Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-96-2012.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/96/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnej: W. X., bytom A. V. XXXX/XX, X. B. X., o vymoženie 44 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/359/2011-39 zo dňa 27. októbra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 22.03.2011 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie 44 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. 14050/10 zo dňa 11.02.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že tento priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 28.10.2009, kde povinná vystupovala, ako vystaviteľ a oprávnený, ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcou zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 28.10.2010 zmenku povinnej v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 374 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 19.08.2010 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 02.11.2010. Zmenková suma 44 eur pozostáva z istiny vo výške 0 eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 44 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0 eur, ako aj známeho príslušenstva v celkovej výške 70,13 eur, ďalej zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 44 eur od 03.11.2010 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 44 eur od 03.11.2010 do zaplatenia. Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.10.2009 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej, ako dlžníkovi, sumu 200 eur za poplatok 196 eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver s poplatkom 396 eur v 12-mesačných splátkach po 33 eur počnúc dňom 15.11.2009. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j., keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VPPÚ stal splatný celý dlh. Predmetnú zmluvu o úvere považoval súd prvého stupňa jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Vo veci sa použije aj špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje základné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Obč. zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že oprávnený, ako dodávateľ, mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a za použitia citovaných zákonných ustanovení, súd prvého stupňa uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 5 Obč. zákonníka, ako i § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., a preto podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex.por. zastavil. O trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením potom, ako súdny exekútor predloží súdu ich špecifikáciu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na skutočnosť, že dňa 28.10.2009 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 300200013, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré poskytla oprávnenému sú pravdivé. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa na hore uvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať, teda v zmluve nemusela byť uvedená RPMN tak, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť, či povinná v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklarovala v zmluve. Oprávnený poskytuje úvery klientom, ako dlžníkom, na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 28.10.2009). K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola implementovaná do právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. K tvrdeniam súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami t.j., okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinná si svoju povinnosť nesplnila, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania, ako aj súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený poukázal na rozsudky NS ČR sp.zn. 23 Cdo 1458/2007 zo dňa 31.03.2009, sp.zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27.11.2003, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009 a rozhodnutie Vrchného súdu Praha sp.zn. 7 Cmdo 13/94, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, sp.zn. 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si však svoju povinnosť nesplnila a oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mala znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo- právneho vzťahu súhlasila. Uviedol, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej mal za to, že predmetný poplatok nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že na prvom mieste je výška úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve a až, ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Oprávnený žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov.
Práve vyššie uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Obč. zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5301 012782 zo dňa 09.05.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, na vymoženie 44 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 14050/10 zo dňa 11.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2011 a vykonateľnosť dňa 03.03.2011.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo aj v danej veci vydané, však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex.por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.por.
Odvolací súd, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania oprávneného, pre zdôraznenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že exekučným titulom priznaný zmenkový úrok (úrok z omeškania) je v neprospech spotrebiteľa s prihliadnutím na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V tomto prípade preto rozhodcovský súd priznal predmetný zmenkový úrok, predstavujúci úrok z omeškania v rozpore s ustanoveniami občianskeho práva. Na daný vzťah je treba aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol rozhodcovský súd postupoval podľa § 52 a § 54 Obč. zákonníka, musel by dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná a je neplatná aj dohoda o vyplnení zmenky, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej) tým, že priznáva oprávnenému plnenie na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, keď v zmenke vyplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, mal odvolací súd za to, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.