca) priamo vyplýva, že odporca ako odovzdávajúci nezodpovedá za počet a stav odovzdávaných vecí zanechaných podnájomcom (DENIM retail s.r.o.) v jednotlivých prevádzkach. Súčasťou daného preberacieho protokolu je aj prehlásenie preberajúceho (navrhovateľa) pre prípad, ak by si v budúcnosti akákoľvek tretia osoba uplatnila vlastnícke právo k odovzdávaným veciam, že sa zaväzuje túto tretiu osobu odškodniť. Odvolací súd preto konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že tak predložená kúpna zmluva, ako aj preberací protokol majú explicitne preukazovať vlastnícke právo navrhovateľa k tovaru, ktorého vydania sa nariadením neodkladného opatrenia domáha, nie sú preukázané. Ako už bolo konštatované vyššie, kúpna zmluva sa týka len technického zhodnotenia prevádzky a preberací protokol neobsahuje žiadny zoznam tovaru, naopak obsahuje prehlásenie navrhovateľa, že pre prípad prevzatia daných vecí navrhovateľom z prevádzky nesie zodpovednosť za prípadné škody, ktoré budú spôsobené vo vlastníckom práve tretím osobám. Nie je možné tak prijať záver, ktorý tvrdí odvolateľ tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní, že jeho vlastníctvo k označenému tovaru nepovažoval odporca za sporné.
41. Okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľ ako dôkazy v prevažnej väčšine doložil len jednostrannú komunikáciu navrhovateľa voči odporcovi, pričom nedoložil žiadnu reakciu odporcu na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí. Zo žiadnej listiny, ktorú zasielal navrhovateľ odporcovi pritom nevyplýva súpis tovaru, ktorý sa na prevádzke mal nachádzať. Nevyplýva tak ani z mailovej správy zo dňa 06.04.2023, zo dňa 28.04.2023, zo dňa 23.05.2023, zo dňa 21.06.2023, ani z listu zo dňa 27.04.2023. Je síce pravdou, že z mailovej komunikácie právneho zástupcu odporcu zo dňa 23.05.2023 o 9.50 hod. vyplýva, že odporca zaslal navrhovateľovi protinávrh ohľadne vypratania jednotlivých prevádzok, (kde je uvedená aj prevádzka Mlyny – CUBE (2.09), ktorej vypratanie je predmetom tohto neodkladného opatrenia), avšak z uvedeného protinávrhu vyplýva len tá skutočnosť, že
žalovaný ocenil predmet kúpy – technické zhodnotenie priestoru kúpnou cenou 7.500,- Eur vrátane DPH s tým, že navrhoval vypratať prevádzku v 5. poradí. Súčasťou daného mailu však nebol súpis tovaru, ktorý sa v danej prevádzke nachádza. V nadväznosti na uvedené, mailom zo dňa 21.06.2023 oznámil odporca navrhovateľovi, že dôjde dňa 22.06.2023 od 15.00 hod. za prítomnosti notára k otvoreniu obchodných jednotiek a k spísaniu vecí nachádzajúcich sa v priestoroch prevádzky a ich následnému presunutiu do skladových priestorov. Z dôvodu právnej istoty mal byť daný úkon osvedčený vo forme notárskej zápisnice. Samotný navrhovateľ však potvrdil, že nesúhlasil s daným súpisom vecí (v danom prípade sa jednalo o prevádzku AUPARK Žilina SC a.s.) a opakovane požadoval vydanie vecí z titulu vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu k súpisu daného tovaru nedošlo. Odvolací súd na danom mieste poukazuje na to, že navrhovateľ na jednej strane produkuje skutkové tvrdenia ohľadne vlastníctva k dotknutému tovaru na prevádzke, avšak na druhej strane znemožnil akýkoľvek úkon zo strany odporcu, ktorým by došlo k spísaniu a stotožneniu tovaru nachádzajúceho sa na tej ktorej konkrétnej prevádzke, ktorú mala prenajatú od odporcu obchodná spoločnosť DENIM retail s.r.o. Uvedeným súpisom vecí za prítomnosti notára by došlo k osvedčeniu a stotožneniu tej skutočnosti, aký konkrétny tovar sa nachádzal na tej ktorej prevádzke a navrhovateľ by tak nebol v dôkaznej núdzi preukazovania uvedených skutočností, ako je tomu za súčasného stavu.
42. K argumentácii navrhovateľa v tom smere, že odporcovi bol zoznam tovaru na prevádzke zasielaný v prílohe mailovej správy zo dňa 28.04.2023 s odôvodnením, že odporca jeho vlastnícke právo k tovaru nerozporoval súd uvádza, že dané tvrdenia (tak ako to konštatoval prvoinštančný súd) neosvedčil ani pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Správne konštatuje prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, že daný inventúrny súpis sám o sebe hodnoverne nepreukazuje, že by sa mal uvedený tovar v súčasnosti nachádzať na danej prevádzke v predmetnom obchodnom priestore. Tento inventúrny súpis tovaru osvedčuje len to, ktoré veci sa na prevádzke mohli nachádzať predtým, ako odporca odstúpil od nájomnej zmluvy a vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou prvoinštančného súdu o tom, že navrhovateľ nijakým spôsobom súdu nepreukázal, ktorý konkrétny deň malo zo strany odporcu dôjsť k zamedzeniu vstupu navrhovateľa do jeho prevádzky. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje v odvolaní na to, že od vykonania daného inventárneho súpisu dňa 03.04.2023 do danej obchodnej prevádzky nevstúpil, a teda nemohol tovar odtiaľ vyniesť, odporca uvedené tvrdenia rozporuje a poukazuje na to, že k účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo až k dátumu 13.04.2023 a navrhovateľ mohol až do tohto dátumu s tovarom voľne disponovať. Navrhovateľ pritom na podporu svojho skutkového tvrdenia o tom, že od 03.04.2023 mu bolo zamedzené vstúpiť do danej obchodnej prevádzky OC Mlyny – priestor CUBE 2.09 nepredložil žiadny dôkazný prostriedok. Ani tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca mal možnosť oboznámiť sa so stavom tovaru na prevádzke podľa inventúrneho zápisu zo dňa 03.04.2023 a vlastnícke právo navrhovateľa k veciam uvedeným v inventúrnom zápise nijakým spôsobom nerozporoval, nemôže obstáť, nakoľko tak, ako to už konštatoval súd prvej inštancie, odporca v žiadnom z listinných dôkazov nepotvrdil vlastnícke právo navrhovateľa k tovaru označenému v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, odporca vo svojej obrane uviedol, že uvedené prílohy mailovej správy zo dňa 28.04.2023 nemala možnosť jeho právna zástupkyňa preštudovať, nakoľko prístup k uvedeným prílohám bol časovo obmedzený. Zo žiadnej z pripojených komunikácií strán sporu (ani o dátume 28.04.2023) nevyplýva, že odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k tovaru za preukázané. Potom skutočne rozporuplne vyznievajú skutkové tvrdenia navrhovateľa o tom, že súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzke nebol vykonaný, čím bude zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, pričom následne poukazuje na inventúrny súpis.
43. Odvolací súd záverom dodáva, že aj tá skutočnosť, že navrhovateľ vykonal inventúrny súpis tovaru v prevádzke OC Mlyny CUBE 2.09 dňa 03.04.2023, pričom tak dôležitú okolnosť ohľadne sumarizácie tovaru mal odporcovi oznámiť až listom zo dňa 28.04.2023 (teda takmer po mesiaci od vykonanej inventarizácie) nevyznieva podľa názoru odvolacieho súdu vierohodne, a to aj s prihliadnutím na množstvo inventarizovaného tovaru. Ani v tomto prípade totiž zo vzájomnej komunikácie strán sporu nevyplýva, že by navrhovateľ odporcu na takúto inventarizáciu tovaru upozorňoval, čo je v kontexte všetkých prezentovaných informácií zarážajúce.
44. Tvrdenia odvolateľa o tom, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je neodôvodnené, arbitrárne a že bod 26 daného rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, nie sú namieste. Prvoinštančný súd jasne, výstižne a logicky zargumentoval rozpory v skutkových tvrdeniach navrhovateľa, a to osobitne vo vzťahu k jednotlivým, navrhovateľom predkladaným, listinným
dôkazom. Prvoinštančný súd sa vysporiadal, i napriek procesne skrátenému konaniu o nariadení neodkladného opatrenia, so všetkými listinnými dôkazmi predkladanými navrhovateľom, ktoré mali podľa jeho názoru osvedčovať vlastnícke právo k tovaru, ako aj stotožnenie tovaru nachádzajúceho sa na konkrétnej prevádzke CUBE 2.09, Nitra, OC Mlyny. Okresný súd sa vyjadril aj k pripojenej mailovej komunikácii medzi stranami sporu, z ktorej ani podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva ten záver, že odporca si bol vedomý vlastníckeho práva navrhovateľa k označenému tovaru, a ani to, že tieto veci neoprávnene zadržiava. Naopak, odporca sa v danej komunikácii opakovane domáha preukázania vlastníckeho práva navrhovateľa k tovaru a stotožnenia vecí na prevádzkach. Odvolací súd záverom len poznamenáva, že navrhovateľ tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní produkoval skutkové tvrdenia a predkladal listinné dôkazy, ktoré sa z väčšej časti netýkali priamo prevádzky OC Mlyny CUBE 2.09, na ktorej má byť zadržiavaný tovar, ktorý je premetom vydania v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Niektoré listinné dôkazy síce môžu vo všeobecnosti argumentačne podporovať jeho skutkovú líniu, avšak bez dostatočného osvedčenia ďalších k veci sa viažucich konkrétnych skutočností nie sú samé o sebe spôsobilé osvedčiť dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (napr. predloženie kúpnej zmluvy či preberacieho protokolu bez stotožnenia tovaru, predloženie zúčtovacích faktúr za iné obdobie predaja tovaru podľa komisionárskej zmluvy, pripojené fotografie z iných prevádzok, atď. ...). Predkladané listinné dôkazy tak bez osvedčenia ďalších sporných skutočností ohľadne vlastníctva tovaru a ohľadne stotožnenia tovaru na tej ktorej prevádzke sú potom bez právneho významu.
45. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že takto navrhované neodkladné opatrenie, vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci, nie je možné nariadiť s poukazom na neexistenciu základných predpokladov potrebných k jeho vydaniu. Správny je právny záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ neosvedčil základné relevantné okolnosti nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nie je možné danú situáciu vydania tovaru, ktorý doposiaľ nie je hodnoverným spôsobom stotožnený, riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého predmet nie je dostatočne stotožnený nastane totiž situácia, kedy nariadené neodkladné opatrenie nebude vykonateľné. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil v celom rozsahu.
46. Záverom odvolací súd dodáva, že zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebráni navrhovateľovi uplatniť svoj nárok na súde osobitnou žalobou vo veci samej, v ktorom konaní bude musieť tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázať, pričom nie je vylúčené, že súd po prevedení potrebného dokazovania s dôrazom na konkrétne dôkazné prostriedky (ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia absentovali) ohľadne vlastníctva tovaru a jeho stotožnenia na jednotlivých prevádzkach môže dôjsť k iným skutkovým zisteniam a z nich vyvodiť priaznivejšie závery pre navrhovateľa.
47. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči navrhovateľovi.
48. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).