Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5T/19/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2012 v Bánovciach nad Bebravou takto

rozhodol:

obžalovaný Q. B. nar. XX.XX.XXXX v I., bytom O. nad O., ul. K. č. XXXX/XX,

sa podľa

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

1. v bližšie nezistené dni v mesiaci november 2008 v Biskupiciach v rodinnom dome č. XX, nútil Q. P., aby podala na polícii trestné oznámenie, že bola znásilnená X. G., ak oznámenie nepodá tak ju zabije a dňa 09.11.2008 ju zaviezol na políciu, kde poškodená z dôvodu obavy o svoj život podala trestné oznámenie na X. G. za znásilnenie, i keď sa skutok nestal,

2. v bližšie nezistený deň v mesiaci november 2008 od 09.11.2008 najneskôr do 22.00 hod. dňa 16.11.2008 v Biskupiciach v rodinnom dome č. p. XX nútil Q. P., aby podala na polícii trestné oznámenie, že bola znásilnená V. B., ak oznámenie nepodá tak ju zabije, následné ju zaviezol na políciu, kde dňa 16.11.2008 z dôvodu obavy o svoj život podala trestné oznámenie na V. B. za znásilnenie, i keď sa skutok nestal,

pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. B., svedkyne poškodenej Q. P., svedkov A. P., X. G., X. D., a súdnych znalcov MUDr. Moniky Gregorovej, MUDr. Ľubici Ondrisovej. V uvedenej trestnej veci boli tiež oboznámené všetky listinné dôkazy a prečítané výpovede svedkov V. B., Q. H. a X. S..

Obžalovaný Q. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú uviedol dňa 26.11.2010. Oba skutky sú vymyslené, nepoznal ani jednu ani druhú osobu, ani s nimi nič nemal a o

tom, že či mali s Q. P. niečo nevedel. P. predložila na polícii dôkaz, hygienické vreckovky, pričom aj pri konfrontácii zotrvala na svojich tvrdeniach. P. celý skutok popísala ako to bolo a v čase, keď sa mal stať jeden zo skutkov kladený mu za vinu, bol ubytovaný v Nitre. Keď sa vrátil z Nitry, P. mu povedala, aby ju zaviezol na políciu, on pritom nebol, ona sama mu povedala, čo sa stalo. Tých chlapov skutočne nepoznal a oni pri výpovedi potvrdili, že ani oni nepoznali jeho. Je teda pravda, že poškodenú viezol na políciu, ale nenútil ju, aby podala trestné oznámenie. V tom čase bol medzi nimi kamarátsky vzťah, pomáhal jej, vybavil jej ubytovanie v Biskupiciach. V tom čase už spolu nechodili, nejaký čas chodili spolu ešte predtým, nie v čase, keď sa stal skutok. Keď spolu chodili, poškodená sa mu najprv zdala ako normálna baba, potom zistil, že má také veci za sebou, že sa sama poškodzovala, predávkovala sa liekmi, nikde nepracovala, tak jej pomáhal čisto kamarátsky, ako aj jej rodine a z vyššie uvedených dôvodov sa aj rozišli. Iniciátorom rozchodu bol on, ale v podstate sa dohodli. Počas toho, ako spolu chodili, poškodenú nikdy nenapadol, o čom svedčia aj SMS správy, ktoré mu posielala do jeho mobilu a ešte 15.03.2010 mu písala, že ho ľúbi. Pomáhal aj rodine poškodenej, a to tak, že občas, keď nemali peniaze, tak im dal, keď ich vyhodili z bytu, vybavil im bývanie, aby nešli na ulicu. Preto nechápe, prečo si to poškodená na neho vymyslela. Podľa neho bola poškodená dotlačená nejakými ľuďmi ako B., s ktorým má aj telefonické prehrávky ako na ňu tlačil. Podľa neho mal B. povedať, aby to stiahla, lebo bol v tom čase niekde inde, keď bola podať na neho trestné oznámenie, a mal na to aj svedkov. Ďalej uviedol, že G. a B. nepoznal a ani neviem kto sú to doteraz. Okrem neho poškodenej a jej rodine pomáhal aj S., avšak keď zistil, akí sú to ľudia, tak už nechcel mať s nimi nič spoločné. Poškodená si celý skutok vymyslela, on bol v tom čase, inde a nemohol dopodrobna opísať skutok čo sa stal a nemohol ani z koša vytiahnuť servítky, čo predložila poškodená na polícii. To isté, čo sa aj pri garáži stal skutok, ktorý si poškodená vymyslela s tým G., že ju mal zobrať pri koľajniciach násilím do auta a zatiahnuť ju pri garáže a tam ju znásilniť, dokonca povedala, že tam boli tiež servítky, v G. aute, a pri prehliadke sa našli servítky s jeho spermiami, toto on skutočne nemohol vedieť a nútiť ju do niečo takého. A dokonca aj na konfrontácii poškodená povedala B. priamo do očí, že ju znásilnil, ani toto on fakt nemohol vedieť, ako skutky prebiehali. Ohľadne násilného incidentu medzi ním a V. O., ktorý sa mal stať na Jankovom Vŕšku, uviedol, že je to výmysel, V. O. nepoznal. Tak ako si poškodená vymyslela svedka V. E., ktorý mal svedčiť, že ho on údajne napadol v taxíku pred Billou, a keď bol vypočúvaný svedok, tak svedok povedal, že obžalovaného nepozná a nikto ho nenapadol v taxíku. Rovnako si poškodená vymyslela svedka O., s ktorým sa stretávala a dohodla sa s ním, ako bude vypovedať, ale tento svedok ho opisoval inak, pretože mal mať nad 180 cm, mal mať tmavého passata, ktorého on nemal a popisoval ho úplne inak ako vyzerá. Nemal ani passata a má 175 cm výšku a nie nad 180 cm. Skutok sa nestal tak, ako O. tvrdil, on toho človeka vôbec nepoznal. Čo sa týka poškodenej, podľa neho počas ich spoločného chodenia a kamarátenia sa mohla vyhľadávať poškodená mužské známosti, čo mu nevadilo, nakoľko on chodil tiež, dokonca jeho kamaráti vedeli, že s poškodenou nechodí, že ju nebral, keď sa išiel zabaviť. Poškodená sama chcela od neho, aby ju zaviezol na políciu, on ju nenútil, a už vôbec nie zabitím. Keby sama nechcela, nič nepovie a tak si celý skutok nechá pre seba a nič nikomu nepovie, že čo sa stalo. Keď poškodená hovorila o tom, čo sa malo stať, bola podľa neho taká vyľakaná, vystresovaná, triasla sa, išla na políciu. On ju čakal vonku, išiel si vybaviť nejaké veci a potom poškodená zavolala a on pre ňu prišiel. Ako dôvod, pre ktorý matka poškodenej potvrdila, že na poškodenú žiarlil, uviedol, že je to jej matka a asi preto bude stáť pri nej.

Svedkyňa a poškodená Q. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že so G. sa stretla na rázcestí pri Dallase a tento ju pozýval na kávu. Keďže ho poznala, tak nemala strach s ním ísť, tak si sadla k nemu do auta dobrovoľne. Nakoľko na kávu nešli, išli do Prús pri kaplnku, kde sa asi hodinu rozprávali, čo má ona nové a čo ma G. nové, a potom ju zaviezol domov. Pár dní na to, prišiel za poškodenou obžalovaný, aby udala G. za znásilnenie. Keď mu povedala, že to neurobí, lebo ani jemu by sa nepáčilo, keby ho niekto udal, za to čo nespravil, tak jej povedal, že ak to nespraví, tak ju zabije, alebo si nájde ľudí, čo to urobia za neho. Zo strachu o svoj život išla s ním na políciu a on ju tam čakal. Čo sa a týka B., deň predtým sedela u neho v izbe a pozerala TV, jeden bol na jednej strane a druhý na druhej strane, avšak pristihol ich majiteľ domu, pričom nič medzi nimi nebolo. Bol to len kamarát, na ďalší deň prišiel obžalovaný a prinútil ju podať trestné oznámenie na B. za znásilnenie. Keďže to bolo pod vyhrážkami, že ju zabije, tak išla a on ju odviezol a čakal na polícii. Všetko to, ako mala povedať o G. a B., ako sa to stalo, jej povedal obžalovaný. Aby si to zapamätala, hovoril jej to viackrát a ona to musela zopakovať. Čo týmto sledoval obžalovaný, nevie. Obžalovaný mal vedieť o stretnutí so G. asi od kamarátov, lebo si ju dával sledovať. Obžalovaný G. nevidel, až keď doviezli G. na policajnú stanicu. Aj G. meno vedel obžalovaný na polícii, ona mu povedala, že bola s ním vonku, nakoľko s obžalovaným nechodila. Obžalovanému to povedala

preto, že by ju zbil, aj keď spolu nechodili, robil jej zo života peklo, kontroloval jej mobil. Obžalovaný prišiel za ňou deviateho, keď chcel, aby udala G., že s kým bola vonku. Vtedy mu to povedala. Čo sa týka B., nevedela či ho obžalovaný poznal, on býval tam, kde bývala ona, možno sa stretli, obžalovaný jej hovoril, že B. je zlodej a že nemá peniaze. Podľa nej obžalovaný bol v jej izbe ako aj v B.. Obžalovaný bol v B. izbe vtedy keď musela ísť podať trestné oznámenie, obžalovaný B. prehľadával veci a možno tam bol aj inokedy, keď nebol majiteľ domu doma. V čase spáchania skutkov nechodila s nikým. So G. mala pomer, chodili spolu, no so B. nie. Napriek tomu, že G. uviedol, že s ňou nechodil, uviedla, že s ňou chodil, má na to aj svedka. Počas známosti s obžalovaný sa obžalovaný k nej správal zo začiatku normálne, chodili spolu von, po obchodoch, na chatu, potom keď mu kamarát povedal, že má peknú priateľku, a že keď sa rozíde s ňou, nech mu dá vidieť, tak sa začal správať inak, bíjaval ju, kontroloval jej mobil, nemohla si dať tričko s výstrihom, keď nešla von sním. V súčasnosti navštevuje psychologičku raz za mesiac, prípadne dva razy, nemá to povinne a to z dôvodu, od kedy sa jej obžalovaný začal znova vyhrážať. Obžalovaného neudala, lebo keď povedala, že ho udá na polícii, tak hovoril, že má známosti, že sa pozná s S., tak sa ho bála. Obžalovaný sa však v súkromí nestretával s policajtmi. S obžalovaným sa zoznámila prostredníctvom teletextu Markíza, keď inzerát do TV dala zo srandy spolu so sestrou. Mala strach z obžalovaného keby nepodala trestné oznámenie, ale bolo jej ľúto B., B. a G., a že ich stratila ako kamarátov. Obžalovaný sa o servítkoch dozvedel tak, že prehľadával izbu a v koši našiel servítky a povedal, že to dajú ako dôkaz. K námietke samosudkyne, že servítku ako dôkaz predkladala ona, uviedla, že je pravdou, že ich predkladala, nakoľko jej obžalovaný povedal, aby povedala, že na tých servítkoch sú B. spermie. K SMS správe, ktorú posielala B. a to v znení: "Stiahnem to, máš moje slovo. Zajtra idem do TN na kriminálku, tak sa zastavím aj u toho vyšetrovateľa, daj pokoj mne aj Q., ľúbim ho, teba už nechcem ani vidieť, preklínam ten deň, keď som ťa spoznala", uviedla, že to povedala preto, lebo kryla obžalovaného, bála sa, lebo keby povedala B. pravdu, to by sa dozvedel obžalovaný a zabil by ju a už by tu nebola. Obžalovaného sa bojí aj teraz, chodí po vonku len s niekým a málo. Policajtom nepovedala pravdu, keď bola sama, lebo sa bála, že pustia obžalovaného a on jej niečo spraví. V súčasnosti už hovorí pravdu, lebo má toho klamstva dosť. Obžalovaný ju finančne podporoval, dával jej peniaze, nakoľko ona mu dávala nemocenské z práce a on jej púšťal peniaze, tak nevie, či tam bolo niečo navyše. Pravdu sa rozhodla povedať preto, že jej bolo ľúto G. a B. a povedala to prvýkrát u p. E., aj keď vedela, že keď sa to obžalovaný dozvie, tak jej niečo spraví. Obžalovaný sa podľa nej vyhráža aj jej priateľovi a aj jej deväťmesačnej neteri, ktorá za nič nemôže. Priateľovi blokuje auto, aby nemohol ísť. K jej rodine sa zo začiatku správal normálne. So G. chodila v r. 2005, 2006, 2007, bolo to dávno, on mal 24 rokov, chodila s ním asi jeden rok, väčšinou chodil za ňou v noci, to vie. Nikdy ju nenapádal a aj keď v prípravnom konaní tvrdila, že ju ťahal do auta a mala strach, že by ju zbil, tak to tvrdila len preto, že jej to kázal obžalovaný. Obžalovaný vedel o každom, s kým chodila, vedel teda aj o G.. Nevedela uviesť, ako vedel obžalovaný o tom, že servítky so spermiami G. boli v passate, resp. pri garážach v tráve. Rovnako nevedela uviesť, ako je možné, že tam tie servítky boli, keď tvrdila, že so G. nič nemala a nebola tam. Čo sa týka B., na hlavnom pojednávaní v tejto súvislosti uviedla, že nemala nič so B., že ju neznásilnil, a že toto všetko bola práca obžalovaného. Napriek tomu, že dňa 16.11.2008 - v nedeľu veľmi podrobne vypovedala o tom, čo sa udialo medzi ňou a B. na polícii, pričom obžalovaný ešte v sobotu B. nepoznal a zo soboty na nedeľu bol v hoteli v Nitre, teda nie je zrejmé, odkiaľ by vedel obžalovaný popísať tento dej a priebeh, ktorý sa mal odohrať medzi poškodenou a B., k tomu uviedla, že keď čakali na políciu, tak obžalovaný jej hovoril ako má vypovedať, aj keď čakali na vyšetrovateľa, aby si to zafixovala. Nevedela vysvetliť, ako jej obžalovaný mohol celý dej vnútiť, keď B. nepoznal, ale uviedla len, že nevie, prečo si to obžalovaný vymyslel, čo tým chcel dosiahnuť. Čo sa týka rozporu v jej výpovediach, keď v prípravnom konaní uviedla, že papierové vreckovky, nájdené v koši v B. izbe zobrala do krabičky od vložiek, aby mala dôkaz proti nemu, a že to predloží na polícii, avšak na hlavnom pojednávaní rozdielne uviedla, že obžalovaný prehľadával izbu 9.11. - v nedeľu a v koši našiel servítky s tým, že asi tam budú spermie B., uviedla, že obžalovaný jej kázal ich zobrať, a schovať, že to bude ako dôkaz.

Svedkyňa A. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na mieste činu nebola, len vie, že boli u policajtov, teda poškodená a obžalovaný. Potom prišli s policajtmi, pričom policajti prišli k V. B. izbu prehľadať a potom išli do Trenčína na políciu. Vtedy jej poškodená povedala, že jej obžalovaný povedal, že aby podala trestné oznámenie na B.. Či je to pravda, lebo nie, to ona nevedela, ona pri nech nebola. Čo sa týka G., pokiaľ vie, robil u Jakuba a stretávali sa s Q., avšak v nočné hodiny, tak mu povedala: "X. nehnevaj sa, chodievaj aj cez deň, nielen v noci, lebo keď zvoníš a vybuchuješ, aj susedia sa hnevajú". O tom, že mal poškodenú znásilniť, nevie, a ani o tom, že ju mal obžalovaný prinútiť, aby udala G.. So

G. sa kamarátila poškodená asi mesiac, potom spravila poriadok, že ak má chodiť v noci, tak aby ani nechodil. Ona nemá nič proti obžalovanému, absolútne nič ani nemala. Brala ho ako vlastného syna, vždy bol ochotný pomôcť, poradiť, či pri sťahovaní, alebo ak ho požiadala. So súčasným priateľom poškodenej nie je spokojná. Nebývajú doma, bývajú tam pri Hari a ona má k nim vstup zakázaný a aj má zakázané prejsť cez ten dvor a musí dookola chodiť aj s malou a nevie prečo. Čo sa týka toho pichnutia nožom, čo mal obžalovaný pichnúť poškodenú, ona sama poškodenej hovorila, že ju nemohol pichnúť, lebo vedela, že obžalovaný je preč a ona že pichol, pichol ma a utekala na políciu. Čo sa týka nového priateľa poškodenej, ešte uviedla, že chodia len keď idú udávať na políciu a nechodia do Bánoviec, ale do Trenčína, a podľa nej poškodenú na všetko navádza priateľ, rozhádal celú rodinu. Poškodená udala vlastnú sestru X., že jej je dlžná 13 tisíc Eur. Nevedela uviesť, či poškodená ohľadne oboch znásilnení hovorí pravdu, ale zároveň dodala, že dnes poškodenej povedala, že jej neverí ani slovo. Lebo toto, čo robí poškodená, je hrozné. Čo sa týka vzťahu obžalovaného s poškodenou uviedla, že sa priatelili, on chodil k nim, mal ju rád, dbal o to, aby chodila do roboty, pri ňom robila u Gábora, tam jej to škodilo zdravie, potom robila u číňana na Záfortni a pri tomto novom priateľovi robí iba chvíľu, povie jej, keď nebudeš robiť tam, budeš robiť tam. Obžalovaný poškodenú síce kontroloval, či je doma, nakoľko mu na nej skutočne záležalo, ale bordel nerobil žiaden. Podľa nej obžalovaný poškodenú vybil raz alebo dva razy, ale jej sa to zdalo, že si to zaslúžila. Nevedela uviesť, či poškodená vyhľadávala mužské známosti, kamarátov však áno. Poškodená podľa nej niekedy klamala a niekedy nie, ona to na nej vždy videla. Nevie však posúdiť, či poškodená klamala o znásilneniach, odmala skôr ako začala chodiť do školy, často klamávala. Poškodená chodila k Lexmannovi a potom k doktorke Prekopovej, tam sa porozprávať, a tu chodí aj teraz, ale nevie od kedy. Poškodená si vymýšľala aj počas školy, pristihla ju pritom, že povedala, že škola nie je a ona sa strela s triednou učiteľkou a tá jej povedala, že škola bola. Obžalovanému sa podľa nej neľúbilo, keď sa poškodená moderne obliekala, keď nosila výstrihy a vysoké podpätky, a to sa mu nepáčilo a nedovolil jej to ani terajší priateľ a to sa nepáči ani jej. Čo sa týka výletu do Nitrianskych Sučian, tak B. šiel zaviesť jej dcéru X., pričom vzal so sebou aj poškodenú. Cestou späť šli spolu len B. s poškodenou, ale nevie uviesť, či sa medzi nimi niečo stalo. Nevedela, či v minulosti poškodená obžalovaného provokovala, ale teraz ho provokujú obaja, poškodená aj jej priateľ. Ona z úst obžalovaného nikdy nepočula, že povedal, že B. znásilnil poškodenú a ani nevie, či obžalovaný nútil poškodenú podať trestné oznámenie.

Svedok X. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú Q. P. pozná od kedy prišla k nim do autoservisu s pokazeným autom, v ktorom roku to bolo už nevedel. Poznali sa len tak, že keď doviezla auto do opravy a potom zase prišla pre opravené auto. Nebol u Q. P. v jej byte, nebol ani u poškodenej v Biskupiciach. V r. 2008 P. bývala oproti autoservisu Jakub v bytovkách, ale nevie kde presne. Čo sa týka matky poškodenej, túto videl, keď sa prechádzali 2x pred autoservisom. Raz sa s ňou rozprával, keď chodili na obedy pri tých bytovkách. Pred oznámením znásilnenia sa s poškodenou nestretol, bol vyše roka v Topoľčanoch a ťahal 24 na odťahovke. S poškodenou nebol nikdy nič okrem tých kontaktov v autoservise. Prvýkrát počul tu na pojednávaní o tom, že spermie nájdené na servítke sa zhodujú s jeho bukálnym výterom. Podľa neho nie je pravdou, že by poškodenej volal, že či stiahla trestné oznámenie a tiež, že je povedal, že ak to stiahne, dostane 10.000 Sk.

Svedok X. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sú priatelia, žijú spolu. Asi rok a pol spolu chodia. V čase, keď poškodená podávala trestné oznámenia na obžalovaného ešte spolu nechodili. O trestnom čine vie od poškodenej, čo mu povedala a povedala, že pod vyhrážkami išla udať G. a B., že so G. ich obžalovaný videl a prinútil ju ísť podať trestné oznámenie. On sa s poškodenou poznal ešte od roku 1995 z priemyslovky a viac sa spriatelili, keď bol obžalovaný vo výkone trestu. S obžalovaným bol v kontakte len jednou vetou, bolo to na Svätoplukovej ul. pri Hari pohostinstve, mali tam v podnájme byt, Q. bola zaplatiť p. Z. nájom a prišla do bytu vyplašená s tým, že ju na medziposchodí čakal obžalovaný, čo však on nevidel. Potom zišiel dole, a vo vestibule bol obžalovaný s kamarátmi a na neho vykrikoval, že "už čoskoro" a následne už bol pri bare v pohostinstve a on išiel za ním, či to patrilo jemu a obžalovaný zopakoval, že "čoskoro". Poškodená podľa neho konala zo strachu tak ako jej kázal obžalovaný, zo strachu o život a rodinu. Toto mu hovorila poškodená, teda má to od nej. B. pozná, no G. videl prvýkrát na pojednávaní. Z počutia od poškodenej vie, že nemala s nimi nejaký bližší vzťah, teda že B. bol kamarát, žiaden bližší vzťah a so G. boli kamaráti, chodili na malinovky a spolu von, takto mu to uviedla. Čo sa týka toho, že či k tým znásilneniam skutočne došlo, alebo všetko bolo iba v dôsledku nútenia, uviedol, že poškodená to rezolútne odmieta, nič s nimi nemala, bola prinútená, bála sa o život a o rodinu. Počas chodenia s poškodenou bol svedkom toho, ako sa obžalovaný s poškodenou

stretli, bolo to v tej reštaurácii, kde mali prenajatý byt, obžalovaný sa vracal z práce cez parkovisko pri Bille, cez prechod išla Q. so sestrou a matkou, išli na druhú stranu a bolo vidno vizuálny kontakt, čo videl, ale nič nepočul, mal zavreté okno. Nebol svedkom nijakých vykrikovaní, rozhovorov medzi poškodenou a obžalovaným. Od poškodenej vedel, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenej a aj jemu, a to prostredníctvom SMS správ, ktoré dostávala na svoj telefón, údajne od obžalovaného, ona mu ich nikdy neukázala, vymazávala ich, cez svoj telefón ich preposielala na jeho telefón, ale on ich nevidel. V preposielaných správach bolo uvedené, že ak s poškodenou neskončí, tak sa mu niečo stane, aj jeho rodičom, že bude mať bombu pod autom, avšak tieto SMS mal len z jej telefónu preposielané, alebo mu ich tlmočila ústne, čo jej napísal, ale ukázané ich nemal. Poškodená vtedy nespomínala, že by mala konflikt s niekým iným, a nevedel uviesť, či tomu verí, ale v tom období bola vystrašená, chcela s ním skončiť z obavy o neho a o jeho rodinu.

Svedok B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného videl raz v živote, keď ho išiel upozorniť, že ho krivo obvinili a išiel za jeho otcom. To, že celú vec mal vymyslieť obžalovaný, vedel od poškodenej. Vedel o trestnom čine, ktorý je predmetom tohto trestného konania len toľko, že aj na neho poškodená podala trestné oznámenie pre rovnakú trestnú činnosti, prežil si cez Vianoce peklo, prišlo mu 2 dni pred narodeninami predvolanie na políciu, kde mu bolo oznámené, že sa mal dopustiť trestného činu pokusu o znásilnenie. Nakoniec sa priznala samotná poškodená, že bola prinútená B. a vysvetlilo sa to. S poškodenou sa poznal tri, štyri roky a mal s ňou pomer pred tým skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu asi 3, 4 mesiace. Podľa neho poškodená v tom čase s obžalovaným, keď spolu spali, asi nechodila, lebo jemu prišlo predvolanie až potom, nikdy o ňom nič nehovorila, až potom keď sa už priznala, že bola prinútená. Poškodená to povedala aj vtedy, keď si to nahrával, že to bol B.. Keď to vrcholilo a všetko sa to prevalilo, tak poškodená povedala, že Q., to povedala aj jemu. O navádzaní na krivú výpoveď vo vzťahu k B. a G. vie iba od poškodenej, že ju mal navádzať obžalovaný a že sa takéto skutky mali stať. O údajnom znásilnení sa bavil s otcom obžalovaného, že to nie je iba tak, ako keď príde obyčajná predvolánka, povedal otcovi obžalovaného, že je vplyvný človek, rozumný človek, ten ho naložil do svojho auta a išli za mladým a jeho otec sa ho otvorene opýtal, či navádzal P., či to boli nahlásiť na polícií, na čo obžalovaný uvádzal, že nie, že to tak nebolo, že to nie je pravda, dokonca poprel, že by s ňou ešte chodil. Obžalovaného vtedy videl 15 minút v aute, keď prišli s jeho otcom pri činžiak. Potom to bolo, keď do telefónu mu zavolal, lebo obžalovaný mal poškodenej telefón, alebo naopak a on sa mu konkrétne vyhrážal, že ak sa s ňou stretne, tak mu zapáli novinový stánok. Druhýkrát to bolo tak, že on volal obžalovanému, keď to vrcholilo, aby išli s poškodenou povedať pravdu, aby sa to skončilo dokedy sa to dá. Z výpisu jedného z hovorov vyplýva, že poškodená mala sama tvrdiť, že to nebol obžalovaný, kto sa mu vyhrážal, ale V. z I., na čo však uviedol, že sa mu predstavil Q., a že keď nedá Q. pokoj, podpáli mu stánok a ona keď už bola pod stresom zo strany obžalovaného, ona v tom dlhom telefonáte, ktorý nahrával v aute, sa snažila to celé prehodiť na toho V. z I.. O tom, že svedkyňa bola pod vyhrážkami B., vedel, lebo bola celá zmaľovaná. O tom, že poškodená je už v uvedenej dobe pod vyhrážkami obžalovaného vedel práve od poškodenej, že ju obžalovaný zbil, že sa jej mal vyhrážať. Toto mu povedali aj kriminalisti, keď bol na polícii, potom ako sa uskutočnil tento rozhovor, tak sa ju snažil dotlačiť, aby povedala pravdu, lebo sa to týkalo aj jeho a ona sa vykrúcala, že je to V. z I., ale už vedel, že to bol B.. Toto meno - B. - povedali na polícii a že ona s takýmto chodí, že je žiarlivý a že ju ubil. Toto mu povedala aj poškodená, aj policajti.

Súdna znalkyňa MUDr. Monika Gregorová na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo veci preskúmania duševného stavu obžalovaného Q. B. sa v plnom rozsahu pridržiava podaného znaleckého posudku č. 4/2012 a 12/2012 a zároveň dodala, že konkrétne u pána B. sa nejedná o žiadnu duševnú poruchu, obžalovaný bol vyšetrený spoločne s MUDr. Ondrisovou, pričom obe znalkyne dospeli k jednotným záverom, že v jeho prípade nejde o žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, čiže je schopný správne vnímať a vypovedať dôležité skutočnosti. Jeho schopnosť vnímať a vypovedať nie je znížená. Jeho osobnosť je integrovaná, simplexnejšia a štruktúrovaná a z psychiatrického hľadiska je jeho výpoveď vierohodná.

Súdna znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo veci preskúmania duševného stavu poškodenej Q. P. sa v plnom rozsahu pridržiava podaného znaleckého posudku č. 5/2012 a 12/2012 a zároveň dodala, že spoločne s MUDr. Gregorovou konštatujú, že Q. P. netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. U poškodenej je daná prítomnosť poruchy osobnosti

hystrionského typu. Porucha osobnosti je porucha, ktorá je trvalá a je charakterizovaná anomálnou štruktúrou osobnosti. Jednotlivé zložky osobnosti sú usporiadané neharmonicky/ nevyrovnane a ich adaptačná neobvyklosť spôsobuje ťažkosti samotnej osobnosti alebo okoliu. Vďaka tejto svojej povahovej odchýlke je u Q. P. prítomná tzv. pseudológia fantastika, t j. vymýšľanie fantastických príbehov, ďalej prítomná simulácia, lož, manipulácia s okolím, vyššia sugestibilita, reakcie sú skratové, impulzívne ako aj únikové a vyhýbavé. Prejavy poruchy osobnosti u Q. P. mnohé z jej správania vysvetľujú, zároveň znižujú jej všeobecnú vierohodnosť, ale nemajú vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti. Ovládacie schopnosti mala znížené, ale nie vo významnej miere. To, ako mnohé fakty interpretuje, nesúvisí s tým, že by mala poruchu pamäte, ale súvisí to s jej poruchou osobnosti. Napriek tomu, že zo záverov znaleckého skúmania posudku PhDr. Vaňka zo dňa 12.6.2010, vyplýva, že tento nezistil prítomnosť konfabulátorných, teda subjektivisticky skresľujúcich tendencií, súdna znalkyňa uviedla, že táto skutočnosť nie je v rozpore so znaleckým posudkom MUDr. Ondrisovej a MUDr. Gregorovej, pretože slečna P. poškodenú pamäť nemá a nemusí preto vypĺňať medzery v pamäti konfabuláciami. Ďalšie rozdiely oproti znaleckému posudku PhDr. Vaňka boli v tom, že PhDr. Vaňko nezistil zníženie všeobecnej špecifickej vierohodnosti a taktiež inak hodnotil osobnosť Q. P., kde znalkyne v posudku č. 5/2012 jednoznačne dospeli k záveru, že sa jedná o osobnosť s poruchou osobnosti hystriónskeho typu. V prípade skutočností, o ktorých poškodená vypovedala, že ich prežila, podľa znalkyne mohla oklamať aj znalkyňu MUDr. Fusekovú, keďže v prípade diagnózy, ktorou Q. P. trpí, sa táto vyvíja roky v tom zmysle, že odborník, ktorý človeka posudzuje až po mesiacoch, príp. až rokoch dospeje k objektívnemu záveru. Určite aj v čase vyšetrenia u znalkyne Fusekovej poškodená trpela touto diagnózou a ako uviedli v znaleckom posudku, jej osobnosť je taká, že dokáže manipulovať s okolím a aj okolie sa často stotožní s tou verziou, s tým príbehom.

Samosudkyňa v zmysle prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedka X. G. z prípravného konania, ktorý uviedol, že s poškodenou sa spoznal v autoservise, kde predtým robil. Poškodená tam prišla ako zákazníčka. Najskôr sa spolu rozprávali, potom si poškodená vypýtala telefónne číslo a pôsobila dosť vtieravo povedal jej, že je ženatý a môžu byť len kamaráti. Volal jej len raz, keď bolo auto v servise hotové. S poškodenou sa nikdy mimo práce nestretol, ani jej nevolával. O tom, že vtedy mala priateľa nevedel a Q. B. nepozná. Nevie, z akého dôvodu na neho poškodená nahlásila znásilnenie. Dňa 26.06.2010 o 16.18 hod. mu poškodená poslala SMS správu, v ktorej sa mu ospravedlnila, že polícii nepovedala pravdu a kryla obžalovaného.

Samosudkyňa v zmysle prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedka V. B. z prípravného konania, ktorý uviedol, že poškodenú spoznal na jeseň 2008, vtedy býval v podnájme v Biskupiciach a rodina poškodenej sa tam nasťahovala na jeseň 2008. V jednej izbe býval on a v druhej rodina poškodenej. Poškodená sa mu doslova ponúkala, keby prejavil ochotu, mala by s ním pomer. Neprejavil žiadny záujem o poškodenú, preto nechápe ani trestné oznámenie o znásilnení. S poškodenou nič nemal, ani len ju nebozkával a v tom čase mala poškodená aj nejakého priateľa. Potom, ako ho poškodená udala, sa odtiaľ odsťahoval k rodičom a viac ho poškodená ani nekontaktovala, ani mu nevysvetlila, prečo to spravila. Raz ju aj s jej sestrou viezol do Nitrice, naspäť z Nitrice šla len poškodená. Do Nitrice šli asi týždeň po nasťahovaní sa poškodenej do Biskupíc a trestné oznámenie dala asi mesiac po nasťahovaní sa. Po celý čas v aute bola poškodená ticho. Obžalovaného vôbec nepozná, poznal ho len z rozprávania S.. Poškodená mu vypisovala aj SMS správy, avšak on na ne nereagoval. Kde svedkyňa prišla k servítkom so spermiami nevedel uviesť, ale poškodená vedela, že si vodí dievčatá na izbu a je možné, že servítku našla v koši. Raz mu dokonca upratala poškodená izbu, na čo jej vysvetlil, že si to viac neželá. V noci zo 14 - teho na 15 - teho novembra 2008 tam mal ženskú návštevu.

Samosudkyňa v zmysle prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedka Q. H. z prípravného konania, ktorý uviedol, že obžalovaného pozná asi tri roky, je pravdou, že v roku 2008 boli spolu v Nitre na jednom penzióne, nakoľko mali stretávku zo školy. Bývali v penzióne J., zdržali sa tam jednu noc, spolu s obžalovaným tam prišli a spoločne aj na druhý deň okolo obeda odchádzali. Na obžalovanom si nevšimol žiadne neprimerané správanie.

Samosudkyňa v zmysle prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedka X. S. z prípravného konania, ktorý uviedol, že sa u neho v minulosti zdržoval niekedy aj V. B., ktorého pozná asi tri roky. Rovnako dlho pozná aj poškodenú, ktorá tiež niekedy u neho prespávala. Nevedel aký vzťah bol medzi P. a B., on ich nikdy spolu nevidel. Ak B. chcel, prišiel za ním dole na prízemie. Obžalovaného pozná dlhšie ako poškodenú, pretože obžalovaný vybavil poškodenej, aby mohla chvíľu u neho bývať. Nikdy nič obžalovanému nerozprával o poškodenej a so všetkými vychádzal kamarátsky. Nestalo sa, že by obžalovaný robil u neho bodrel, polícia sa volala len raz, a to kvôli bratovi poškodenej, ktorý si podrezal žily, potom sa P. odsťahovali preč. S obžalovaným sa zoznámil pri futbale v dedine. Keď sa obžalovaný prihovoril, že či by tam nejaký čas nemohli ostať, kým si nájdu niečo iné, tiež povedal, že ak by bol problém s platením elektriky, či plynu a pod., že podlžnosti po nich obžalovaný zaplatí. Keby bol vedel, o akú rodinu sa jedná, ani by ich tam neubytoval. Nechali po sebe riadny bodrel a podlžnosti, ktoré nakoniec zaplatil obžalovaný. O poškodenej sa neskôr dozvedel, že keď nejakého chlapa zbadá, hneď ho udáva za znásilnenie.

Na hlavnom pojednávaní bola v zmysle vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným Q. B. a poškodenou Q. P., na základe ktorej bolo zistené, že obaja zhodne uviedli, že sa poznajú od roku 2008. Ohľadne ďalších skutočností už vypovedali rozdielne, keď poškodená uviedla, že dňa 09.11.2008 prišiel obžalovaný za ňou do Biskupíc, že sa "skurvila" a aby išla na políciu udať znásilnenie G.. Obžalovaný rozdielne uviedol, že poškodenú nebol vziať, ale šiel za kamarátom S., ktorý býval dole pod poškodenou, pričom ona dobehla za ním a rozprávala mu o tom, že to už nemôže vydržať a pod.. Pravdou je to, že ju na políciu odviezol. Poškodená uviedla, že nemala dôvod udávať G., nakoľko sa rozišli v dobrom, na čo obžalovaný rozdielne uviedol, že G. ani nepozná a nemá proti nemu nič, keďže ho nepozná. V prípade druhého skutku poškodená uviedla, že 16.11.2008 prišiel za ňou obžalovaný rovnako s tým, že sa "skurvila" a aby sa obliekla a išla podať trestné oznámenie na B.. Obžalovaný na to rozdielne uviedol, že dňa 15.11.20008 bol v Nitre s kamarátmi a 16.11.20018 večer prišiel a poškodená sa mu opäť sťažovala, tentokrát že ju znásilnil B., pričom obžalovaný ju zaviezol na políciu, aby podala trestné oznámenie. Podľa poškodenej mal obžalovaný o B. vedieť, lebo deň predtým, 15.11.2008, jej obžalovaný volal práve vtedy, keď B. poškodenú aj s jej sestrou viezol v aute, čo mu poškodená povedala. Obžalovaný však uviedol, že poškodenej v ten deň vôbec nevolal a ani nevedel, kde sa poškodená nachádza. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný jej ničil veci, oblečenie, nosil jej rovnaké jedlo a bíjaval ju, na čo obžalovaný uviedol, že to nie je pravda, práve naopak, on jej kupoval jedlo aj oblečenie, dával jej peniaze a nikdy by na ňu ani ruku nepoložil. Čo sa týka zranení zo dňa 09.11.2008, keď poškodená bola na lekárskom ošetrení a zo správy je zrejmé, že mala hematómy na stehnách a predkolení, k tomu poškodená uviedla, že obžalovaný ju doškriabal, aby to bolo vierohodnejšie a na škrabancoch poškodená zotrvala aj potom, keď bolo upozornená na to, že v správe sú hematómy a nie škrabance.

Na hlavnom pojednávaní bola v zmysle vykonaná konfrontáciu medzi poškodenou Q. P. a svedkom X. G., na základe ktorej bolo zistené, že obaja potvrdili, že sa poznajú z ulice, keď poškodená šla zo školy a okolo autoservisu. Poškodená uviedla, že so svedkom mala viac ako kamarátsky vzťah, že ju brával von, chodili spolu von asi polroka, čo však obžalovaný poprel s tým, že poznať sa poznali, ale nebolo medzi nimi absolútne nič, keď svedok chodieval na obedy u Jakuba, poškodená stávala na parkovisku. Poškodená o svedkovi uviedla, že o ňom moc nevedela, len to, že robí u Jakuba, má 24 rokov, je z I. a robí na odťahovke. V aute u svedka videla detskú autosedačku, na čo jej svedok povedal, že to je sestrina. Keď sa rozišli, poškodená svedkovi hovorila, že má priateľa že je tehotná, to však klamala, len aby sa ho zbavila. Svedok u viedol, že autosedačku mohla v aute vidieť, lebo mal auto zaparkované vo dvore a mohol to vidieť každý. Svedok v uvedenej dobe pracoval na odťahovke 24 hodín v kuse, teda bol na 100% vyťažený. Poškodená ďalej uviedla, že mala so svedkom intímny pomer párkrát, čo sa týka servítky s biologickým materiálom, poškodená nevie, ako sa objavila v spise a na mieste, keďže chodievali spolu do Novák, Prievidze a 04.11.2008 boli v Prusoch. Svedok uviedol, že nechodili spolu von, nechodili ani do Novák, ani do Prievidze, nikam nechodili, pred ich domom ho mohli poškodenej svedkovia vidieť, keď skúšal auto, vtedy ju aj pozdravil, slušnosť to káže, ale nič medzi nimi nebolo a podľa svedka je neskutočné, čo poškodená robí jemu aj jeho rodine. Poškodená tiež uviedla, že bola so svedkom aj v telefonickom kontakte a že si aj písali SMS, na čo svedok uviedol, že SMS správu písal len ohľadne opravy auta, pričom správ mohlo byť možno desať, svedok však nevie presný počet. Poškodená svedkovi poslala správu aj po trestnom oznámení, túto správu svedok doložil aj do spisu a v tejto správe sa mu poškodená ospravedlňuje. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného nepoznal a ani

nepozná a na hlavnom pojednávaní ho vidí prvýkrát. Svedok nevedel uviesť, ako je možné, že sa jeho bukálny výter zhoduje v DNA s materiálom, ktorý bol nájdený na servítke na mieste činu.

Na hlavnom pojednávaní boli samosudkyňou v zmysle oboznámené listinné dôkazy z trestného spisu, a to: zápisnica o konfrontácií medzi svedkami zo dňa 24.05.2010, žiadosť Q. P., postúpenie podnetu MV SR s prílohami, Znalecký posudok č. 25/2010, uznesenie o zač. trestného stíhania ČVS: ORP - 1601/OEK - TN - 2008 Kz, uznesenia ČVS: ORP - 1601/OEK - TN - 2008 zo dňa 17.09.2009, 13.04.2010, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného pre trestný čin znásilnenia vo veci ČVS: ORP - 1601/OEK - TN - 2008, pokračovanie ako aj spisový materiál vzťahujúci sa k tomuto zločinu, správa o povesti Mesta Bánovce nad Bebravou, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správa Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odpis z Registra trestov, spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , vyšetrovací spis ČVS: ORP - 38/JP/BN - 2010, ČVS: ORP - 139/JP - BN - 2010 zväzok 1 a 2, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 630, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27.01.2011, odpis z Registra trestov, fotokópia Znaleckého posudku č. 105/2011 na Q. P., vyšetrovací spis ČVS: ORP - 333/BN - BN - 2011.

Na základe vykonaného dokazovania dospela samosudkyňa okresného súdu k záveru, že v danom prípade je nutné obžalovaného Q. B. spod obžaloby oslobodiť v zmysle , nakoľko boli splnené podmienky, ktoré pre tento prípad vyžaduje. V danom prípade nie je možné bez pochybností potvrdiť, že by obžalovaný poškodenú nútil, aby podávala trestné oznámenia na svedka B., ani na svedka G.. Na hlavnom pojednávaní bolo dokázané, že obžalovaný viezol poškodenú na políciu, avšak nebolo vierohodným spôsobom preukázané, že by tam poškodenú viezol násilne a nútil ju pod hrozbou ublíženia na zdraví ako aj smrti, aby podala trestné oznámenia na svedkov G. a B. pre trestný čin znásilnenia. Skutočnosti svedčiace o nútenom oznámení znásilnenia uviedla iba poškodená. Nepriamo jej výpoveď potvrdzujú výpovede svedkov D. a B., avšak všetci títo svedkovia mali informácie iba sprostredkovane od samotnej poškodenej, ktorá im o tom rozprávala. Ani jeden z uvedených svedkov nevidel a nepočul, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal a nútil ju podať trestné oznámenia. Uvedené tvrdenia o nátlaku zo strany obžalovaného vyplývajú iba z výpovede poškodenej, ktorá nebola ničím potvrdená. Zároveň z ostatných vykonaných dôkazov vyplýva, že poškodená často klame, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj znaleckým dokazovaním. V danom prípade sa nejedná o duševnú chorobu u poškodenej, ale ide o poruchu osobnosti keď u poškodenej je prítomná tzv. pseudológia fantastika, t j. vymýšľanie fantastických príbehov, ďalej prítomná simulácia, lož, manipulácia s okolím, vyššia sugestibilita, a reakcie sú skratové, impulzívne ako aj únikové a vyhýbavé. Prejavy poruchy osobnosti u Q. P. mnohé z jej správania vysvetľujú, zároveň znižujú jej všeobecnú vierohodnosť, ale nemajú vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti. Znaleckým dokazovaním tak bolo jednoznačne potvrdené, že vierohodnosť poškodenej je znížená a toto zistenie je v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi - svedeckými výpoveďami, z ktorých vyplýva, že poškodená klamala nielen v súvislosti s trestnými stíhaniami pre znásilnenie, ale aj v súvislosti so skutkami, ktoré sú kladené obžalovanému za vinu v tomto trestnom konaní. Zároveň klamstvo aj v iných veciach bolo zistené z výpovedí matky poškodenej, ktorá uviedla, že poškodená klamávala už aj ako dieťa, a to napr. vo veciach ohľadne školy. Na základe výpovede poškodenej tak nie je možné konštatovať vinu obžalovaného. Rovnako výpovede ostatných svedkov, ktorí vypovedali o tom, že im poškodená rozprávala ako ju obžalovaný nútil, tak nie sú relevantným dôkazom o vine obžalovaného, keďže vyjadrenia o nútení boli sprostredkované od poškodenej, ktorej vierohodnosť bola jednoznačne spochybnená. Skutočnosť, že obžalovaný nenútil poškodenú podať trestné oznámenia, je zrejmá aj z toho, že obžalovaný svedkov G. a B. nepoznal, nemal vedomosť o tom, aké sú medzi nimi a poškodenou vzťahy, okrem toho, čo mu povedala poškodená, a teda si ani v tak krátkom čase nemohol vymyslieť priebeh oboch znásilnení, zabezpečiť biologické dôkazy a zároveň túto svoju verziu vnútiť poškodenej. V danom prípade má súd za to, že aj poškodená by v prípade, ak by jej obžalovaný vnútil ním vymyslený priebeh oboch znásilnení, nedokázala v tak krátkom čase zopakovať ním vymyslenú verziu a v dôsledku strachu o život a zdravie, ktorý popisovala, by zrejme jej reprodukcia nebola plná detailov o priebehu oboch znásilnení. Obžalovaný sa snažil poškodenej ako aj jej rodine dlhodobo pomáhať, a tomu svedčí aj ochota odviesť poškodenú na políciu, aby oznámila trestnú činnosť, ktorá mala byť na nej páchaná. Jeho konanie bolo evidentne len prejavom kamarátskej pomoci. O snahe obžalovaného pomáhať rodine poškodenej vypovedali aj svedkovia, pričom ich výpovede neboli spochybnené.

V danom prípade tak súd zabezpečil dôkazy, ktoré hovoria jednak v prospech obžalovaného a jednak v jeho neprospech, preto bolo nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo ( v pochybnostiach v prospech páchateľa ), keď voči obžalovanému neexistuje dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o jeho vine, a ten, ktorý by svedčil o jeho vine ( výpoveď poškodenej) je vyvrátený ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým dokazovaním, ktoré spochybnilo výpoveď poškodenej a tým aj výpovede ostatných svedkov svedčiacich v neprospech obžalovaného, keďže oni mali informácie o nútení poškodenej zo strany obžalovaného sprostredkovane od poškodenej. V danom prípade tak vykonané dôkazy nepostačujú na uznanie viny obžalovaného, pretože nie je jednoznačne daný rad priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili ucelenú reťaz a boli by dostatočným dôvodom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných skutkov a vyvodenia záveru, že skutky, pre ktoré je obžalovaný Q. B. stíhaný, sa naozaj stali.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa skutky obžaloby, pre ktoré je obžalovaný Q. Šimuni stíhaný nestali, súd ho spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ).