Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: TOPIX, s.r.o., Orechový rad 5, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 272, zastúpený advokátskou kanceláriou: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v konaní o zaplatenie 4.428 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. - 144 zo dňa 6. 5. 2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. - 144 zo dňa 6. 5. 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. - 144 zo dňa 6.5.2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.428 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2018 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 1.9.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.2.2019 domáhal zaplatenia sumy 4.428 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne od 1.9.2018 do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za tovar dodaný žalobcom žalovanému na základe akceptovanej písomnej objednávky žalovaného č. zo dňa 3.8.2018 na dodávku bodových svetlíkov s príslušenstvom, v zmysle cenovej ponuky pre stavbu „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí Nitra“ za cenu 4.428 Eur vrátane DPH. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil na dodacom liste č. 18201072 zo dňa 17.8.2018. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 201801093 zo dňa 17.8.2018 na sumu 4.428 Eur splatnou 31.8.2018, ktorú žalovaný neuhradil. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splatnej faktúry, popri istine si uplatnil aj zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že žalobca mal dodať tovar do troch týždňov od objednania a následne mala byť vystavená faktúra so splatnosťou 14 dní, teda jeho povinnosť ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu tovaru vzniká až po jeho dodaní. Dodaný tovar nespĺňal kvalitatívne kritériá objednávky, teda žalobca ako predávajúci nesplnil povinnosť dodať tovar riadne a včas v zmysle a nevznikol mu nárok

na zaplatenie vystavenej faktúry. Žalovaný vady vytkol žalobcovi najprv neformálne telefonicky, ústne, neskôr mailom a listom zo dňa 22.2.2019 reklamoval vady dodaného tovaru (prasknuté časti svetlíkov) a požadoval jeho výmenu. Žalobca vady neodstránil, preto naviac žalovanému patrí aj právo podľa , pričom vada na tovare je takého charakteru, že hodnota dodaného tovaru je pre žalovaného nulová a bez využitia. K procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle a nasl. , predmetom ktorej bolo dodanie bodových svetlíkov, žalovaný tovar prevzal, čo potvrdil podpisom na dodacom liste č. 18201072 zo dňa 17.8.2018, neuviedol žiadnu výhradu voči baleniu tovaru, množstvu, kvalite, či jeho akosti. Momentom prevzatia tovaru žalovaným prešlo na neho nebezpečenstvo náhodnej škody na tovare ( ) a bolo jeho povinnosťou ako kupujúceho tovar prezrieť čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare s poukazom na . V čase prevzatia nemal tovar žiadne vady, za prípadné neskoršie škody na tovare nenesie žalobca žiadnu zodpovednosť a táto je v celom rozsahu na žalovanom. Žalobca namietol, že pri dodaní tovaru a ani krátko po dodaní žalovaný žiadne vady nereklamoval, prvá reklamácia bola žalobcovi až po 6 mesiacoch od dodania tovaru v čase, keď žalobca začal pohľadávku vymáhať. Žalovaný v duplike uviedol, že so riadne uplatnil nárok z vád bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistil, vady sú v kvalite materiálu a mohli vyjsť najavo až po namontovaní tovaru.

3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia , , , , , , a , , , , , v spojení s , , Nariadenia vlády SR č. , , . V merite veci vyhodnotil ako nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, cenu tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaným tvrdeným dôvodom neuhradenia ceny tovaru je uplatnená reklamácia, ktorú žalobca nevybavil. Žalovaný dodaný tovar reklamoval listom zo dňa 22.2.2019, ktorým požadoval výmenu prasknutých častí svetlíkov, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu oprávnenej reklamácie. Súd prvej inštancie z dodacieho listu vyvodil, že tovar v čase jeho prevzatia vady nemal, keďže v ňom nie sú žiadne uvedené, resp. žalovaný by zrejme vadný tovar neprevzal. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nemá povinnosť preukazovať vady, ktoré vytkol v reklamácii. Otázka existencie vady v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare je otázkou odborného posúdenia existencie skrytej vady, ktorá sa stala zjavnou až neskôr odborným vyjadrením alebo znaleckým dokazovaním a dôkazné bremeno zaťažuje kupujúceho. Keďže žalovaný vady nepreukázal, jeho právo na nezaplatenie kúpnej ceny nie je dané ( ), preto súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka J. H., projektového manažéra predmetnej stavby, nakoľko žalovaný neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané a navrhovaný svedok nebol pri prevzatí tovaru. V časti uplatneného príslušenstva dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný je s plnením peňažného záväzku v omeškaní, strany sporu nemali výšku úroku zmluvne dojednanú, preto uložil žalovaného povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania s poukazom , a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. V prípade priznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vychádzal z čl. 5 Ostatné dojednania, veta druhá Objednávky č. , pričom súbeh uplatňovania úroku z omeškania a zmluvnej pokuty pre prípad nesplnenia zmluvnou pokutou zaisťovaného záväzku nie je vylúčený. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej len „“), keď v konaní mal plný úspech žalobca.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , a , navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný namieta nesprávne znenie výroku I. napadnutého rozsudku, kde absentuje suma, z ktorej má žalovaný platiť úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, v dôsledku čoho je výrok I. nepreskúmateľným a nevykonateľným, preto je naplnený odvolací dôvod podľa . Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia, že v čase prevzatia neexistovala vada diela, ktorú žalovaný uplatňoval reklamáciou zo dňa 22.2.2019, resp. jej existenciu v konaní nepreukázal odborným vyjadrením ani znaleckým dokazovaním. Skutočnosť, že vada (zatekanie svetlíkov) existovala, podľa

odvolateľa preukazuje nesporne jeho reklamácia, pričom túto skutočnosť žalobca výslovne nepoprel. Žalovaný namieta, že mu nemôže byť prikladaná na ťarchu skutočnosť, že žalobca reklamáciu nevybavil, čím by odstránil pochybnosti o existencii vady. Podľa žalovaného táto povinnosť žalobcu vyplýva zo zákona a jej porušenie nemôže mať za následok neunesenie dôkazného bremena na strane žalovaného. Podľa žalovaného mu hmotné právo neukladá povinnosť preukazovať existenciu vady na to, aby si mohol uplatniť nároky z vád podľa a nasl. a bolo úlohou žalobcu ako predávajúceho preukázať, že svoju povinnosť ( ) neporušil. Vytknuté vady sú podľa žalovaného v kvalite materiálu a mohli vyjsť najavo až po namontovaní, preto nemohol o týchto vadách vedieť už pri prevzatí, avšak žalobca ako predávajúci o vadách musel alebo mal vedieť. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.10.2007, sp. zn. a . Žalovaný zároveň namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Nakoľko samotná pohľadávka žalobcu nemá skutkový ani právny základ, podľa žalovaného je irelevantné osobitne sa vyjadrovať k častiam odôvodnenia v bodoch 32. až 34. napadnutého rozsudku vo vzťahu k úrokom z omeškania a zmluvnej pokute. Odvolací dôvod podľa a žalovaný odôvodňuje zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J. H., ktorý bol projektovým manažérom stavby, na ktorú mal žalobca dodať predmetné svetlíky, bol osobou zodpovednou za celkovú stavbu voči žalovanému a mal o prácach na stavbe prehľad a podľa žalovaného je irelevantné, že nebol tou osobou, ktorá svetlíky prevzala od žalobcu.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 29.10.2021, odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny s poukazom na . K námietke nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania aj zmluvnú pokutu) súd priznal z celej sumy istiny 4.428 Eur, preto nepovažuje za potrebné ju vo výroku opakovať, čo je bežné v rozhodovacej praxi súdov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne závery z nich vyvodené považuje žalobca za správne a úplné. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že tovar mal vady v čase prechodu nebezpečenstva na žalovaného, rovnako nepreukázal, že dodaný tovar by mal byť nevhodný, nekvalitný, resp. iný ako žalovaným objednaný. Reklamácia tovaru žalovaným nebola dôvodná ani uplatnená včas a žalovaný nepreukázal v konaní opak.

6. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentoch o nesprávnosti a nevykonateľnosti rozsudku z dôvodu neuvedenia sumy, z ktorej má byť úrok z omeškania a zmluvná pokuta zaplatené. Ku skutkovým a právnym záverom uviedol, že riadne uplatnil nároky z vád bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistil a vyzval žalobcu na reklamáciu, ktorú žalobca odignoroval a odmietol riešiť. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ sa žalobca nezačal zaoberať uplatnenými nárokmi žalovaného, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože si uplatnil svoje nároky z vád podľa . Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného irelevantné, či preukázal vadné plnenie alebo nie, nakoľko riadne preukázal reklamáciu, ktorá nebola žalobcom vybavená. V prípade, že by žalobca vybavil reklamáciu, boli by mu zrejmé vady plnenia, nespolupráca žalobcu nemôže spôsobovať omeškanie žalovaného a oberať ho o práva z uplatnených nárokov. Žalovaný uviedol, že výsluch svedka H. bol potrebný na objasnenie mnohých skutočností, nakoľko bol osobou zodpovednou za celkovú stavbu a mal o prácach na stavbe prehľad, keďže vykonával dohľad.

7. K replike žalovaného doručil žalobca dupliku, uviedol, že odvolateľ vo vyjadrení neuvádza žiadne nové skutkové ani právne okolnosti. Vykonanie dokazovania výsluchom svedka H. by vzhľadom na stav preukázaný listinný dôkazmi neprinieslo žiadne skutočnosti spôsobilé zmeniť skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného, že riadne a včas uplatnil nároky z vád, sú nepravdivé. Žalovaný nepreukázal existenciu vád tovaru v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, ani uplatnenie takýchto vád včas.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 3.10.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Čo sa týka samotného obsahu odvolania, odvolací súd je podľa pri rozhodovaní o odvolaní viazaný odvolacími dôvodmi, tieto odvolateľ uviedol v podanom odvolaní ustanoveniami , , , a .

12. V prípade odvolacieho dôvodu podľa z podaného odvolania nevyplýva, akým konkrétnym nesprávnym postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko dôvody uvádzané v odvolaní je potrebné subsumovať pod ustanovenie , , a (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolací dôvod podľa by bol naplnený, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej kvalifikovanej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil.

13. Pokiaľ ide o v odvolaní vytýkanú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorou bol podľa odvolateľa naplnený odvolací dôvod podľa , túto žalovaný odôvodňuje nepreskúmateľnosťou a nevykonateľnou výroku I. napadnutého rozsudku z dôvodu absencie sumy, z ktorej má žalovaný zaplatiť úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, odvolací súd uvádza, že takúto vadu napadnutého rozhodnutia nezistil. Výrok I. napadnutého rozhodnutia z obsahového hľadiska vyjadruje to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal a presne, určite a zrozumiteľne vyjadruje povinnosť, ktorá je žalovanému rozhodnutím súdu uložená. Takisto je zrejmé, že úroky z omeškania a zmluvná pokuta formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, sú súdom priznané z určitej konkrétnej sumy istiny 4.428 Eur, spolu s ktorou je žalovaný povinný tieto nároky z nej zaplatiť, bez nutnosti jej duplikovania vo výroku. Výrok I. rozhodnutia je formálne aj materiálne správny a spĺňa náležitosti vykonateľnosti, preto odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Ďalej žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa a , keď podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, ktoré odôvodňuje nesprávnosťou záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie vady, ktorú žalovaný uplatňoval reklamáciou zo dňa 22.2.2019 v čase prevzatia tovaru (žalovaný v odvolaní uvádza vada „diela“, zmluvný vzťah sporových strán však súd prvej inštancie správne právne posúdil ako kúpnu zmluvu podľa a nasl. ). Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar (bodové svetlíky s príslušenstvom), dodanie tovaru mal súd prvej inštancie preukázané dodacím listom č. 18201072 zo dňa 17.8.2018, na ktorom žalovaný potvrdil, že tovar prevzal, pričom na dodacom liste neuviedol žiadnu výhradu voči baleniu tovaru, množstvu, kvalite, či jeho akosti. Procesná obrana žalovaného spočívala v skutkových tvrdeniach, že dodaný tovar mal vady v čase jeho prevzatia, ktoré spočívali v kvalite materiálu (prasknuté časti svetlíkov), pričom táto vada mohla vyjsť najavo až po namontovaní a reklamoval ju najprv neformálne telefonicky, ústne, neskôr mailom a následne listom zo dňa 22.2.2019 reklamoval vady dodaného tovaru a požadoval jeho výmenu.

15. Ustanovenie predpokladá zodpovednosť predávajúceho za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase, pričom kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru ( ). V zmysle nebezpečenstvo škody na tovare () prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme. Pre zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho za vady tovaru bol žalovaný v konaní povinný preukázať jej výskyt v čase prevzatia tovaru od predávajúceho. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu vady v čase prevzatia a prechodu nebezpečenstva škody na tovare. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný na preukázanie tvrdení o existencii tvrdenej vady dodaného tovaru predložil súdu jediný dôkaz, a to písomnosť zo dňa 22.02.2019, ktorou notifikoval vadu spočívajúcu v prasknutých častiach svetlíkov /kupoly/, ktorá sa mala prejavovať zatekaním, tento listinný dôkaz však nepreukazuje, že tovar mal vady v čase prevzatia žalovaným ako kupujúcim dňa 17.08.2018, naopak, z dodacieho listu výskyt tvrdenej vady (ani akejkoľvek vady tovaru) v čase prevzatia nevyplýva.

16. Z charakteru predmetu kúpy sa odvolaciemu súdu javí ako nepravdepodobné, že žalovaný vadu spočívajúcu v prasknutých častiach svetlíkov /kupoly/ nemohol zistiť pri prehliadke, na ktorú bol povinný podľa , avšak žalovaný nepreukázal ani to, že by malo ísť povahou o vadu skrytú. Ak žalovaný tvrdí, že vytknuté vady sú v kvalite materiálu a mohli vyjsť najavo až po namontovaní a preto nemohol o nich vedieť už pri prevzatí, avšak žalobca o týchto vadách musel alebo mal vedieť, ani tieto skutkové tvrdenia nielenže nepreukázal, ale ani nenavrhol súdu prvej inštancie žiadne dokazovanie. V prípade návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J. H., zamestnanca žalovaného, ktorý bol projektovým manažérom stavby, žalovaný neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť jeho výsluchom preukázané a navrhovaný svedok naviac nebol pri prevzatí tovaru. Žalovaný až v odvolaní uviedol, že svedok bol osobou zodpovednou za celkovú stavbu a mal o prácach na stavbe prehľad, ani z tohto skutkového tvrdenia nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť jeho výsluchom preukázané. Žalovaný nesprávne za nepochybný dôkaz vadnosti dodaného tovaru považuje uplatnenie reklamácie listom zo dňa 22.2.2019, táto listina je spôsobilá preukázať len to, že žalovaný notifikoval tvrdené vady a uplatnil si nárok z vád (výmenou vadných svetlíkov), nepreukazuje skutočný výskyt tvrdenej vady tovaru.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nemá povinnosť preukazovať vady, ktoré vytkol v reklamácii a že otázka existencie vady v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare je otázkou odborného posúdenia existencie skrytej vady, ktorá sa stala zjavnou až neskôr odborným vyjadrením alebo znaleckým dokazovaním a dôkazné bremeno zaťažuje kupujúceho. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v civilnom sporovom konaní leží zásadne na sporových stranách. Ustanovenie stanovuje okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, ktorá spočíva nielen v povinnosti označiť dôkazy na preukázanie ňou opísaných rozhodujúcich skutočností, ak chce byť strana v spore úspešná, je povinný o ňou tvrdených skutočnostiach predložiť plný dôkaz. Procesné normy upravujú výnimku z tejto povinnosti len v prípade, že by išlo o dôkazy, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne ustálil, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Odvolací súd dodáva, že žalobca vo vyjadrení existenciu vád tvaru sporoval už vo vyjadrení k odporu a už k žalobe predložil na preukázanie riadneho dodania tovaru dôkaz (potvrdený dodací list potvrdený žalovaným), žalovaný mal dostatočný časový priestor, aby predložil súdu dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností.

18. Odvolací súd naviac uvádza, že bolo povinnosťou kupujúceho vyplývajúcou z dodaný tovar prezrieť čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare. Žalovaný tovar prevzal 17.08.2018, tvrdené vady notifikoval až listom zo dňa 22.02.2019, t.j. viac ako 6 mesiacov po prechode nebezpečenstva škody na tovare. Zo znenia ods. l písm. b) a c) je zrejmé, že súd právo kupujúceho z vád tovaru nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa a , alebo sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia

určeného v zmluve. V zmysle ustanovenia a má kupujúci notifikačnú povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť predávajúcemu existenciu vád tovaru. Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať nároky z vád tovaru. Lehota „bez zbytočného odkladu“ patrí k lehotám určeným zákonodarcom všeobecným spôsobom, ak má subjekt v tejto lehote splniť nejakú povinnosť, musí tak urobiť bez odkladu plnenia, teda vtedy, keď objektívne vznikla možnosť jej splnenia po prvý raz. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.08.2018, sp. zn. vyplýva, že pojem (lehota) „bez zbytočného odkladu“ je vágnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. Časový úsek lehoty bez zbytočného odkladu je teda potrebné posúdiť objektívne. Subjektívne posudzovanie toho, či v danom prípade konkrétny subjekt nemohol plniť pre subjektívne dôvody, nemá na stanovenie dĺžky lehoty bez zbytočného odkladu v konkrétnom prípade žiadny vplyv.

19. Odvolací súd uvádza, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadne objektívne a napokon ani subjektívne prekážky, ktoré by mu bránili splniť povinnosť tovar prezrieť v čo najkratšom čase a z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca vzniesol hmotnoprávnu námietku neuplatnenia vád žalovaným včas (na pojednávaní dňa 06.05.2021), preto by mu súd nároky z vád s poukazom na ustanovenie , ak by aj preukázal ich existenciu, priznať nemohol.

20. Odvolací súd preto aj odvolacie dôvody podľa a posúdil ako neopodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia presvedčivo a náležite odôvodnil, v odôvodnení rozsudku poskytol odpovede k otázkam vystavším z procesnej obrany žalovaného a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.

21. Odvolací súd napokon vyhodnotil ako nedôvodný aj uplatnený odvolací dôvod podľa , ktorý má spočívať v nevykonaní žalovaným navrhnutého dôkazu výsluchom svedka Petra Mika. Opodstatnenosť tejto odvolacej námietky je daná výlučne v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný.

22. Odvolaciemu súdu nie je ani z odvolania, ani z procesnej obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti mali byť predmetom dokazovania výsluchom navrhnutého svedka, z ktorých by mal súd prvej inštancie ktorú spornú otázku vyhodnotiť inak. Žalovaný súdu prvej inštancie neuviedol, aké konkrétne skutočnosti by mal tento svedok preukázať, prípadne ozrejmiť. Návrh na vykonanie dokazovania jeho výsluchom žalovaný odôvodnil len všeobecným tvrdením, že bol osobou zodpovednou za celkovú stavbu voči žalovanému a mal o prácach na stavbe

prehľad. Predmetom zmluvy medzi stranami ale neboli práce na stavbe, ale dodanie tovaru a spornou bola existencia vád tvaru pri jeho prevzatí. Ak súd prvej inštancie rozhodol, že tento žalovaným navrhovaný dôkaz nevykoná, nakoľko mu nebolo z návrhu žalovaného zrejmé, akým spôsobom by mohla jeho výpoveď ovplyvniť zistený skutkový stav v otázke vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny, žalovaný v návrhu neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané a navrhovaný svedok nebol zástupcom žalovaného, ktorý predmetný tovar prevzal, potom rozhodol a odôvodnil nevykonanie navrhnutého dôkazu správne. Takéto dokazovanie odvolací súd posúdil ako nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné, odvolací súd rovnako nevidí žiadnu súvislosť medzi žalovaným tvrdenými dôvodmi navrhnutého dokazovania (že ide o osobu zodpovednú za celkovú stavbu s prehľadom o prácach na stavbe) a predmetom konania, ktorým je zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Odvolací súd námietku nevykonania navrhnutého dôkazu výsluchom svedka H. preto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný netvrdil konkrétne skutočnosti, že takéto dokazovanie bolo potrebné na zistenie konkrétnych rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie.

23. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).