Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-104-2023.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/104/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. októbra 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., bez konkrétnej adresy, bez zamestnania
j e v i n n ý, ž e
1.
v priebehu rokov 2005 - 05.08.2012 v C. D. E. F. C. G. XXX/X, v byte svojej matky H. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy pod vplyvom alkoholu začal byť agresívny voči svojej matke, vulgárne jej nadával do starých kuriev, píč, aby zdochla, vykrikoval jej, že môže za smrť jeho otca, keď sa stalo, že ho nepustila pre jeho opitosť do bytu, búchal na dvere bytu až do rána, vykrikoval rôzne vulgárne nadávky na jej adresu, keď ho potom pustila dnu do bytu, aby už nerobil neporiadok na chodbe, opäť jej nadával do kuriev a píč, že ju nenávidí, v dôsledku čoho H. B. nevedela spať, bála sa ísť na WC a potrebu vykonávala v izbe do vedra, pričom agresivita konania obžalovaného sa stupňovala, poškodená sa bála obžalovaného a radšej sa zamykala vo svojej izbe,
2.
v dobe od 22.03.2017 do 18.05.2022 v C. D. E. F. C. G. XXX/X, v byte svojej matky H. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy pod vplyvom alkoholu začal byť agresívny voči svojej matke, vulgárne jej nadával do starých kuriev, píč, aby zdochla, vykrikoval jej, že môže za smrť jeho otca, keď sa stalo, že ho nepustila pre jeho opitosť do bytu, búchal na dvere bytu až do rána, vykrikoval rôzne vulgárne nadávky na jej adresu, keď ho potom pustila dnu do bytu, aby už nerobil neporiadok na chodbe, opäť jej nadával do kuriev a píč, že ju nenávidí, v dôsledku čoho H. B. nevedela spať, bála sa ísť na WC a potrebu vykonávala v izbe do vedra, pričom agresivita konania obžalovaného sa stupňovala, poškodená sa bála obžalovaného a radšej sa zamykala vo svojej izbe, čo vyvrcholilo dňa 17.05.2022, keď poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie na OO PZ Rimavská Sobota, pričom príslušník OO PZ Rimavská Sobota dňa 18.05.2022 vykázal podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. obžalovaného zo spoločného obydlia a následne na základe návrhu Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením sp. zn. 9C/54/2022 zo dňa 30.05.2022 uložil obžalovanému, aby do 30.06.2022 nevstupoval do bytu poškodenej, nepriblížil sa ku poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nekontaktoval ju písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami, v dôsledku konania obžalovaného došlo u poškodenej k zhoršeniu jej zdravotného stavu,
t e d a
v bode 1.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodne jej odopieral oddych a spánok, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
v bode 2.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodne jej odopieral oddych a spánok, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
v bode 1.
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.
v bode 2.
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom počas plynutia celej skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona samosudca ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona samosudca obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 17.07.2023 sp. zn. 1Pv 285/22/6609-39 podal obžalobu na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2023 uskutočnil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, samosudca v tomto rozsahu postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a zistil formou otázok či obžalovaný c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný uznal vinu sa nevykoná, a dokazovať sa budú len skutočnosti súvisiace s výrokom o treste a navrhovanom ochrannom opatrení.
Obžalovaný tým, že sa dopustil skutkov uvedených v bodoch 1. a 2. výroku tohto rozsudku, sa dopustil v oboch prípadoch zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona. Oba skutky nemohli zakladať jeden pokračovací trestný čin, keďže medzi jednotlivými obdobiami nebola primeraná časová nadväznosť – medzi jednotlivými skutkami uplynulo viac ako 4 a pol roka. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné obžalovanému uložiť úhrnný trest podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže v oboch prípadoch išlo o spáchanie zločinu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery samosudca prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného boli vzhliadnuté dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že viedol riadny život. – uvedený záver vyplýva najmä z okolnosti, že nikdy nebol súdne trestaný za trestný čin. Bolo možné prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento oľutoval – obžalovaný uskutočnil vyhlásenie o svojej vine, a to aj za situácie, kedy jeho matka (poškodená) odmietla vyšetrenie jej duševného stavu a v štádiu po vznesení obvinenia nepodala výpoveď, ktorá by obžalovaného usvedčovala. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoje konanie úprimne oľutoval, čo demonštroval aj svojím ospravedlnením sa svojej matke, ktorá tento akt neverbálne aj prijala. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov. U obžalovaného takto možno skonštatovať prevahu poľahčujúcich okolností. Pri hodnotení spôsobu spáchania skutku súd prihliadol na to, že obžalovaný útočil na poškodenú vždy len vo verbálnej rovine a fyzického útoku sa nedopustil – uvedenú okolnosť vo svojej záverečnej reči potvrdila aj samotná poškodená. Zároveň vylúčila, že by pomoc psychiatra musela vyhľadať následkom konania obžalovaného a podala vysvetlenie, že takúto pomoc potrebovala po samovražde jej manžela. Javí sa preto, že konanie obžalovaného nemalo trvalo nepriaznivé následky na psychike poškodenej. Pri zohľadnení osoby obžalovaného a jeho pohnútky súd taktiež prihliadol na to, že útokov sa obžalovaný dopúšťal vždy len pod vplyvom alkoholu a inak ho poškodená opisovala ako „dobrého človeka“. Za týchto okolností by uloženie trestu, hoci aj na samotnej spodnej hranici aplikovateľnej trestnej sadzby (7 rokov odňatia slobody) bolo neprimerane prísne. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného mal súd za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona a trest mimoriadne znížiť aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Za trest, ktorý je najviac spôsobilý prispieť naplneniu individuálnej aj generálnej prevencie, súd považoval prísny podmienečný trest odňatia slobody, a to vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov s probačným dohľadom počas plynutia celej skúšobnej doby a pri súčasnom uložení povinnosti zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Pri súčasnom uložení ochranného liečenia (viď odôvodnenie nižšie) a s prihliadnutím na okolnosti páchania trestnej činnosti uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody sa nejaví byť nevyhnutné a trvalú nápravu zabezpečí aj hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný v prípade, že obžalovaný sa počas skúšobnej doby nebude správať riadne. Za takéto správanie sa by sa nepochybne mohlo považovať pokračovanie vo verbálnych útokoch na matku, ale aj porušenie uloženej povinnosti zdržať sa konzumácie alkoholu alebo inej návykovej látky, resp. nedostatočná spolupráca s probačným a mediačným úradníkom.
Súd zároveň vzhľadom na výsledky vykonaného znaleckého dokazovania uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme, nakoľko súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria u obžalovaného zistila závislosť od alkoholu a navrhla uložiť ochranné liečenie v tejto forme. Obžalovaný sa verbálnych atakov voči svojej matke dopúšťal pravidelne následkom požitia alkoholických nápojov a v triezvom stave sa správal náležite. Aj samotná poškodená podľa znalosti
osoby obžalovaného mala za to, že práve absolvovanie protialkoholickej liečby bude pre obžalovaného prospešné a môže zamedziť ďalšiemu nenáležitému správaniu sa na jeho strane. Potvrdila aj okolnosť, že od začatia trestného konania sa problémy s obžalovaným neopakovali. Rovnakého názoru je aj súd a pre trvalú nápravu správania sa obžalovaného považuje absolvovanie ochranného liečenia za kľúčové. Nakoľko obžalovaný deklaroval svoju ochotu podrobiť sa ochrannému liečeniu, je dôvodný predpoklad, že uloženie ochranného liečenia v kombinácii s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody povedie na strane obžalovaného k trvalej náprave. v bode 1.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodne jej odopieral oddych a spánok, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
v bode 2.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodne jej odopieral oddych a spánok, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.