Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/205/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: O. F., nar. X.XX.XXXX, Z. X, H. proti žalovanému: Vladimír Bella, Moravský Svätý Ján č. 527, IČO: 11 876 239, zastúpený advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie 6.659,44 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. -164 zo dňa 29.6.2011 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 293,76 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania podľa v rozsahu 100 %.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý po pripustení zmeny petitu uznesením č.k. -130 zo dňa 20.9.2010 spočíval v nároku žalobcu uplatnenom voči žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6.659,44 eur ako sankčného postihu za plnenia vyplývajúceho s oneskoreného zhotovenia diela, ku ktorému sa žalovaný zmluvou o dielo uzatvorenou medzi O. F. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 15.10.2001 zaviazal. Predmetom plnenia bolo zhotovenie drevených eurookien a dverí.

V priebehu konania súd uznesením č.k. -45 zo dňa 17.5.2007 pripustil, aby namiesto pôvodnej žalobkyne O. F. na jej miesto vstúpil O. F., na ktorého bola pohľadávka uplatnená žalobou postúpená a s ktorým ako žalobcom súd konal ďalej.

Na základe zmeny petitu pripustenej uznesením č.k. -130 zo dňa 20.9.2010 súd konal o nároku na úrok z omeškania vo výške žalovanej istiny, ktorý si žalobca uplatňoval za obdobie od 1.12.2002 do 31.10.2003 vo výške 99.273,90 Sk za omeškanie 335 dní a nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 1.11.2003 do 10.10.2004 za obdobie 342 dní vo výške 101.348,30 Sk uplatnené vyúčtovaniami zo dňa 10.10.2004 a zo dňa 3.11.2003.

Proti uplatnenému nároku na plnenie vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil podľa ust. § 397 Obchod. zákonníka v spojení s § 391 ods. 1 a § 393 ods. 1 Obchod. zákonníka keď skonštatoval, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania za čas od 1.12.2002 do 10.10.2004 sa postupne pri zohľadnení 4-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 397 Obchod. zákonníka premlčal, pretože žalobca si prvýkrát právo na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010.

Proti nároku na úroky z omeškania vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal a jej vyhodnotením dospel k záveru, že nárok na úroky z omeškania nie je dôvodný z dôvodu jeho premlčania, preto žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že konkrétnymi vadami diela, na ktoré žalobca v konaní poukazoval sa nezaoberal vzhľadom na to, že samotný žalovaný nárok spočíval iba v nároku na zaplatenie majetkových sankcií a to úroku z omeškania, uplatneného z titulu omeškania žalovaného so zhotovením diela ako zmluvného plnenia. Súd tiež poukázal na právnu úpravu zmluvnej pokuty, ktorá je sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti a ktorú si môžu zmluvné strany vzájomne dojednať (§ 544 ods. 2 Obč. zák. a § 300 Obchod. zák.), ako i na úroky z omeškania, ktorý nárok zákon priznáva pri omeškaní s plnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchod. zák.). Zmluvná pokuta i úroky z omeškania sú majetkové sankcie, založené ale na rozdielnych skutočnostiach, ktoré nemožno navzájom zamieňať.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pripustil zmenu petitu žaloby v časti právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku uznesením zo dňa 20.9.2010, od ktorého dňa bol nárok považovaný za úrok z omeškania a ktorou zmenou žalobca uviedol do súladu žalobu s ustanoveniami , ktorý poznatok získal z paralelne vedeného konania pod spis.zn. na Okresnom súde Senica, v ktorom Krajský súd Trnava v rámci odvolacieho konania vyslovil, že nepozná poplatok z omeškania ako sankciu za omeškanie, ktorej sa pôvodne domáhal. Súd prvého stupňa ale zmenu názvu sankcie nesprávne právne posúdil a vyhodnotil, keď nevzal do úvahy od kedy súdne konanie prebieha, sankcia za omeškanie, ktorá bola predmetom sporu je totožná i s konaním o zmenenom petite žaloby, preto na prebiehajúce konanie mali platiť premlčacie lehoty bez ohľadu na zmenu žaloby a lehota sa mala počítať od pôvodného podania žaloby na súde.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že pôvodne bol v konaní uplatnený nárok na pokutu, ktorý žalobca zmenil na poplatok z omeškania, ktorý až neskôr zmenil na úrok z omeškania. Táto zmena nastala na základe podania žalobcu zo dňa 31.8.2010 a to uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 20.10.2010, ktorým bola zmena návrhu pripustená a až od tohto podania je zrejmé, aký nárok žalobca žalobou uplatňoval a až od upresnenia požadovaného nároku sa začína počítať premlčacia lehota, ktorá ku dňu, kedy bol nárok právne kvalifikovaný ako úrok z omeškania už uplynula.

Odvolací súd vec prejednal podľa podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa , ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu Trnava. Účastníkov konania osobitne elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali ( ).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok na úroky z omeškania požadované za oneskorené odovzdanie diela vyúčtované žalobcom vo výške 6,659,44 eur je z dôvodu premlčania nároku nedôvodné, je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že premlčaciu dobu v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania treba posudzovať odo dňa, kedy si žalobca toto právo uplatnil, čo bolo až podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010, čo bolo ale až po uplynutí 4- ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 10.10.2008. Úroky z omeškania sa ako nárok premlčujú samostatne, bez ohľadu na premlčanie pohľadávky samotnej, kedy právo na zaplatenie úrokov z omeškania sa postupne premlčuje za každý deň omeškania samostatne (ZSP č. 3/2000).

Okrem toho ale úroky z omeškania sú majetkovou sankciou, ktorá sa spája výlučne s oneskorením platením peňažnej pohľadávky, na čo poukázal i súd prvého stupňa (§ 369 ods. 1 Obchod. zák.), pričom je nepochybné, že žalobca si nárok na úroky z omeškania ako sankciu za oneskorené plnenie peňažnej pohľadávky neuplatnil.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol stotožnil a podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslila právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu v súlade s vyhl.č. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k náhrade trov konania spočívajúcich v nároku na odmenu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur, k tomu paušálna náhrada vo výške 7,47 eur a 20 % DPH, čo je celkom 293,76 eur.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.