Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-31-2022.pdf
PDF · 137.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov: X/ I.. D. C. Y., T.. X.X.XXXX, I. XXX/XXA, G. N., zastúpenej JUDr. Petrom Pavlíkom, nar. 2.4.1959, Železničiarska 1785/33, Rimavská Sobota, X/ V.. Z.. C. C., T.. XX.X.XXXX, I. XXX/XXA, G. N., proti žalovaným: X/ I. Z., T.. XX.X.XXXX, G. N., X/ J. Z., T.. XX.X.XXXX, G. N., X/ S. Z., T.. XX.X.XXXX, G. N., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 8C/27/2020-83, zo dňa 16.6.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej zamietol žalobu žalobkyne 1/, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu do výkonu vlastníckeho práva zákazom vstupu na pozemok m e n í tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zdržať sa vstupu na pozemok parcely registra „X. Č.. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 142 m2, obec G. N., katastrálne územie G. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, a to po uplynutí 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej zamietajúcej časti týkajúcej sa žalobkyne 1/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žiadnej zo strán konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobu podanou na súd dňa 25.6.2020 domáhali, aby súd žalovaným zakázal:
- vstupovať na pozemok parcely reg. „X., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 142 m2, vedený na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a
- vypúšťať domáce zvieratá, ktoré chovajú žalovaní 1/ až 3/ na pozemok parcely reg. „X., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, vedený na liste vlastníctva č. XXXX na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom pre katastrálne územie G.Ä. N., B. G. N., B. C. a to pozemku: parcela registra Y.-X. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 142 m2 a parcela registra Y.-X. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 90 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na uvedenom pozemku. Žalovaní opakovane zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov tým, že neoprávnene vnikajú na ich vyššie uvedený pozemok a tiež nechávajú na pozemok vnikať chované zvieratá (vlastnia štyri mačky, štyroch psov), ktoré tam nechávajú exkrementy a to aj napriek výzve žalobcov, aby sa takéhoto konania zdržali, pričom na výzvy reagujú agresívne, vulgárne a s vyhrážkami. Žalovaní obývajú susednú nehnuteľnosť (súpisné číslo XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom pre katastrálne územie G. N., B. G. N., B. C.) bez povolenia majiteľa nehnuteľnosti, z tohto dôvodu nemajú žiadne oprávnenie využívať pozemok žalobcov na prechod k tejto nehnuteľnosti. V minulosti žalobcovia situáciu s narušovaním vlastníckych práv riešili aj u mediátora, na stretnutí u ktorého sa zúčastnil aj štatutár spoločnosti, ktorá vlastní nehnuteľnosť obývanú žalovanými, ale ani tu nedošlo k dohode a náprave situácie.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu uviedol, že z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX okres C., obec G. N., katastrálne územie G. N. vyplynulo, že parcely registra „X.“ evidované na liste vlastníctva č. XXXX: parcela č. XXX/X o výmere 142 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 90 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/.
4. Konštatoval, že žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že žalovaní nehnuteľnosť nevlastnia. Pri kúpe domu z katastrálnej mapy zistili, že ťarcha tam nie je. Obrátila sa aj na mestský úrad so žiadosťou o riešenie, ale odkázali ju na mediátora. Žalovaní žijú v nehnuteľnosti bez zmluvy, bez povolenia; pozemok užívajú bez právneho titulu, nemajú naň žiaden nárok, pričom im tam chodia návštevy. Na ich pozemku sú aj smetné nádoby, drevo vysypali pred bránku, znečisťujú pozemok. Správajú sa agresívne, vulgárne, dokonca raz musela zavolať políciu, nakoľko na ich pozemku bol pes žalovaných a nevedela ho zahnať z dvora. Má obavu, že pes vbehne na pozemok, preto je stále v nepokoji. Čo sa týka hnojiska, ide o kompostér, kde normálne recykluje kuchynský odpad, do ktorého dávajú suché veci, šupy. Dodala, že alternatíva by bola, keby žalovaní chodili na pozemok zo zadnej časti. Potvrdila, že pri kúpe vedeli, že tam bývajú žalovaní, ale bolo im povedané, že ide o „gentlemanskú“ dohodu, s ktorou súhlasili, nakoľko sú zvyknutí zdieľať spoločnú nehnuteľnosť. Žalovaní sa však začali správať vulgárne, prestali spolupracovať a keď žalobcovia zistili, že tam žalovaní bývajú bez akéhokoľvek dôvodu, pristúpili k tejto žalobe. Pri kúpe im realitná maklérka uviedla, že ide o priateľskú dohodu, že žalovaní môžu prechádzať cez pozemok. S tým v čase podpísania zmluvy súhlasila, nebolo to súčasťou zmluvy, len si slovne povedali, že je to taká situácia a slovne s tým súhlasila. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že žiada, aby žalovaní vybudovali na plot elektrický pás, tak ako majú susedia.
5. Žalovaný 1/ na pojednávaní vypovedal, že rodinný dom nie je vysporiadaný, pretože bol urobený podvod na jeho otca (žalovaného 3/) a o dom sa dosiaľ súdia, konanie nie je skončené. Žalobcovia si mali zistiť čo kupujú, ide o spoločný dvor, ktorý sa využíva roky, cez iný pozemok sa nedá prejsť. Mali byť teda obozretní a zistiť si všetky podklady predtým ako kúpili daný rodinný dom. Uviedol, že majú postavenú detskú izbu načierno, čím vlastne zobrali časť pozemku, ktorú staval pre syna. On dostal polovicu rodinného domu od otca. Pri rozvode ho manželka obrala o všetko, nemal finančné prostriedky na vyplatenie a musel manželku vyplatiť, preto došlo k predaju rodinného domu. Rodinný dom predal C.. N. Y., od ktorého kupovali dom žalobcovia. Od počiatku sa využíval daný vchod ako spoločný prechod, realitná maklérka im mala povedať všetko. Žalovaný 3/ vybudoval aj studňu. Ich domy sú spojené s domom žalobcov a pri ohliadke muselo byť jasné, že ide o spoločný dvor. Ide o tichú dohodu, daný dom vybudoval jeho otec a tento musel po rozvode predať. Uviedol, že pes nevniká na susedov pozemok, ide o prítulného psa, s ktorým sa normálne hrajú malé deti. Vo vnútri má dvoch psov yorkshirov, brána je zabezpečená tak, že pes nevie bránu otvoriť sám, aj keď nie je kľučkou zavretá. Za rodinným domom sa nedá prechádzať, nehnuteľnosť je vo vlastníctve tretej osoby. On je po operácii chrbtice, bude na invalidnom vozíku, zozadu s vozíkom neprejde. Dodal, že nejde o ich mačky, ale o cudzie mačky, ktoré sused vyriešil tak, že si dal elektrický pás po celom plote. Psy nevnikajú na pozemok žalobcov, keďže je tam zabezpečená bránka.
6. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že psy nechodia na pozemok žalobcov, mačky majú aj susedia, pričom nevie, ktoré mačky chodia na pozemok žalobcov. Mačky musia mať, pretože žalobkyňa si pod oknami urobila hnojisko, z ktorého ide smrad a pretože sa na pozemku pohybujú potkany a myši. Čo sa týka výkalov, ona ich zbiera, pričom psy na pozemok žalobcov nevnikajú.
7. Žalovaný 3/ na pojednávaní uviedol, že to bol ich pozemok, on postavil rodinný dom. Žalobcovia mali mať vedomosť čo kupujú, akých majú susedov, čo tam vlastne je. Najprv medzi nimi nebol plot, keď vychádzali s vtedajším vlastníkom N., studňa bola spoločná. Ich zvieratá nevnikajú na pozemok žalobcov, raz vnikli, ale preto, že tam nebola zabezpečená bránka, teraz je už zabezpečená. Cez daný spoločný dvor chodia už cca 60 rokov, zozadu sa vôbec nedá pristúpiť k ich domu, ide o pozemok tretích osôb. C. Y., čo im predával dom, s ťarchou súhlasil. Prechod na ktorý poukazujú žalobcovia medzi domami nie je ani pol metra, tam sa nedá prejsť. On sa súdi o rodinný dom, pretože došlo k podvodu ne neho, on zmluvu nepodpísal.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prostriedky ochrany pred zásahmi do vlastníckeho práva možno rozdeliť na prípady, kedy k zásahu dochádza zo strany ktorejkoľvek tretej osoby a prípady, ktoré spadajú do kategórie tzv. susedských sporov, teda prípady, kedy k zásahu dochádza porušením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípadoch susedských sporov potom primárne neprichádzajú do úvahy prostriedky všeobecnej vlastníckej ochrany, ale len špecifické prostriedky, ktoré plne zohľadňujú osobitý charakter vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov všetkých strán sporu.
9. Ozrejmil, že základným obsahom susedského obmedzenia vlastníckeho práva je premisa, podľa ktorej vlastník veci je povinný zdržať sa každého takého konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Z nej teda vyplýva, že pred použitím právnej ochrany zaručenej v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné ustáliť, ktorý subjekt je povinný zdržať sa konania, kto je obťažovaným, resp. ohrozovaným subjektom, či došlo k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv.
10. Keďže žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali pasívnu legitimáciu, zaoberal sa danou námietkou, pričom argumentoval, že v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby a to negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a vindikačná, resp. reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci) vlastníka. Na podanie žaloby je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový spoluvlastník), t. j. žalobcovia. Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom než zadržiavaním veci, čo v danom prípade patrí žalovaným. Vo vzťahu k určeniu, resp. identifikácii oprávneného subjektu, ktorému je poskytovaná v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochrana pred obťažovaním nad mieru primeranú pomerom alebo vážnym ohrozovaním výkonu jeho práv uviedol, že z dikcie zákona vyplýva, že nemusí nevyhnutne ísť iba o ďalšieho vlastníka veci a ani to, že tento musí byť bezprostredným susedom rušiteľa. V zmysle komentára k § 127 Občianskeho zákonníka (Vojčík, P., ASPI, 1992) vlastník môže ohrozovať a obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá ako jeho sused, by mohla byť dotknutá konkrétnym konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom môže byť fyzická i právnická osoba, môže to byť nájomca, vypožičiavateľ alebo osoba oprávnená z vecného bremena, pričom nemusí ísť o bezprostredného suseda. Dal do pozornosti aj ďalší komentár k § 127 Občianskeho zákonníka (Jehlička, O. a kol., C. H. Beck, 1994), podľa ktorého účastníkmi právneho vzťahu z imisií nemusia byť len vlastníci alebo držitelia nehnuteľnosti dotknutej imisiou, ale môžu to byť aj nájomníci a iné osoby, užívajúce vec na základe obligačného práva. Žalobcom môže byť každý, koho užívanie veci vlastníkom ohrozuje spôsobom uvedeným v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne výkon, ktorého práva toto užívanie vážne ohrozuje. Ochrana náleží každému „obťažovanému“ bez ohľadu na to, či je obťažovaný ako vlastník veci.
11. Dodal, že vychádzajúc zo skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia mal za nesporné, že žalobcovia spĺňajú podľa hmotného práva všetky predpoklady na aktívnu legitimáciu pre domáhanie sa ochrany priznanej v § 126 ako aj v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči žalovaným, t. j. majú neodňateľné právo domáhať sa výroku súdu, ktorým tento vysloví povinnosť žalovaným zdržať sa presne špecifikovaného zakázaného konania v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
12. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres C., obec G. N., katastrálne územie G. N., parcely registra „X., evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to: parcela č. XXX/X o výmere 142 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 90 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXX/X, ktorý pozemok je v susedstve žalovaných 1/ až 3/.
13. Uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd zakázal žalovaným vstupovať na pozemok parcely registra „X.“ parcelné č. XXX/X o výmere 142 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedený na liste vlastníctva č. XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že vlastníkom parcely registra „. parcela č. XXX/X o výmere 172 m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XXX/X o výmere 60 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/X, vedených na liste vlastníctva č. XXXX, okres C., obec G. N., katastrálne územie G. N., N. M. - M. R. Q. E. G..M..B.. a to v podiele 1/1. Dodal, že žalovaní vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní uviedli, že nie sú vlastníkmi nehnuteľností, nájomnú zmluvu s vlastníkom uzavretú nemajú a nepredložili žiaden užívací titul. Žalovaný 3/ na pojednávaní uviedol, že sa vedie súdne konanie ohľadne vlastníctva k rodinného domu, ktoré nie je právoplatne skončené. Zároveň na pojednávaní uviedol, že daný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve žalobcov, daroval žalovanému 1/ (synovi) spolu s jeho bývalou manželkou. Nakoľko žalovaný 1/ bol na liste vlastníctva vedený ako vlastník spolu s manželkou, bolo potrebné po rozvode manželstva manželku vyplatiť, preto žalovaný 1/predal dom spolu s pozemkom pánovi N. Y., ktorý následne danú nehnuteľnosť predal žalobcom 1/ a 2/. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že pri obhliadke danej nehnuteľnosti, mala vedomosť, že v zadnej časti rodinného domu bývajú žalovaní 1/ až 3/. Vypovedala, že realitným maklérom bola oboznámená, že pri parcele č. XXX/X je zaužívaná tzv. „gentlemanská dohoda“, na základe ktorej žalovaní môžu využívať parcelu č. XXX/X ako prechod do rodinného domu a k zadnej časti nehnuteľnosti, s ktorou žalobcovia spočiatku súhlasili. Z výsluchu žalobkyne 1/ vyplynulo, že žalobcovia mali vedomosť pri podpise kúpnych zmlúv, že žalovaní nemajú iný prístup k rodinnému domu, taktiež bolo preukázané, že súhlasili s danou dohodou, že žalovaní budú prechádzať cez ich pozemok.
14. Poukázal na to, že žalovaní 1/ až 3/ na pojednávaní uviedli, že nemajú iný prístup k nehnuteľnosti, jedine cez parcelu č. XXX/X. Žalobcovia predložili fotokópiu mapy vytvorenej cez katastrálny portál, na základe ktorej mali zato, že žalovaní majú prístup na nehnuteľnosť aj zo zadnej časti cez parcelu č. XXX/X. Z danej mapovej snímky vyplynulo, že žalovaní nemajú z hlavnej cesty zo zadnej časti prístup k užívanej nehnuteľnosti, nakoľko podľa údajov katastrálneho portálu na parcele č. XXX/X sa nachádza bytový dom, ako aj na parcele č. XXX/X a č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb. Súd prvej inštancie zhrnul, že nakoľko žalovaní nemajú pre výkon svojho vlastníckeho práva k užívaniu rodinného domu a nehnuteľnosti iný prístup, preto za použitia § 124 a § 126 Občianskeho zákonníka žalobe žalobcov 1/ a 2/ v časti, kde sa domáhali zákazu vstupu žalovaným 1/ až 3/ na parcelu č. XXX/ X nevyhovel a žalobu zamietol.
15. Zároveň dal do pozornosti, že v prípade, že nedôjde k dohode s vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý je možné prístup k stavbe zabezpečiť, je nutné domáhať sa zriadenia vecného bremena súdnou cestou. Súd bude v uvedenom prípade skúmať splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; súčasne zváži i pomer prípadného zriadeného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku, ktoré by mali byť obmedzené čo najmenej. V prípade podanej žaloby súd preskúma predovšetkým listy vlastníctva označených nehnuteľností, mapu príslušného katastrálneho operátu a katastrálnu mapu; v prípade potreby vykoná i obhliadku na mieste samom, prípadne sa oboznámi s fotografickými snímkami nehnuteľností a ich rozmiestnenia. Môže nariadiť taktiež znalecké dokazovanie, kedy je obvyklým zadaním pre znalca v odbore možnosť určenia prístupovej cesty k stavbe.
16. Ďalej uviedol, že žalobcovia sa druhým petitom domáhali tzv. „susedskej žaloby“, kde bolo potrebné v neposlednom rade preukázať, či došlo k naplneniu jednej z dvoch alternatívnych skutkových podstát zakázaného konania vlastníka veci, teda či došlo k obťažovaniu oprávneného nad mieru primeranú pomerom alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv oprávneného.
17. Na ozrejmenie právne stránky veci skonštatoval, že ochrany proti obťažovaniu je prípustné dovolať sa len vtedy, ak ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Každý je totiž povinný znášať imisie z obyčajného, normálneho užívania veci. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.1993, sp. zn. 5Cdo/117/93, podľa ktorého pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola
prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom“, určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré v tom - ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov, pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť). Súd prvej inštancie doplnil, že pod pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Prenikanie zvierat (vrátane mačky a psov) na susediaci pozemok treba nepochybne považovať z hľadiska § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka za prenikanie imisií.
18. Dôvodil, že žalobcovia obťažovanie nad mieru primeranú pomerom odôvodňovali tým, že žalovaní vlastnia štyri mačky a štyroch psov, ktorých nechávajú vnikať na pozemok, kde nechávajú exkrementy a to aj napriek výzve žalobcov, aby sa takéhoto konania zdržali. Poukázal na to, že žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že má obavu, že pes žalovaných im vbehne na pozemok, preto je stále v nepokoji. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať iných vlastníkov hlukom, prachom, dymom, zápachom, ale aj vnikaním zvierat na susediaci pozemok. Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne, že v nej bude chovať zvieratá, tak zároveň musí zabezpečiť, aby tento chov nenarušoval výkon práva vlastníkov susediacich pozemkov. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že zabezpečil bránkou, aby pes nevnikal na pozemok žalobcov a zároveň uviedol, že majú dvoch psov, jeden sa zdržiava vo vnútri, druhému zabránil bránkou vnikaniu na susedov pozemok, pričom mačky, ktoré vnikajú na pozemok žalobcov sú pouličné mačky.
19. Argumentoval, že podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho súbor práv označovaných ako susedské vzťahy, sa vlastník veci musí zdržať len takého konania (nekonania), ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Dospel k záveru, že zo žaloby ani z doložených dokladov však nevyplynulo, že by tieto podmienky boli splnené, keď žalobcovia nedoložili okrem subjektívnych tvrdení žiaden dôkaz, ktorý by takéto útoky preukazoval, t. j. ktorý by preukazoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že psy a mačky prenikajú na pozemok žalobcov prakticky na dennej báze, znečisťujú pozemok, chodia po záhrade a dvore, v tesnej blízkosti vchodu do rodinného domu žalobcov. Na základe vykonaného dokazovania preto za použitia § 127 Občianskeho zákonníka zamietol žalobu aj v tejto časti a teda žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
20. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli v konaní úspešní, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
21. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 1/, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Žalobkyňa 1/ ostro odmietla záver súdu prvej inštancie, že žalovaní nemajú pre výkon svojho vlastníckeho práva k užívaniu rodinného domu a nehnuteľnosti iný prístup, ako záver absolútne nezodpovedajúci skutočnosti, keďže bolo nesporné, že žalovaní nie sú vlastníkmi rodinného domu v susedstve žalobcov, nemajú ho ani v nájme, ani vo výpožičke, ani v nijakom inom právnom vzťahu, čo žalovaní na pojednávaní aj uviedli a teda bolo nesporné, že žalovaní k tejto nehnuteľnosti nemajú žiadny právny vzťah. Namietala, že súd prvej inštancie uveril ničím nepodloženým tvrdeniam žalovaných o ich
vlastníctve a o podvodoch na nimi obývanej nehnuteľnosti a to bez vykonania navrhnutých dôkazov, keď sa uspokojil s tvrdeniami žalovaných, že dôkaz o ich vlastníctve rieši ministerstvo spravodlivosti.
23. Ako neakceptovateľné namietala tiež konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 23 napadnutého rozsudku, že v prípade, že nedôjde k dohode s vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý je možné prístup k stavbe zabezpečiť, je nutné sa domáhať zriadenia vecného bremena súdnou cestou. Uviedla, že toto tvrdenie vôbec nezodpovedá meritu veci, keďže v danom prípade sa nejedná o problém riešenia vecného bremena, ale o žalobu o neoprávnený zásah do výkonu vlastníckeho práva, ktorí spôsobujú žalovaní a nie vlastník nehnuteľnosti. Argumentovala, že vlastník nijako nezasahuje ani prostredníctvom svojho konateľa do vlastníckych práv žalobcov a žalobcovia rešpektujú jeho vlastnícke právo, avšak žalovaní bez akéhokoľvek právneho dôvodu zasahujú do výkonu vlastníckeho práva žalobcov, pričom opätovne zdôraznila, že žalovaní obývajú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Dodala, že žalovaní nie sú právne spôsobilí uzatvárať dohodu o zriadení vecného bremena, keďže z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že iba vlastník nehnuteľnej veci je oprávnený podpísať zmluvu o vecnom bremene, pričom musí preukázať vlastnícke právo k nej, v opačnom prípade sa jedná o neplatnú zmluvu. Žalovaní tak nie sú subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorým môže byť len osoba požívajúca ochranu podľa § 129 Občianskeho zákonníka, ktorú žalovaní nepožívajú.
24. Poukázala na to, že súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že žalovaní nemajú prístup z opačnej strany, keďže tieto parcely sú vo vlastníctve iných osôb, ale prechod cez parcelu žalobcov bezdôvodne akceptoval, pričom uveril aj tvrdeniam žalovaných o spoločnom dvore bez akýchkoľvek dôkazov. Dôvodila, že tento inštitút vôbec v tomto prípade neexistuje, keď z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. N. jasne vyplýva, že v ňom nie je vedený žiaden zápis o spoločnom dvore, čo súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval. Namietala tiež, že súd prvej inštancie neakceptoval ani jej tvrdenia, že pri kúpe nehnuteľnosti postupovala s čo najväčšou opatrnosťou vyriešiť aj otázku prechodu cez pozemok a až keď zistila, že žalovaní sú osoby obývajúcu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, začala riešiť veci mediáciou a neskôr, po jej neúspešnom uplatnení, aj žalobou na súd. Bola názoru, že súd prvej inštancie neuveriteľne akceptoval prechod aj iným osobám, ktoré navštevujú žalovaných a takto cez pozemok žalobcov môže prechádzať ktokoľvek a kedykoľvek ako návšteva žalovaných, pričom sa nevysporiadal ani s jej tvrdením, že žalovaní neoprávnene fotili veci na pozemku žalobcov, k čomu predložili aj záznamy z tohto fotenia, kedy samotné takéto konanie je hrubým porušením domovej slobody, nie dôsledkom bežného správania a už vôbec nie konaním, pre ktoré by žalobcovia mali takéto konanie trpieť, čo však súd prvej inštancie absolútne neriešil.
25. Súdu prvej inštancie vytkla, že uveril účelovým tvrdeniam žalovaných, že na pozemok vnikajú pouličné mačky, ktoré špinia pozemok žalobcov, pričom z predložených dôkazov jasne vyplynulo, že práve žalovaní sú majiteľmi týchto mačiek a tiež sú majiteľmi psa, ktorý je nebezpečný, čo priznali sami žalovaní, keď potvrdili, že zabezpečili bráničku. Napriek predloženým dôkazom uveril najmä tvrdeniu žalovaných, že zabezpečili bránu proti úniku psa z ich dvora. Zdôraznila, že žalovaní museli vykonať opatrenia, keďže ich pes si vedel otvoriť bránu, pričom správanie sa žalovaných nezakladá predpoklad, že v budúcnosti prijmú také opatrenia, ktoré by zabránili ohrozovaniu žalobcov a ich 5 ročného syna, ktorý má strach vyjsť na dvor. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie absolútne neakceptoval a nevyhodnotil dôkaz vykonaný žalobkyňou 1/, keď uviedla, že na ich pozemku sú smetné nádoby žalovaných, že sú agresívni, k plotu im vysypali drevo, čím zabraňujú prístupu k nehnuteľnosti. Oponovala záveru súdu prvej inštancie, ktorý takéto konanie kvalifikoval ako bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, keď dôvodil, že predpokladom úspešnosti žaloby by bolo preukázanie, že psy a mačky žalovaných prenikajú na pozemok žalobcov na dennej báze, resp. chodia po záhrade a dvore v tesnej blízkosti vchodu do rodinného domu. Uviedla, že tento výklad je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR citovaným v napadnutom rozhodnutí, aj v rozpore so zákonom (§ 127 a nasl. Občianskeho zákonníka).
26. Záverom uviedla, že komentáre citované v odseku 19 napadnutého rozhodnutia sú irelevantné, keďže z vykonaného dokazovania bolo jasné, že žalovaní nemajú ochranu vlastníctva zo zákona, nie sú vlastníkom veci, jej oprávneným držiteľom, nájomcom alebo vypožičiavateľom. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie aj opísal, napriek tomu identifikoval žalovaných ako osoby požívajúce ochranu vlastníctva.
27. Žalovaní 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že doterajší prechod je jediným prechodom cez ktorý prechádzajú šesťdesiat rokov. Ide o spoločný dvor, o čom žalobcovia vedeli od začiatku; od kedy kúpili dom vedeli, že ide o spoločný prechod dvora. K tvrdeniu žalobcov, že bývajú v nehnuteľnosti neprávom argumentovali, že je to v súdnom konaní a tiež dôvodili, že si nemôžu spraviť prechod zozadu, nakoľko tadiaľ neprejde invalidný vozík, záchranári, atď, keď žalovaná 3/ je na invalidnom dôchodku a žalovaný 1/ (syn) je invalidný dôchodca, ktorému hrozí, že bude na invalidnom vozíku.
28. Žalobkyňa 1/ v odvolacej replike za nepravdivé označila tvrdenie žalovaných, že sa jedná o spoločný dvor a je tu spoločný prechod dvora, keďže z predložených dôkazov nesporne vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a že na predloženom liste vlastníctva č. XXXX nie je vedená žiadna poznámka o spoločnom dvore alebo ťarcha v podobe zriadenia vecného bremena. Tvrdenie žalovaných, že spor o vlastnícke právo k nimi obývanej nehnuteľnosti je v súdnom konaní označila za tvrdenie dosiaľ nepodložené žiadnym dôkazom, keďže takýto dôkaz neexistuje. Za zarážajúce a neopodstatnené označila tiež tvrdenie žalobcov, že pozemok využívajú šesťdesiat rokov ako prechod o čom mala vedieť, keď sama na pojednávaní uviedla, že pri kúpe nehnuteľnosti postupovala s čo najväčšou opatrnosťou vyriešiť aj otázku prechodu cez pozemok a až keď zistila, že žalovaní sú osoby obývajúce nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, nemajúc k nej vlastnícke právo, keďže nehnuteľnosť, ktorú obývajú predali a že nie sú nájomcovia a nemajú žiaden právny titul k ochrane vlastníctva, tak začala riešiť veci mediáciou a neskôr po jej neúspešnom uplatnení sa obrátila so žalobou na súd. Opätovne namietala, že súd prvej inštancie akceptoval prechod aj iným osobám, ktoré navštevujú žalovaných. Mala za to, že je vecou žalovaných vyriešiť si ich obmedzený prístup k nehnuteľnosti ktorú obývajú, avšak nie rušením vlastníckeho práva žalobcov. K vyjadreniu pripojila aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území G. N., B. G.Ä. N., B. C. ako aj informatívnu kópiu mapy dotknutých pozemkov vytvorenú cez katastrálny portál.
29. Žalovaní 1/ až 3/ v odvolacej duplike zotrvali na tom, že prechod zozadu nie je možný, pričom nemôžu za to, že sa žalobcovia neinformovali u realitky. Uviedli, že za domom je úzky prechod, kadiaľ neprejde invalidný vozík a nakoľko je žalovaný 1/ invalidný dôchodca, po ťažkej operácii stavcov a čaká ho aj operácia kolien, hrozí mu, že bude na invalidnom vozíku. Dodali, že za domom neprejde ani záchranná služba, pričom dvor používajú len na prechod. Predošlý majiteľ N. Y. je svedkom, že prechod je spoločný.
30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v časti výroku, v ktorej zamietol žalobu žalobkyne 1/, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu do výkonu vlastníckeho práva, nakoľko nie sú splnené podmienky na jej potvrdenie, ani na jej zrušenie (§ 388 C. s. p.) a v zostávajúcej zamietajúcej časti týkajúcej sa žalobkyne 1/ rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.10.2023 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
31. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti v nadväznosti ku ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali ochrany vlastníckeho práva, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, pričom odvolanie podala len žalovaná 1/ odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa 1/ je v prejednávanej veci aktívne legitimovaná na podanie samostatného odvolania (bez žalobcu 2/), nakoľko pri bezpodielovom spoluvlastníctve každému zo spoluvlastníkov náleží právo k celej veci, obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka. Ak sa bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníctva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov voči neoprávneným zásahom tretích osôb, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje, naopak bráni spoločný majetok a preto sa takejto ochrany na súde môže domáhať aj len jeden z manželov, aj keď s tým druhý manžel nesúhlasí (viď rozhodnutie C 1191 Súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu vydávaný nakladateľstvom C. H. Beck ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6.9.2007, sp. zn. 22Cdo/2221/2006).
32. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
33. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).
34. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti posúdenia dôvodnosti žaloby vo vzťahu k žalobkyni 1/ v časti, v ktorej sa domáhala uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ vypúšťať nimi chované domáce zvieratá na pozemok parcely reg. „X., C. Č. XXX/X, v katastrálnom území G. N., vedený na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobkyne 1/ týkajúcim sa rozsahu a závažnosti obťažovania imisiami v podobe domácich mačiek a psov žalovaných 1/ až 3/ odvolací súd podotýka, že ide o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby v tejto časti.
36. V nadväznosti na námietku žalobkyne 1/, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil odvolací súd konštatuje, že žiadne pochybenie v právnom posúdení v odôvodnení uvedenej časti napadnutého rozhodnutia nezaznamenal. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby v danej časti, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami žalobcov sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Nárok uplatnený žalobou v danej časti správne posúdil podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyvodil aj správne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
37. Odvolací súd vo vzťahu k žalobkyňou 1/ uplatnenému zákazu vypúšťania zvierat chovaných žalovanými 1/ až 3/ na dotknutý pozemok žalobcov poukazuje na skutočnosť, že ochrana pred obťažujúcimi imisiami vyžaduje existujúci stav obťažovania nimi, nepostačuje len samotná hrozba tohto stavu. Neznamená to však, že takéto obťažovanie je nepretržité, ale že k nemu opakovane dochádza. Vlastník nesmie nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci pozemok, táto povinnosť sa však nevzťahuje na prenikanie ním nechovaných zvierat.
38. Hodno uviesť, že procesný úspech strany v konaní je podmienený unesením dvoch bremien a to bremena tvrdenia a zároveň bremena tvrdené skutočnosti preukázať, pričom dôkazné bremeno preukázania obťažovania „nad mieru primeranú pomerom“ vyžadovaného v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva na tej strane konania, ktorá sa domáha ochrany pred obťažujúcimi imisiami. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predloženie fotografií zvierat žalobkyňou 1/, resp. žalobcami 1/ a 2/ nepostačuje na preukázanie, že psy a mačky žalovaných 1/ až 3/ prenikajú na pozemok žalobcov prakticky na dennej báze a tento opakovane znečisťujú; žalobkyňa 1/ teda neuniesla dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienok uvedených v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
39. Keďže žalobkyňa 1/ sa v konaní domáhala ochrany pred imisiami v podobe vstupu mačiek a psov žalovaných 1/ až 2/ na pozemok žalobcov, čomu zodpovedal aj žalobný návrh (petit) v tejto časti, jej
argumentáciu vo vzťahu k smetným nádobám žalovaných na pozemku žalobcov, ako aj k zabráneniu prístupu k nehnuteľnosti vysypaním dreva k plotu zo strany žalovaných 1/ až 3/ odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nevzťahujúcu sa k vymedzenému predmetu konania.
40. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa 1/ v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v danej časti, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobkyne 1/ na uloženie zákazu vypúšťania zvierat chovaných žalovanými 1/ a 3/ na pozemok žalobcov podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.
41. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
42. Vo vzťahu k časti žalobného návrhu, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala zdržania sa vstupu žalovaných 1/ až 3/ na dotknutý pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v katastrálnom území G. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho práva tzv. negatórnou (zapieracou žalobou) musia byť splnené nasledovné predpoklady: preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, preukázanie, že tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva a existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako v zadržiavaní veci.
43. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa 1/ je bezpodielovou spoluvlastníčkou dotknutého pozemku a taktiež nebolo sporné, že žalovaní 1/ až 3/ prechádzajú cez dotknutý pozemok žalobcov k nehnuteľnosti, ktorú obývajú. K naplneniu podmienok ochrany pred neoprávneným zásahom odvolací súd dáva do pozornosti, že právo žalovaných 1/ až 3/ na prechod cez pozemok žalobcov spočívalo podľa zhodných tvrdení strán konania v neformálnej „gentlemanskej“ dohode medzi stranami, ktorá napĺňa znaky tzv. výprosy, avšak nezakladá vecné právo žalovaných 1/ až 3/ na prechod cez pozemok vo forme vecného bremena. Výprosa predstavuje nezáväznú dohodu, ktorú je možné kedykoľvek odvolať, pričom minimálne z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovia súhlas s dohodou o prechode odvolali.
44. Z vyjadrenia samotných žalovaných 1/ až 3/ v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že nemajú vlastnícke právo k nehnuteľnosti na susediacej parcele č. XXX/X, ktorú obývajú bez právneho titulu, pričom v konaní nebola preukázaná žiadna okolnosť, z ktorej by bolo možné dovodiť vlastnícke alebo iné právo žalovaných k nimi užívanej nehnuteľnosti, čo nevyhnutne rezultuje do záveru, že žalovaní 1/ až 3/ nemôžu vo vzťahu k nimi užívaným nehnuteľnostiam požívať ochranu vlastníckeho práva.
45. Ak teda súd prvej inštancie dospel bez akéhokoľvek skutkového zistenia svedčiaceho o vlastníckom, resp. inom práve žalovaných 1/ až 3/ k susediacej parcele č. XXX/X, k právnemu záveru o poskytnutí ochrany vlastníckemu právu žalovaných 1/ až 3/, na ktorom založil zamietnutie žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa 1/ spolu so žalobcom 2/ domáhali zdržania sa vstupu žalovaných 1/ až 3/ na pozemok žalobcov, vec nesprávne právne posúdil. Keďže žalobcovia nesúhlasili s prechodom žalovaných 1/ až 3/ cez dotknutý pozemok, žalobkyňa 1/ tak preukázala splnenie všetkých predpokladov na poskytnutie ochrany vlastníckemu právu žalobcov.
46. Odvolací súd poznamenáva, že s ohľadom na uvedené nie je rozhodnou ani argumentácia žalovaných 1/ až 3/ o problematickosti prechodu k nimi obývanej nehnuteľnosti, pričom je na žalovaných samotných, aby vyvinuli aktivitu na zosúladenie užívania nimi obývanej nehnuteľnosti a prechodu k nej so zákonom.
47. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, nárok žalobkyne 1/, ktorým sa domáhala zdržania sa vstupu žalovaných 1/ až 3/ na dotknutý pozemok vyhodnotil odvolací súd ako dôvodný, preto sa ďalšími námietkami žalobkyne 1/ vo vzťahu k predmetnej časti napadnutého rozhodnutia nezaoberal a podľa § 388 C. s. p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v tejto časti vyhovel.
48. Odvolací súd určil na splnenie uloženej povinnosti 30 dňovú lehotu, po uplynutí ktorej sú žalovaní 1/ až 3/ povinní zdržať sa vstupu na dotknutý pozemok. Takto určenú dĺžku lehoty mal za primeranú vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej časti a povahu uloženej povinnosti.
49. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov celého konania, keďže každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech.
50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).