Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-73-2003.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/73/2003
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: L.P.S., spol. s r.o., IČO: 36 371 017, Antona Bielka 21, 010 01 Žilina-Bytčica, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 20,74 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 20.05.2003, exekučného titulu - platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Žiline, č.k. 2115/2002 zo dňa 07.02.2003 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 000073 * dňa 30.07.2003.
Podaním doručeným súdu dňa 30.03.2012 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 84,07 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/171/2010-176 zo dňa 19.08.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť L.P.S., spol. s r.o. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom L.P.S., spol s r.o. so sídlom Antona Bielka č. 21, 010 01 Žilina - Bytčica, IČO: 36 371 017 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 08.12.2011 vymazaná.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 08.12.2011 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Čo sa týka procesného postavenia oprávneného, oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Žilina listom zo dňa 07.03.2006 oznámil súdnemu exekútorovi, že došlo k zmene oprávneného z titulu postúpenia tejto pohľadávky dňom 9.12.2005 spoločnosti VERITEĽ, a.s., Bratislava, na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej uvádza, že v súlade s ustanovením § 37 ods.3 zákona č. 341/2005, ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. došlo k prevodu práva na plnenie z exekučného titulu. Listinu preukazujúcu spomínaný prevod nepredložil pre technickú obtiažnosť s odkazom na jej nahliadnutie v každej krajskej pobočke VšZP. Následne spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava listom zo dňa 12.12.2011 oznamuje súdu zmenu účastníka na strane oprávneného odvolávajúc sa na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2005 medzi VERITEĽ a.s. ako postupcom a Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava, ako postupníkom, pričom postúpenia sa týka aj pohľadávka v tomto exekučnom konaní. Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava oznámila exekučnému súdu z hľadiska hmotnoprávnej legitimácie prevod práv k danej pohľadávke, zároveň však výslovne uviedla, že nenavrhuje v súlade s § 92 ods. 2 O.s.p. vstúpiť do tohto exekučného konania na stranu oprávneného a nesúhlasí so vstupom do tohto konania.
Podľa § 37 ods. 3 EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 238 ods.1 EP, konania začaté pred 1.septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 EP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 37 ods. 4 EP, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností (zák. č. 341/2005 Z. z. účinný od 01.09.2005 do 30.11.2006 ).
Podľa § 251 ods.4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (EP) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 92 ods.2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 O.s.p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa.....
Exekučné konanie začalo 22.5.2003, nie je možné aplikovať ustanovenia § 37 ods. 3 EP účinné od 1.9.2005. Pri dovtedajšej neexistencii výslovnej úpravy o zmene účastníkov exekučného konania v Exekučnom poriadku bolo potrebné v zmysle § 251 ods. 4 použiť ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Tieto neboli splnené, pretože nebol daný súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto oprávneného. Navyše v exekútorskom spise EX 1123/2003 ani súdnom spise sa nenachádza listina preukazujúca prevod práv vyplývajúcich z exekučného titulu. Slovenská konsolidačná a.s. nedala súhlas so vstupom do exekučného konania. Ak súd súhlas toho, kto má do konania vstúpiť nemá, resp. výslovne uvedie že so vstupom do konania nesúhlasí, nie je možné vykonať zmenu účastníka na strane oprávneného.
Súd rozhodol aj o náhrade trov exekúcie, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora z 23.03.2012 a predloženého exekútorského spisu, č. EX 1123/2003 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 20,74 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 13,28 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 30 min.
· Podnet na zastavenie exekúcie 30 min.
b/ 6,64 eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 4,00 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 2,16 eur
· Kancelárske potreby (spisový obal + obálky) 1,84 eur
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 17,28 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 3,46 eur.
Sumár: 13,28 + 4,00 + 3,46(20% DPH) = 20,74 eur.
Pri priznaní náhrady za čas potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - žiadosť o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.
Súd neuznal položku označenú - zaregistrovanie spisu a špecifikácia trov exekúcie s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako telekomunikačné poplatky - 8,50 eur, digitalizácia dokumentov, archivácia spisu - 14,50 eur, zaúčtovanie finančných a účtovných operácií - 7,50 eur súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1123/2003 nie je možné skontrolovať ani určiť položku tlač dokumentov (30 strán) - s uplatnenou sadzbou 0,30 eur za kus, teda nie je možné určiť, či sa jedná o vlastnú sadzbu alebo sadzbu za využitie kopírovacej služby iného subjektu, pričom v takom prípade chýba doklad o využití služby. K položke telekomunikačné poplatky vo výške 8,50 eur súd uvádza, že nie je zrejmé, ako bola určená táto konkrétna výška, a ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov. Pokiaľ ide o digitalizáciu dokumentov, archiváciu, zaúčtovanie finančných a účtovných operácií súd konštatuje, že v súvislosti s posudzovaním odmeny sa nejedná o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale jedná sa iba o práce administratívneho charakteru v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.