Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, a manželky: E. F. F. B., A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XX, D., zastúpená JUDr. Zdenkom Ďurčíkom, advokátom, Medený Hámor 7, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. júla 2022, č.k. -436, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov F. A. B. a E. F. F. B., A. G., uzatvorené dňa 8. mája 2013 v Le Morne, Maurícijská republika, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku OM/86, ročník 2013, strana 163, pod poradovým číslom 325 (výrok I.). Maloletého E. zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy v čase od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 17.00 h do nasledujúceho piatka v párnom kalendárnom týždni do 17.00 h, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od piatka v párnom kalendárnom týždni od 17.00 h do nasledujúceho piatka v nepárnom kalendárnom týždni do 17.00 h, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas sviatkov a školských prázdnin nasledovne: počas vianočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania od 18.00 h do 31. decembra do 10.00 h a v nepárnom kalendárnom roku od 31. decembra od 10:00 h do posledného dňa vianočných prázdnin do 18.00 h, počas jarných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9:00 h do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 h, počas veľkonočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných prázdnin od 18.00 h do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 h, počas letných prázdnin každoročne od 10. júla od 18.00 h do 20. júla do 10.00 h, od 30. júla od 18.00 h do 10. augusta do 10.00 h, od 20. augusta od 18.00 h do 31. augusta do 18.00 h., otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas

sviatkov a školských prázdnin nasledovne: počas vianočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa školského vyučovania od 18.00 h do 31. decembra do 10.00 h a v párnom kalendárnom roku od 31. decembra od 10.00 h do posledného dňa vianočných prázdnin do 18.00 h, počas jarných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v nepárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu školských prázdnin od 9:00 h do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 h, počas veľkonočných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa školského vyučovania pred začatím veľkonočných prázdnin od 18.00 h do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 h, počas letných prázdnin každoročne od 1. júla od 10.00 h do 10. júla do 18.00 h, od 20. júla od 10.00 h do 30. júla do 18.00 h, od 10. augusta od 10.00 h do 20. augusta do 18.00 h. Miestom odovzdania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Obidvaja rodičia sú povinní maloletého na vystriedanie osobnej starostlivosti riadne a včas pripraviť spolu s nachystanými vecami a všetkými školskými potrebami (výrok II.). Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd výživné neurčil (výrok III.), ďalej rozhodol, že maloletého budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok IV.), vo zvyšku návrhy rodičov zamietol (výrok V.) a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ (ďalej aj otec maloletého) sa návrhom doručeným súdu dňa 08.03.2018 domáhal rozvodu manželstva a na čas po rozvode žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného, na čom zotrval aj počas konania. Manželka (ďalej aj matka) sa k návrhu na rozvod manželstva pripojila, uviedla však, že pokiaľ sa týka starostlivosti o maloletého E., tohto požaduje zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk otcovi neupraviť a priznať mu výživné vo výške 250 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý zverený jednému z rodičov so širokonastaveným stykom pre druhého rodiča, pretože obaja rodičia sú schopní sa o dieťa starať, avšak medzi rodičmi nie je dobrá komunikácia. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo 8. mája 2013. Po narodení syna sa začali objavovať rôzne problémy a nezhody, ktoré manželia rôzne interpretovali, no existenciu týchto problémov a nezhôd si súd osvojil, pričom tieto vyústili do rozvratu manželstva a následného odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, kde sa síce manželka vrátila, ale výlučne kvôli starostlivosti o maloletého. Manželia už aktuálne spolu nežijú, spolužitie obnoviť nechcú. Z manželstva pochádza maloletý E. narodený XX.XX.XXXX. Žije u oboch rodičov striedavo, prebieha striedavá starostlivosť v rozmedzí 7 dní u matky, 7 dní u otca v súlade s ostatnou úpravou na čas do rozvodu manželstva, čo bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17.02.2020, č.k. -398, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2021, č.k. . Maloletý E. je zdravý, navštevuje základnú školu na I. J. X I. D., je v 1. ročníku. Navštevuje krúžok plávania a kung-fu. Matka od 1. júna 2020 žije v 3-izbovom prenajatom byte, za ktorý platí mesačné nájomné 500 eur. Je vysokoškolsky vzdelaná v odbore právo, aktuálne je od 1. marca 2020 zamestnaná na K. H. L. L. K. M. ako hlavný štátny radca s priemerným čistým mesačným príjmom 1.425 eur. Mesačne vyčíslila potreby maloletého sumou 720 eur, z toho strava doma 100 eur, strava v škole 25 – 30 eur mesačne, družina 30 eur, ZRPŠ 20 eur ročne, výlety, herne 60 eur mesačne, kurz plávania 23 eur mesačne, nájomné 600 eur za mesiac z čoho na maloletého ráta polovicu, hygiena 20 eur, lekár 35 eur, ošatenie 50 eur, hračky, knihy 30 eur mesačne, obuv protetická 35 eur mesačne. Vynakladá 61 eur ročne na pupočníkovú krv maloletého, ktorá sa uschováva. Otec žije v byte na C. J. I. D.. Je vysokoškolsky vzdelaný v odbore ekonómia. Dlhodobo podniká. Uviedol, že celkovo poklesli možnosti príjmov v odbore, v ktorom podniká. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že má 320 eur mesačne náklady na byt a energie, na maloletého súd počíta polovicu, krúžok 25-30 eur mesačne, obuv a ošatenie 15 eur raz za mesiac, 80 eur v zimných mesiacoch, stravu 100 eur, zábavu 15 eur mesačne. Letnú dovolenku trávi najčastejšie v Turecku. Stravu v škole a výdavky ohľadne školy uhrádza matka. Otec vynakladá výdavky na sporenie, životnú poistku 50 eur mesačne, lekára a bežné lieky, vitamíny, zubára cca 115 eur ročne. Kupuje bicykel raz za 2 roky cca 300 eur. Celkovo jeho výdavky vychádzajú na 400 až 500 eur mesačne. Je výkonný riaditeľ v H. M., kde má mesačný príjem 650 eur v hrubom, je to veľkoobchod s hračkami. Vzal si pôžičku tak, že byt ktorý vlastní, na základe zmluvy prešiel na jeho známeho, od ktorého si po častiach vyberá peniaze asi 500 eur mesačne. Z LV č. XXXX N. XXXX pre katastrálne územie M. E. D. F. je preukázané, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom priestoru č. 12 o veľkosti podielu 1110/100000 v suteréne bytového domu č. súpisné XXXX na ulici C. X–X I. D., vrátane spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a dvore. Pán O. P. je výlučným vlastníkom bytu č. XX na 7. poschodí v bytovom dome na C. J. X I. D., ktoré vlastníctvo nadobudol od navrhovateľa ako zabezpečenie v súvislosti so zmluvou o pôžičke vo výške 130.474 eur, ktorá bola poskytnutá na dobu 120 mesiacov. Za byt platí navrhovateľ miestnu daň. Z výpisov z účtu, ktoré predložil otec vyplýva, že za 39 mesiacov dosiahol kreditné obraty v sume 106.880,28 eur. Z výpisu z obchodného registra spol. Q. M.

vyplýva, že navrhovateľ je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Výsledok hospodárenia po zdanení v roku 2017 bol -1.016 eur. Ďalej je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti R. M., kde výsledok hospodárenia v roku 2017 bol -622 €. Tiež je že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. M., kde výsledok hospodárenia po zdanení pre rok 2017 je 12.195 eur pre rok 2017. Spoločnosť prevádzkuje na internetovej stránke e-shop s darčekmi. Navrhovateľ je tiež spoločníkom a konateľom spoločnosti H. M.. M. A. L. M. M. I. D., S. A., ktorá v roku 2017 má aktíva celkom 2.490 tis. Kč, obežné aktíva 1.275 tis. Kč, pasíva má celkom 1.662 tis. Kč. Z prílohy k výkazu vyplýva, že v r. 2015 a 2016 mala spoločnosť záväzky voči štatutárnemu orgánu 4.111.325 Kč. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 22, § 23 ods. 1, § 24, § 25 ods. 2, § 62, § 75, § 76 zákona o rodine. Vecne súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad, že by dané manželstvo plnilo svoj účel a nemožno ani očakávať, že by sa manželské spolužitie obnovilo. Súd tak dospel k záveru, že je dôvodné pristúpiť k rozvodu manželstva, preto manželstvo rozviedol. Pokiaľ sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému E., pochádzajúcemu z manželstva, súd dospel s poukazom na závery dokazovania k záveru, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s najlepším záujmom maloletého, nakoľko obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, o osobnú starostlivosť maloletého majú obidvaja záujem a niet pochybností o tom, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, ktoré má vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obom svojím rodičom. Maloletý má režim striedavej osobnej starostlivosti zaužívaný v rozsahu 7 : 7 dní. Z dokazovania nevyplynula žiadna prekážka, ktorá by reálne bránila výkonu osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov. Súd si uvedomuje, že v ideálnom prípade by rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa malo vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, z ich schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Neznamená to však, že ak nie sú tieto schopnosti prítomné u oboch rodičov naplno, že to bez ďalšieho znamená nemožnosť realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Rodičia si musia uvedomiť, že situáciu, v ktorej sa maloletý ocitol, vyvolali oni a nie maloletý. Je v bytostnom záujme maloletého, aby aj za tejto situácie mal zabezpečený rovnocenný prístup k obidvom rodičom, nakoľko k nim má bezpochyby blízky citový vzťah. Súdu sa javilo, že striedavá starostlivosť zaistí potreby maloletého lepšie ako výlučná starostlivosť matky, ktorú matka navrhovala. Obaja rodičia majú zabezpečené bývanie v D., pričom v prípade bydliska otca, maloletý má základnú školu v pešej dostupnosti od bydliska otca 7 minút. V rámci striedavej starostlivosti nebude narušená ani stabilita výchovného prostredia, bude rovnako zachovaná možnosť maloletého rozvíjať zručnosti a schopnosti na krúžkoch a iných voľnočasových aktivitách. Striedavá starostlivosť nenaruší sociálne prostredie maloletého, pretože rodičia žijú v jednom meste a preto priatelia, susedia, blízka rodina, záľuby nebudú narušené a toto prostredie zostane zachované bez ohľadu na to, kto bude v rámci striedavej starostlivosti túto zabezpečovať. Neboli zo strany matky preukázané, ani zo strany súdu zistené, resp. nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by otca z výkonu osobnej starostlivosti o maloletého v súdom rozhodnutom režime diskvalifikovali. V otázke priebehu striedavej starostlivosti súd pristúpil k rovnocennému intervalu striedania na báze týždňového striedania (7:7 dní). Súd pri uvedenom vymedzení vychádzal z praktického hľadiska toho, že maloletý aktuálne navštevuje základnú školu, je na začiatku vzdelávania v základnej škole, pre ktoré je dôležitá podpora a stabilita, proti tomuto hľadisku by nebol režim striedania, ktorý by bol založený na odovzdávaní maloletého v strede alebo počas týždňa v záujme maloletého. Súd pritom vychádzal z doterajšej úpravy na čas do rozvodu. Nezistil z vykonaného dokazovania žiaden dôvod alebo potrebu od tohto nastavenia sa odchýliť. To sa týka aj trávenia času počas sviatkov alebo školských prázdnin, ktoré sú nastavené na predpokladané striedanie medzi párne a nepárne roky, a napokon voči tomu ani účastníci konkrétne výhrady neformulovali. Vzhľadom na to, že súd nevyhovel návrhu matky v otázke výlučnej starostlivosti, v tejto časti súd návrh matky zamietol. Súd sa nestotožnil s názorom matky, ktorá žiadala zveriť syna do svojej výlučnej starostlivosti a neupraviť otcovi styk s tým, že neupravenie styku by vytvorilo flexibilnejšie možnosti trávenia času oboch rodičov s maloletým. Súd tu mal za to, že v prípade rodičov, ktorí sa za štyri roky trvania konania nedopracovali k rodičovskej dohode, naopak je potrebné stanoviť konkrétny rozsah či už striedavej starostlivosti alebo styku, pretože rozhodnutie súdu musí byť aj vykonateľné a súd pri stále prítomnej miere konfrontácie, ktorú obaja účastníci prezentovali aj na pojednávaní, považoval za vylúčené, že by neupravený styk kooperáciu medzi rodičmi podporil. Pokiaľ sa týka výživného, tu súd prvej inštancie konštatoval, že zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je potrebné hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, vo využívaní športových a spoločenských možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ich v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jej celku, alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené rozdiely medzi rodičmi a deťmi, v tomto kontexte posudzoval súd návrh matky na určenie výživného, ktorý zamietol ako nedôvodný. Súdu je zrejmé, že s ohľadom

na vzdelanie otca a dlhodobé podnikanie, nemôže dosahovať reálne len ním deklarovaný príjem v H. M., kde má príjem 650 eur brutto mesačne. Pri takomto príjme by sotva mohol mať ním deklarované výdavky. Otec deklaroval výpisy z účtov, ktoré dokladujú jeho hospodárenie, z ktorých je zrejmé, že otec disponuje s väčšími čiastkami než je 650 eur brutto mesačne. No v zásade toto hospodárenie dosahuje úroveň dve, tri tisíc mesačne na úrovni kreditných a debetných obratov. Súd vychádzal z toho, že v kontexte jeho hospodárenia s bankovým účtom treba za jeho čistý príjem považovať priemernú sumu obratov na bankovom účte, ktorá dosahuje výšku 2.740 eur mesačne. Pri porovnaní s príjmom matky, bývaním, či iným kvalitatívnymi indikátormi spomínanými vyššie, napriek istému rozdielu, na strane rodičov nebola zistená taká odlišná životná úroveň, ktorá by v záujme maloletého odôvodňovala určenie výživného otcovi aj za situácie, kedy na základe dĺžky osobnej starostlivosti každého z rodičov budú rodičom vznikať a aj vznikajú obom výdavky spojené so starostlivosťou v porovnateľnej miere. Z dokazovania zistená životná úroveň oboch rodičov nie je natoľko odlišná, že vyžaduje dorovnanie výživným, ku ktorému by bol zaviazaný otec napriek rovnocennej striedavej starostlivosti. Vzhľadom na to, že návrhom matky a otca nebolo vyhovené v celom rozsahu, súd formálne vo zvyšku návrhy otca a matky zamietol. Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania, pretože sa to súdu javilo ako nadbytočné. Z dokazovania nevyplynuli ani náznaky žiadnych skutočností nasvedčujúce tomu, že by matka alebo otec neboli spôsobilí vychovávať alebo starať sa o maloletého. Súd nevykonal ako dôkaz tiež výpisy z účtov matky, nakoľko neboli prezentované navrhovateľom žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by mali zakladať pochybnosti o existencii iných príjmov matky než má zo zamestnania. Pokiaľ matka požadovala výplatu prídavku na dieťa a daňového bonusu, súd tento jej návrh zamietol, pretože súdu nepatrí rozhodovať o týchto otázkach, ktoré sú výslovne upravené právnou úpravou. Ktorý z rodičov poberá prídavok na dieťa upravuje o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v a , a kto poberá daňový bonus upravuje o dani z príjmov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletého a to proti výrokom II. až VI. Dôvodila, že nesúhlasí so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, svoj nesúhlas prezentovala počas súdneho konania, nesúhlas jednoznačne prejavil aj kolízny opatrovník, ktorého názor súd bez ďalšieho nerešpektoval. Navrhla tiež neupravovať styk otca s maloletým a priznať výživné na maloletého od otca vo výške 250 eur mesačne. Opatrovník navrhol zveriť maloletého jednému z rodičov so široko nastaveným stykom pre druhého rodiča, nakoľko pri striedavej starostlivosti je potrebná aspoň základná komunikácia, ktorá úplne v danom prípade absentuje. Matka uviedla, že má za to, že práve opatrovník má zastupovať záujmy dieťaťa a jeho odporúčanie by mal súd rešpektovať a pokiaľ nie, mal by to náležite odôvodniť. Čo sa týka komunikácie rodičov, súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že vo svojom odôvodnení skonštatoval, že z dokazovania má preukázané, že manželstvo funguje len formálne, manželia komunikujú minimálne, resp. len v rámci starostlivosti o maloletého, aj to len obmedzene, pričom aj táto komunikácia je konfrontačná. Takže súd sám poukázal na nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi, napriek tomu maloletého zveril do SOS. Režim striedavej starostlivosti sa u maloletého začal realizovať až odo dňa 26.02.2022. Táto sa však neosvedčila, na čo poukazovala vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaniach v tejto veci. Poukázala na dôkaz predložený súdu, s ktorým sa súd nijako nevysporiadal, a to na lekársku správu zo dňa 03.07.2022 z ktorej vyplýva, že maloletému boli diagnostikované ovčie kiahne. Ochorenie vzplanulo v čase, keď bol maloletý u otca, ktorý maloletého napriek vonkajším príznakom na tele tohto nechal kúpať sa vo verejnom bazéne, pričom podcenil aj ďalšie prejavy tohto ochorenia a to horúčku. Na zodpovedanie odborných otázok, ako napr. či vzhľadom na vek a vývin maloletého, ako aj na osobnosti obidvoch rodičov je vhodná SOS, aký vzťah má maloletý k tomu ktorému rodičovi, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na riadnu výchovu maloletého, navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie. Ďalej poukázala na skutočnosť, že súd na pojednávaní 11.04.2022 nariadil výsluch maloletého, ktorý mal byť vykonaný dňa 22.04.2022 bez rodičov, len za prítomnosti opatrovníka. Zo spisu nie je zistiteľné, či a ktorý opatrovník sa zúčastnil na tomto výsluchu a teda či maloletý bol riadne zastúpený a jeho záujmy boli dostatočne chránené. Poukázala aj na čl. 5 Zákona o rodine. Nesúhlasí s odôvodnením rozsudku v bode 23 a 24 keď nevyplýva, na základe akých úvah a na základe akých dôkazov súd dospel k záveru, že nezistil dôvody pre iné rozhodnutie ohľadom striedavej starostlivosti, ako súd v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Pokiaľ sa týka neurčenia výživného, súd rozhodol o jeho neurčení. Matka však v konaní preukazovala svoj príjem, oprávnené náklady. Príjem otca a jeho mesačné náklady na maloletého zostali súdom nedostatočne vyjasnené. Odôvodnenie výroku o neurčení výživného nie

je súdom prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti postavené na vykonanom dokazovaní, ale na neoverených predpokladoch, najmä v časti, kde poukazuje na neprimerané výdavky otca vo vzťahu k zistenému príjmu, kedy jednoznačne prichádza do úvahy aplikácia ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Vzhľadom na neexistujúcu komunikáciu medzi rodičmi a silné vzájomné antipatie, nie je predstaviteľná akákoľvek dohoda o zastupovaní maloletého pri bežných úkonoch. Výrok o zamietnutí zvyšku návrhov rodičov považuje za nadbytočný, keďže v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj ex offo. Výrok o trovách konania napáda ako výrok súvisiaci. Navrhla, aby súd rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VI. zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok v týchto výrokoch zmenil, maloletého zveril do výlučnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, styk otca s maloletým neupraviť, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne.

3. Otec maloletého k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie veľmi podrobne a starostlivo sa zaoberal s každým dôkazom, ako aj so všetkými vyjadreniami v konaní. Medzi otcom a maloletým už prebieha dlhší čas striedavá starostlivosť v pomere týždeň – týždeň. Maloletý sa veľmi dobre cíti v byte u svojho otca, kde aj vyrastal. Matka neustále rieši len seba. Otcovi stále nie je jasné v čom matka vidí nemožnosť striedania sa s maloletým v intervaloch ako to určil súd prvej inštancie. Súd v každom konaní musí pri svojom rozhodovaní jednotlivo skúmať, či SOS je v záujme maloletého a či budú takto lepšie zabezpečené jeho potreby. Medzi objektívne podmienky patrí napr. vek dieťaťa, tiež dôležité je, či v predchádzajúcom období žilo v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, či je na ich prítomnosť a starostlivosť navyknuté. Všetky tieto podmienky sú v danom prípade splnené. Otec s maloletým majú vynikajúci vzťah, veľmi dobre otec pozná jeho návyky, potreby a režim. V byte, v ktorom býva má maloletý zariadenú detskú izbu so všetkými potrebnými vecami. Maloletý predmetný byt pozná dobre, nakoľko tu vyrastal. Pokiaľ sa týka výživného súd rozhodol správne keď ho neurčil, keď z vykonaného dokazovania zistená životná úroveň oboch rodičov nie je natoľko odlišná, že vyžaduje dorovnanie výživným. Matka v konaniach sledovala len výšku výživného a nie záujem maloletého.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého by bolo vhodné zverenie do starostlivosti jednému rodičovi so široko nadstaveným stykom pre druhého rodiča. Obaja rodičia sa dokážu plnohodnotne postarať o maloletého, avšak komunikácia medzi rodičmi je minimálna. Základným kritériom na realizovanie striedavej osobnej starostlivosti je práve komunikácia medzi rodičmi, čo v tomto prípade nie je možné realizovať.

5. Krajský súd v Trnave ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka maloletého ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je rozvod manželstva účastníkov F. A. B. a E. F. F. B., A. G., a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému E. B., nar. XX.XX.XXXX, kde sa matka domáhala zverenia maloletého do výlučnej starostlivosti a určenia výživného otcovi 250 eur a otec sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloletého E. (potom ako rozviedol manželstvo rodičov) do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od piatka v nepárnom kalendárnom týždni do nasledujúceho piatku v párnom kalendárnom týždni a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od piatka v párnom kalendárnom týždni do nasledujúceho piatka v nepárnom kalendárnom týždni, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré upravil osobitne s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil, rozhodol, že maloletého budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jeho majetok a vo zvyšku návrhy rodičov zamietol.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie zverenia maloletého a takisto zistený stav odvolací súd

v celom rozsahu preberá. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a považuje za správne jeho právne posúdenie, pričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil zverenie maloletého E. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti za správne a takisto považoval za správne neurčenie výživného otcovi a rozhodnutie o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. S poukazom na ust. odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. Navyše odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď matka v odvolaní neuviedla také dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

9. K odvolaniu matky odvolací súd dodáva nasledovné: striedavá osobná starostlivosť môže byť nariadená len vtedy, ak sú obaja rodičia riadne spôsobilí svoje deti vychovávať, ak sa nesprávajú spôsobom, ktorý túto ich spôsobilosť obmedzuje, ak dokážu uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými Ak ju rodičia a deti dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa prevažne osobne sám staral. Prvoradou a základnou otázkou, ktorú súd musí v dokazovaní stabilizovať, je motív, ktorý každého z rodičov vedie k jeho postoju k otázke striedavej starostlivosti a samozrejme aj názor dieťaťa. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti kumulatívne sú: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa, budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že dieťa striedavú starostlivosť nechce. Treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v danom prípade dôvodná. Všetky podmienky na jej nariadenie boli splnené. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V danej veci majú obaja rodičia rodičovské kompetencie na vyhovujúcej úrovni. Otec má rovnaké predpoklady k výchove maloletého ako matka. Má vytvorené k jeho výchove vhodné podmienky, o starostlivosť javí záujem. Vzťah maloletého s oboma rodičmi je dobrý, na rovnakej úrovni. Striedavá starostlivosť sa u maloletého už realizovala, maloletý je zvyknutý na striedanie domácností, s týmto nemá žiaden podstatný problém. Súd sa oboznámil aj s názorom maloletého, ktorý bol vypočutý. Maloletý pri svojom výsluchu uvádzal ako trávi čas s mamou, ako trávi čas s otcom, uviedol, že predtým sa s mamou stretával 10 dní, s tatom 5 dní, teraz sa s tatom stretáva 7 dní, teda týždeň, nevie presne odkedy. Chce byť s mamou 10, a s tatom 5 dní, tak sa mu to páčilo, vyhovuje mu to. Ďalej uviedol aké krúžky navštevuje, že tam chodí s obidvoma rodičmi, uviedol, že predtým sa rodičia hádali, teraz sa už ani nehádajú. Obaja rodičia sa oňho dobre starajú, keď chce hračku, kúpi mu ju viackrát mama, ale aj tato, úlohy si robí s obidvoma rodičmi. Vyslovil želania, že by chcel mať veľký luxusný dom, domáce kino 2, mať všetky legá Star warsu a chce, aby sa rodičia nehádali a chce mať malého bračeka. Z tohto výsluchu maloletého vyplynulo, že maloletý nemá problém ani so starostlivosťou u otca, ani so starostlivosťou u matky. K tvrdenie, že chce byť 10 dní s matkou a 5 dní s otcom neuviedol z akých dôvodov, prečo chce, aby rozsah striedania bol v takomto rozsahu. Maloletý bol pri pohovore spokojný, zhovorčivý, bez problémov odpovedal na otázky, pri ktorých sa hral. Odvolací súd mal za to, že voči striedavej osobnej starostlivosti ani maloletý, ani matka neuviedli žiadnu relevantnú výhradu. Pokiaľ ide o úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej komunikácie, ide o dôležitý faktor pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej starostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzi rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie, ktorá by však nemala prekročiť rozumnú mieru negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj maloletého. Táto skutočnosť však sama o sebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti. Rozhodujúca je intenzita napätia a nezhôd medzi rodičmi. V kontexte s ďalšími vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd mal za to, že táto nie je prekážkou pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Prekážkou nie je ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý tiež skonštatoval, že rodičia majú medzi sebou obmedzenú komunikáciu, komunikujú len o veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého. Opatrovník tvrdil,

že navrhuje maloleté dieťa zveriť do starostlivosti jedného rodiča, netvrdil, že do starostlivosti matky. Odvolací súd však nevidí žiaden dôvod, okrem vzájomnej nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi brániaci zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Zistený skutkový stav danej veci opodstatňoval nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka výživného, tu sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Takisto pri zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku súd prvej inštancie rozhodol správne keď rozhodol, že obaja rodičia maloletého budú zastupovať, nakoľko obaja rodičia sú spôsobilí, zo zákona majú toto právo obaja rodičia a u otca neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili v zastupovaní a spravovaní majetku maloletého.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s .

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).