Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_18C-221-2011.pdf
PDF · 135.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/221/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J..P. XXX/XX, proti odporcom: 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, 2/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, právne zast. JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Žilina, Predmestská 8537/2 B, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy,
rozhodol:
Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania odporcovi v rade 1/ a 2/ titulom trov právneho zastúpenia vo výške 309,21 Eur na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/ - JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Žilina, Predmestská 8537/2 B, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 18.09.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.09.2011, domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/, je neplatná, ako aj následný prevod z odporkyne v rade 1/ na odporcu v rade 2/ a zároveň aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti je U. I. v 1/3, navrhovateľka v 1/3 a odporkyňa v rade 1/ v 1/3. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka nadobudla podiel v 1/3 pozemku parc.č. I. XXX, N. Q. I. Q. XXXX m2, k.ú. S. na základe rozhodnutia T. XXXX/XX. Odporcovia bez predchádzajúcej dohody v neprítomnosti navrhovateľky splnomocnili JUDr. M.Wertlenovú k spísaniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej bolo darovanie navrhovateľkinho podielu 1/3 odporkyni v rade 1/ a navrhovateľka následne túto zmluvu podpísala bez možnosti podrobne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, bez možnosti prečítania, teda zmluva nebola uzatvorená dobrovoľne a vážne, bez prejavenia vážnej a slobodnej vôle. Následne odporkyňa v rade 1/ tento darovaný podiel previedla na odporcu v rade 2/ darovacou zmluvou zavkladovanou pod č. Q.- T. XX.XX.XXXX. Darovacia zmluva medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/ bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom a odporcovia odmietajú dar vrátiť.
Spolu so žalobou navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu osvedčenie o dedičstve T. XXXX/XX; darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX; výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
Súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.04.2012. Všetci boli predvolaní riadne a včas.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu v rade 2/, vyjadrením sa zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a
2/, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým osvedčenie o dedičstve T. XXXX/XX; darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX; výpis z listu vlastníctva č. XXXX; písomné vyjadrenie právnej zástupkyne odporcov zo dňa 14.03.2012; spis Správy katastra Žilina Q. Y. Q. XXXX/XXXX vo fotokópii a pripojený spis T..
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.
Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie. To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu.
Podľa zaužívanej súdnej praxe v prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak si súd môže otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudicálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určením platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.
Navrhovateľka v zmysle obsahu návrhu požadovala:
1/ určiť neplatnosť darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/ zo dňa XX.XX.XXXX
2/ určiť neplatnosť darovacej zmluvy medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/,
3/ určiť, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je navrhovateľka v podiele 1/3, odporkyňa v rade 1/ v podiele 1/3 a J.I. v podiele 1/3.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že pre určenie v zmysle 1. a 2.petitu nie je daný naliehavý právny záujem, teda nie je splnená zákonná podmienka pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p., nakoľko vzhľadom na odôvodnenie a návrhu na určenie podľa 3.petitu súd posúdi otázku platnosti či neplatnosti oboch zmlúv prejudiciálne.
Z uvedeného dôvodu preto súd žalobný návrh v 1. a 2.časti petitu zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal návrhom na určenie vlastníckeho práva navrhovateľky v podiele 1/3, odporkyne v rade v 1/3 a U..I. v 1/3, ktorého takým určením sa však postavenie a výška podielu ani nezmení, takže na takom určení tiež nie je naliehavý právny záujem, dokonca nie je ani účastníkom konania.
Čo sa týka určenia vlastníckeho práva navrhovateľky a odporkyne v rade 1/, súd sa musel prejudiciálne zaoberať platnosťou zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodom z navrhovateľky na odporkyňu v rade 1/ a následne z odporkyne v rade 1/ na odporcu v rade 2/. Všetky tieto prevody boli prevodmi medzi blízkymi osobami, keďže navrhovateľka a odporkyňa v rade 1/ sú sestrami a odporca v rade 2/ je syn odporkyne v rade 1/.
Je nepochybné, že navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou k parc. O. Č.. XXX, N. v podiele 1/3, spolu s odporkyňou v rade 1/ v podiele 1/3 a U. I. v podiele 1/3, a to na základe osvedčenia o dedičstve T. XXXX/XXXX-XX po poručiteľovi U. I., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2010.
Súd mal nepochybne preukázané, že navrhovateľka previedla svoj podiel na odporkyňu v rade 1/ darovacou zmluvou spísanou dňa XX.XX.XXXX a podpísanou, teda uzavretou dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zavkladovaná pod číslom konania Q. XXXX/XX T. XX.XX.XXXX. (l.č. 8-10 obsahu spisu)
V dôsledku tejto darovacej zmluvy sa odporkyňa v rade 1/ stala podielovou spoluvlastníčkou k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 2/3.
Následne odporkyňa v rade 1/ previedla svoj podiel vo výške v 2/3 na predmetnej nehnuteľnosti na odporcu v rade 2/ (t.j. na syna) darovacou zmluvou, ktorá bola zavkladovaná pod č. konania Q. XXXX/ XX T. XX.XX.XXXX.
Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že podielovým spoluvlastníkom k parc.č. XXX, N. E. Q. XXXX m2 je odporca v rade 2/ v podiele 2/3 a U. I. v podiele 1/3.
Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods.2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Z predloženej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podpísanej dňa XX.XX.XXXX mal súd nepochybne preukázané uzavretie tejto darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX navrhovateľkou ako darkyňou a odporkyňou v rade 1/ ako obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod podielu 1/3 k nehnuteľností, a to parcely O. I. Č.. XXX - N. E. Q. XXXX m2, pričom vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka tvrdila, že obaja odporcovia bez dohody s ňou splnomocnili JUDr. M.Wertlenovú bez prítomnosti navrhovateľky k spísaniu predmetnej darovacej zmluvy, ktorú následne podpísala bez možnosti prečítania a bez možnosti podrobne sa so zmluvou oboznámiť.
Aj keď navrhovateľka v návrhu uvádza, že odporcovia jej predmet daru odmietajú vrátiť, z obsahu spisu vyplýva, že nejde o uplatnenie si nároku v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru, ale o určenie neplatnosti zmluvy, ktorú navrhovateľka považuje za neplatnú z uvedených dôvodov s tým, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom a nebola uzavretá dobrovoľne a vážne.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že odporcovia boli za ňou krátko po smrti jej manžela s dotazovaním vyriešenia vyporiadania uvedenej nehnuteľnosti s tým, že s ich bratom J.Chovancom sa nedá dohodnúť. Navrhovateľka dokonca potvrdila, že odporkyňa v rade 1/ navrhla, že ona môže previesť
svoj podiel na navrhovateľku a teda spoluvlastníčkou zostane iba navrhovateľka s ich bratom. Následne sa dohodli, že navrhovateľka svoj podiel prevedie na svoju sestru, t.j. odporkyňu v rade 1/.
Takáto dohoda bola za prítomnosti aj odporcu v rade 2/, ktorý uviedol, že odporkyňa v rade 1/ sa pýtala navrhovateľky, či chce nejaké peniaze za to, avšak navrhovateľka nič nepožadovala.
Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa v rade 1/ nenúkala žiadne peniaze a odporca v rade 2/ uviedol, že o peniazoch sa nič nehovorilo, dokonca sama navrhovateľka mala uviesť, že im to daruje. Uviedol, že navrhovateľka od neho prvýkrát pýtala peniaze cca pred 3 týždňami pred pojednávaním, keď mu volal zástupca navrhovateľky, aby sa ozval navrhovateľke, že by chcela stiahnuť žalobu, ak mu dá 5.000,- Eur. Má však za to, že navrhovateľka jemu nič nedala, preto nie je dôvod, aby jej dával nejaké peniaze. Ak predsa navrhovateľka chcela nejaké peniaze, mala povedať, a urobila by sa nie darovacia zmluva.
Následne po dohode s navrhovateľkou odporkyňa v rade 1/ požiadala advokátku JUDr. Wertlenovú, aby jej pripravila darovaciu zmluvu na predmetný podiel.
JUDr. Wertlenová vyhovela požiadavke a darovaciu zmluvu pripravila.
Namietanie navrhovateľkou, že zmluva bola spísaná v jej neprítomnosti, nemá vplyv na platnosť zmluvy, keďže jednalo sa len o prípravu zmluvy v písomnej forme, a pri tom sa nevyžaduje prítomnosť všetkých zmluvných strán.
Následne odporkyňa v rade 1/ oznámila navrhovateľke, že zmluva je pripravená, aby prišla na Obecný úrad podpísať zmluvu, a to dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka sa skutočne dostavila za účelom podpísania zmluvy, avšak v ten deň na OcÚ nebola prítomná osoba oprávnená overovať podpisy, preto navrhovateľka s odporkyňou v rade 1/ sa opätovne dostavili na Obecný úrad dňa XX.XX.XXXX, kedy zmluva bola riadne podpísaná.
Navrhovateľka potvrdila, že jej bola predložená zmluva s uvedením, aby si ju prečítala, na čo ona bez ďalšieho zmluvu podpísala bez prečítania. Dokonca pred súdom uviedla, že si je vedomá toho, že zmluvu mala prečítať.
Teda je nepochybné, že navrhovateľka mala možnosť zmluvu si prečítať a ona dobrovoľne túto možnosť nevyužila.
Tvrdenie navrhovateľky, že bola v ťažkej situácii, lebo v U. XXXX jej zomrel manžel, nemá vplyv pre platnosť zmluvy. Zmluva predsa bola podpísaná dňa XX.XX.XXXX následne potom, ako boli odporcovia v priebehu mesiac Y. XXXX za ňou. Manžel navrhovateľky zomrel začiatkom mesiaca U. XXXX. Nie je možné neplatnosť odôvodňovať tým, že navrhovateľka - darkyňa bola v žiali a teda v ťažkej citovej situácii, nakoľko jej zomrel manžel v U. XXXX. Je prirodzené, že navrhovateľka smútila, ale nie je možné neplatnosť dôvodiť jej stavom, keď odporcovia sa s ňou dohodli až v Y. XXXX a zmluva bola uzavretá v P. XXXX, pričom navrhovateľka dobrovoľne sa dostavila dvakrát na príslušný úrad za účelom podpísania zmluvy, ktorú aj skutočne podpísala.
Súd má za to, že pre platnosť zmluvy nemá vplyv ani tvrdenie, že navrhovateľka nemala dostatok času na oboznámenie sa s obsahom zmluvy, nakoľko od nej záviselo, či zmluvu podpíše. Ak nebola presvedčená o svojej vôli, nemusela predsa zmluvu podpísať, resp. mohla žiadať rovnopis zmluvy pred jej podpísaním alebo riadne si ju prečítať pred podpísaním. Nikto navrhovateľku nenútil k tomu, aby zmluvu podpísala bez prečítania. Nič zo svojich práv nevyužila a zmluvu riadne podpísala, pričom ani overovateľka podpisu nebola povinná navrhovateľku oboznamovať s obsahom zmluvy. Bolo len vecou navrhovateľky, či si zmluvu prečíta a podpíše. A ak zmluvu nemala predtým k dispozícii, to nemá vplyv na jej platnosť a nič nemení na tom, že zmluvu podpísala.
Taktiež súd poukazuje na to, že na prvej strane zmluvy je veľkým a zvýrazneným písmom uvedený názov zmluvy, z ktorej je nepochybné, že sa jednalo o darovaciu zmluvu.
Pokiaľ navrhovateľka, resp. jej zástupca, tvrdili, že navrhovateľka nemala vedomosť, akú zmluvu podpisuje, a že navrhovateľka nepozná rozdiel medzi kúpou a darovaním, lebo nie je tak právne zdatná, takéto tvrdenie súd považuje za špekulatívne a účelové, nakoľko súd nezistil žiadne obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky a predsa rozdiel medzi kúpou a darovaním je jednoznačný pre takmer všetkých gramotných ľudí, pričom navrhovateľka zároveň uviedla, že so svojim bratom taktiež uzavrela darovaciu zmluvu. A ak by predsa požadovala peniaze od navrhovateľky, tak by odporkyňa v rade 1/ toto uviedla aj JUDr. Wertlenovej, ktorá zmluvu pripravila a ktorá by na základe toho pripravila inú zmluvu než darovaciu. Na rozlíšenie darovania a kúpy nie je potrebná nejaká zvlášť právna zdatnosť.
Dokonca navrhovateľka podpísala aj návrh na vklad, ktorý bol na príslušnú Správu katastra doručený dňa XX.XX.XXXX. A aj z daného návrhu je nepochybné, že bola uzavretá darovacia zmluva a navrhovateľka je označená ako darkyňa, ktorá daruje svojej sestre - odporkyni predmetný podiel a obdarovaná ho prijíma, čo je taktiež v návrhu zvýraznené. (l.č. 44-45 obsahu spisu)
Zo všetkých predložených listín je nepochybné, že zmluvné strany uzavreli darovaciu zmluvu a z ničoho nevyplýva žiadne zavádzanie zo strany odporkyne v rade 2/, resp. uvádzanie do omylu. Na listinách predložených navrhovateľke, ktoré aj vlastnoručne podpísala, je zvýrazneným písmom označenie darovacej zmluvy a návrhu na vklad podľa darovacej zmluvy.
Navrhovateľka uviedla, že bola prekvapená, aké všelijaké veci sú v zmluve popísané, na základe čoho povedala odporcom, že mohli prísť za ňou, že čo to tam píšu.
Ale predsa odporcovia boli za navrhovateľkou, ktorá sľúbila prevod svojho podielu na odporkyňu v rade 1/ a následne jej zmluvu odporkyňa v rade 1/ dala, aby si ju prečítala, čo navrhovateľka výslovne uviedla na pojednávaní. Ona si ju však neprečítala a zmluvu podpísala.
Takéto konanie navrhovateľky však nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy a nemôže to byť na úkor odporcov.
Navrhovateľka tvrdila, že požadovala nejaké peniaze, ale odporca v rade 2/ uviedol, že pri ich dohode v apríli 2009 navrhovateľka nepožadovala žiadne peniaze, a to ani vtedy, keď sa jej na to výslovne pýtala odporkyňa v rade 1/ a že navrhovateľka začala pýtať peniaze až po uzavretí zmluvy a konkrétnu sumu začala požadovať od odporcu v rade 2/ počas prebiehajúceho súdneho konania. Navrhovateľka potvrdila, že nebola dohodnutá žiadna konkrétna suma, len sa vraj pýtala, či jej nejaké peniaze dajú.
Podmienkou pre uzavretie kúpnej zmluvy je však aj dohoda o kúpnej cene.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že k žiadnej dohode kúpnej ceny nedošlo. Ak aj navrhovateľka požadovala nejakú sumu, nebola dohodnutá žiadna konkrétna suma. Avšak navrhovateľka nepreukázala, že by nejaké peniaze požadovala za daný prevod pred uzavretím zmluvy. Také požadovanie súd mal zistené až po uzavretí zmluvy počas priebehu súdneho konania, a to od odporcu v rade 2/, čo potvrdil aj zástupca navrhovateľky spolu s navrhovateľkou, na základe čoho zástupca navrhovateľky žiadal pripustiť zmenu návrhu na zaplatenie sumy odporcami a nehnuteľnosť tak by mohla zostať vo vlastníctve odporcu v rade 2/ v podiele 2/3 s uvedením, že vraj došlo k dohode. Odporca v rade 2/ však poprel akúkoľvek takú dohodu, poprel akúkoľvek ponuku finančnej sumy navrhovateľke.
Dokonca navrhovateľka potvrdila, že ani pri podpise zmluvy na Obecnom úrade v S. sa nič nerozprávalo o peniazoch. Toto vyvracia tvrdenie navrhovateľky, nakoľko ak by prevod podielu žiadala odplatne, tak by predsa požadovala konkrétnu sumu, bola by zrejmá dohoda o kúpnej cene, ako aj dohoda o mieste a čase odovzdania kúpnej ceny. Avšak je nepochybné, že k ničomu z toho nedošlo, dokonca riadne uzavrela darovaciu zmluvu bez akejkoľvek zmienky ohľadom peňazí. Nie je možné, aby navrhovateľka ako darkyňa požadovala po prevode odporcu v rade 2/, ktorý ani nie je ňou obdarovaný, nejaké peniaze, keď toto nebolo ani dohodnuté, ani žiadna konkrétna suma nebola dohodnutá.
Z uvedeného je nepochybné, že nedošlo k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy a navrhovateľka nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy. Ak aj navrhovateľka požaduje nejaké peniaze od odporcu v rade 2/, medzi nimi nie je žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by bol odporca v rade 2/ povinný jej nejakú sumu vyplatiť.
Navrhovateľka riadne podpísala darovaciu zmluvu, ktorej označenie je uvedené aj zvýrazneným spôsobom na 1.strane zmluvy, čím je označenie zmluvy riadne viditeľné a evidentné, že išlo o darovaciu zmluvu. Súd taktiež poukazuje, že navrhovateľka ničím nepreukázala, že požadovala kúpnu zmluvu, že požadovala zaplatiť za prevádzaný podiel.
Darovanie je predsa bezodplatné.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods.1Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd nemal ničím preukázané, že by zmluva bola neplatná z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou. Teda súd nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi, žiadny rozpor so zákonom, nezistil, že by navrhovateľka neuzavrela zmluvu slobodne, vážne a dobrovoľne.
Ak si navrhovateľka zmluvu neprečítala a ak sa neoboznámila s jej obsahom, hoci jej bola daná možnosť, čo sama potvrdila, nemôže to byť na úkor darovanej, teda odporkyne v rade 1/.
Súd poukazuje na účelovosť žaloby zo strany navrhovateľky, ktorá na jednej strane žiadala určiť zmluvy za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom, s dobrými mravmi,..., a na druhej strane počas konania žiadala zmenu návrhu tak, že žiadala, aby jej odporcovia zaplatili požadovanú sumu a vlastníctvo by tak zostalo odporcovi v rade 2/.
Takýto postup a postoj navrhovateľky je účelový a špekulatívny a ten sa prieči dobrým mravom, keďže zmluvy považuje za absolútne neplatné, ale ak jej zaplatia, zmluvy môžu zostať v platnosti.
Je nepochybné, že odporkyňa, ktorá tak bola podielovou spoluvlastníčkou v 2/3, previedla svoj podiel v 2/3 na svojho syna, t.j. na odporcu v rade 2/.
Zástupca navrhovateľky poukazoval na účelovosť prevodu odporkyne v rade 1/ na odporcu v rade 2/, nakoľko od začiatku odporkyňa v rade 1/ požadovala previesť na seba podiel od navrhovateľky, lebo na danej nehnuteľnosti mal záujem stavať odporca v rade 2/.
Odporca v rade 2/ nepoprel záujem stavať, ale uviedol, že nemal vedomosť, na ktorej nehnuteľnosti.
Tvrdenie zástupcu navrhovateľky však vylučuje preukázaná skutočnosť, že odporkyňa v rade 1/ pri komunikácii s navrhovateľkou navrhovala prevod svojho podiel v 1/3 na navrhovateľku, čo potvrdila aj navrhovateľka. Teda odporkyňa v rade 1/ pripúšťala možnosť, že ona nebude spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale iba navrhovateľka a U..I..
Taktiež je nepochybné, že odporkyňa v rade 1/ previedla svoj podiel v 2/3 na odporcu v rade 2/ až po vyše roku od uzavretia zmluvy s navrhovateľkou. Predsa keby boli pravdivé tvrdenia zástupcu navrhovateľky, tak by odporkyňa v rade 1/ neprevádzala svoj podiel až po viac ako 1 roku na odporcu v rade 2/.
Súd však poukazuje na to, že ak aj odporkyňa v rade 1/ chcela podiel od navrhovateľky pre svojho syna, nemá to vplyv na platnosť zmluvy.
Navrhovateľka namietala aj to, že v článku V. bod 3/ darovacej zmluvy mala splnomocniť spolu s odporkyňou v rade 1/ JUDr. M.Wertlenovú na zastupovanie oboch zmluvných strán pred Správou katastra v konaní o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva pre prípad odstránenia zrejmých nesprávnosti pri písaní a počítaní v darovacej zmluve.
Navrhovateľka uviedla, že ona nikoho nesplnomocnila.
Je nepochybné, že navrhovateľka zmluvu ako celok podpísala, aj keď v rámci zmluvy je zahrnuté také splnomocnenie.
Súd sa však bližšie nezaoberal týmto ustanovením, nakoľko aj pre prípad neplatnosti tohto ustanovenia nemá jeho neplatnosť vplyv na platnosť darovacej zmluvy, pričom je nepochybné, že dané ustanovenie sa dá od zmluvy odčleniť, v dôsledku čoho by zvyšok zmluvy zostal v platnosti aj pre prípad posúdenia neplatnosti takého ustanovenia.
Zástupca navrhovateľky taktiež namietal na ústnom pojednávaní, že pri daných prevodoch neboli prítomní všetci spoluvlastníci, teda aj U. I..
Je nepochybné, že prevody boli medzi blízkymi osobami a nebol dôvod, aby pri prevodoch bol prítomný aj U. I., resp. aby s tým bol oboznámený.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Je nepochybné, že prípadnej neplatnosti z tohto dôvodu sa mohol domáhať iba taký spoluvlastník, ktorý nebol zmluvnou stranou, ale nie navrhovateľka, ktorá prevod realizovala, resp. pri prevode z odporkyne v rade 2/ na odporcu v rade 1/ už nebola ani spoluvlastníčkou.
Čo sa týka prevodu medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/, taktiež ide o prevod medzi blízkymi osobami, keďže ide o vzťah matky a syna a teda taktiež nebolo potrebné oboznamovať, resp. ponúkať predkupné právo U..I., a ani navrhovateľke, ktorá už ani nebola podielovou spoluvlastníčkou.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Navrhovateľka požadovala určiť neplatnosť prevodu medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/. Hoci nešpecifikovala presne, či podielu v 1/3 alebo v 2/3, z obsahu je zrejmé, že podielu v 2/3, nakoľko žiadala určiť, že vlastníkom je ona v 1/3 a aj odporkyňa v rade 2/ v 1/3.
Celú neplatnosť však dôvodila iba vyššie uvedenými skutočnosťami.
Žiadny uvedený dôvod však nie je dôvodom, pre ktorý by zmluva medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/ bola neplatná.
Súd má za to, že aj keby prevod podielu navrhovateľky na odporkyňou v rade 1/ by bol neplatný, nie je žiadny relevantný dôvod pre neplatnosť aj prevodu podielu odporkyne v rade 1/ na odporcu v rade 2/
minimálne v podiele 1/3, ktorý nadobudla na základe dedičského osvedčenia tak, ako aj navrhovateľka a ich brat U..I..
Keďže súd neposúdil prevody na základe darovacích zmlúv medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/ a medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/ za neplatné, nebolo dôvodné určiť vlastníctvo navrhovateľky v podiele 1/3, odporkyne v rade v 1/3 a U..I. v 1/3, ktorého takým určením sa postavenie a výška podielu ani nezmení, takže na takom určení ani nie je naliehavý právny záujem.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že žalobný návrh zamietol z uvedených dôvodov, a to predovšetkým, že v časti 1. a 2.petitu nie je daný naliehavý právny záujem a v časti 3.petitu súd prejudiciálne posúdil, že zmluvy nie sú neplatné, preto na základe týchto zmlúv zostáva vlastnícke právo tak, ako je evidované v katastri nehnuteľnosti.
Zástupca navrhovateľa navrhoval vykonať výsluch JUDr. Wertlenovej ako svedka, ale vzhľadom k tomu, že je právnou zástupkyňou odporcov, nebolo možné vykonať tento dôkaz, avšak JUDr. Wertlenová sa k veci taktiež vyjadrila. Následne zástupca navrhovateľky už na takom dôkaze netrval.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V konaní boli plne úspešní odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí si uplatnili náhradu trov konania, ktoré vyčíslili v zákonom stanovenej lehote titulom trov právneho zastúpenia vo výške 450,04 eur za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava, vyjadrenie odporcov a účasť na pojednávaní.
Súd sa v danej veci zaoberal aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., či v danej veci nie sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by odporcom v rade 1/ a 2/ ako úspešným účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľke.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcami v rade 1/ a 2/ uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal im titulom trov právneho zastúpenia sumu 309,21 eur, pozostávajúcu :
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia odporcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 02.03.2012 v sume 78,26 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH v sume 17,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu v sume 103,07 eur,
2. za úkon právnej služby - vyjadrenie odporcov v rade 1/ a 2/ k návrhu navrhovateľky zo dňa 14.03.2012 sume 78,26 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH v sume 17,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu v sume 103,07 eur,
3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012 sume 78,26 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH v sume 17,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu v sume 103,07 eur.
Zároveň súd poukazuje na ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. S poukazom na uvedené odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 78,26 eur (aj s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 a § 11 ods. 1 písm. a), t.j. 58,69 eur + 19,57 eur), pri zastupovaní dvoch osôb ide o odmenu 50% zo sumy 78,26 eur (odporca v rade 1) + 50% zo sumy 78,26 eur (odporca v rade 2), t.j. spolu 78,26 eur v zmysle cit. ustanovenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi v rade 1/ a 2/ trovy konania spolu v sume 309,21 eur a to na účet právneho zástupcu odporcu v rade 1/ a 2/, účet vedený v banke Q., Y..X.., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).