Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-586-2006.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/586/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Stredoslovenská energetika, a. s., skrátene SSE, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zast. JUDr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom AK J. M. Hurbana 1, Žilina, proti povinnému L. B., E.. XX. X. XXXX, I. Ľ. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky 150,15 eura (4. 523,40 Sk) s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, Žilina, pod sp. zn. Ex 921/2007, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekúcie 51,42 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom sa dňa 26. 7. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1172/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 4. 523,40 Sk s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 1Ro/241/2004 zo dňa 26. 4. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 006012 * zo dňa 7. 9. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.523,40 Sk s prísl., trovy predchádzajúceho konania vo výške 500,- Sk a trovy exekúcie.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 3. 2012, požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne predložil návrh oprávneného zo dňa 22. 2. 2012 na zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal
oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 137,71 eura, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 1772/2006.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má za primerané, účelné a preukázateľné.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“) priznal odmenu za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Súd priznal exekútorovi odmenu 1./ za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preštudovanie - 10 minút, 2./ vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
- 30 minút, 3./ vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu - 30 min, 4./ vyhotovenie výzvy - 15 min, 5./ vypracovanie oznámenia o stave exekúcie - 10 min, 6./ vyhotovenie návrhu na zastavenie a špecifikácie trov exekúcie - 30 minút, t. j. spolu 600,- Sk.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, preukázateľnosť a primeranosť. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým trvaním vykonania všetkých úkonov uvedeným v špecifikácii trov a považuje priznanú dobu trvania týchto úkonov maximálne v rozsahu, v akej ich priznal, za primeranú a spravodlivú.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a za vyhotovenie jednotlivých žiadostí o súčinnosť, nakoľko za tieto úkony exekučnej činnosti súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovanie majetku povinného je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu) a za vyhotovenie jednotlivých žiadostí, ktorými súdny exekútor zisťuje majetok povinného. Súd takisto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za založenie spisu, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada ktorých je podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi patrí iba odmena za preukázané úkony, ktoré zároveň spĺňajú podmienku účelnosti a svojou podstatou smerujú k vymoženiu pohľadávky, alebo sú nevyhnutné na skončenie exekúcie (najmä vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácie trov). Na základe uvedeného tak nie je možné súdnemu exekútorovi spravodlivo priznať odmenu za „budúce úkony“, bližšie špecifikované ako vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, vyhotovenie oznámenia pre banky a vrátenie poverenia plus ukončenie spisu. Navyše,
uvedené úkony majú skôr povahu administratívnych prác súvisiacich s výkonom exekučnej činnosti, preto sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za 1./ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ za zisťovanie majetku povinného 1x ( dopravný inšpektorát), 3./ za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x (Sociálna poisťovňa), 4./ za zisťovanie pobytu povinného 1x ( Obecný úrad), t. j. spolu vo výške 400,- Sk.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkony označené ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Úkon exekučnej činnosti, za ktorý si exekútor uplatnil odmenu (zisťovanie majetku povinného cez katasterportál), nemal súd žiadnym spôsobom preukázané, preto exekútorovi nepatrí odmena za takto uplatnený úkon exekučnej činnosti.
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd zvýšil priznanú odmenu 1. 000,- Sk o 20 % DPH, t. j. 200,- Sk. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 1.200,- Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 39,83 eura.
Súd v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné a telekomunikačné výdavky vo výške 9,66 eura plus DPH, čo je spolu 11,59 eura. „Budúce náklady na doručovanie“ nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, preto súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za takto uplatnené hotové výdavky. Rovnako súd exekútorovi nepriznal „režijné výdavky“ vo výške 44,02 eura, označené ako výdavky za spotrebu materiálu, kancelárske potreby, čistiace prostriedky, drobný hmotný majetok, spotreba energií a plynu, nájom, služby, opravy a údržba, nakoľko je presvedčený, že nejde o výdavky, ktoré súvisia s exekučnou činnosťou a ktoré vedú k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Preto exekútorovi ich náhradu nepriznal.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 51,42 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.