Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-772-2008.pdf
PDF · 107.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/772/2008
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: KVANTUM Slovakia, s.r.o., IČO: 36 334 359, Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, zast. JUDr. Mária Habalčíková, advokátka , Bakalárska 4/1, 971 01 Prievidza proti povinným: 1.) D. D., nar. XX.XX.XXXX, C. R. XXX/ XX, XXX XX N., 2.) I. D., nar. XX.XX.XXXX, C. R. XXX/XX, XXX XX N., pre vymoženie 1 539,90 eur s príslušenstvom, vedeného u súdneho exekútora Mgr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Topoľčany, Stummerova 1553 pod sp.zn. EX 1316/08, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom pod spisovou značkou 8Er/772/2008 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom pod spisovou značkou 8Er/772/2008 z a s t a v u j e .
III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora poverením zo dňa 24.11.2008 vykonaním exekúcie pre vymoženie 1 539,90 eur, so zmluvnou pokutou vo výške 0,30% denne zo sumy 66,95 eur od 17.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,95 eur od 17.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,95 eur od 17.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 339,04 eur od 28.08.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 119,11 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 155,35 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., č.k. SR 10253/08 zo dňa 15.10.2008.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom a jeho preskúmaní dospel k nasledovným zisteniam:
Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril oprávnený s povinnými Zmluvu o úvere č. XXXXX, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodcovského rozsudku. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 829,85 eur (25.000,-Sk), s úrokom vo výške 3,9% mesačne, celkovou výškou úveru s dohodnutým navýšením 1 606,85Eur( 48 408,-Sk), výškou mesačnej splátky 66,95 eur (2 017,-Sk), dobou splatnosti 24 mesiacov, splatnosťou prvej splátky 16.04.2008, ročnou percentuálnou mierov nákladov 122,43%, ročnou úrokovou sadzbou 111,88%
Exekučný titul tvorí Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava zo dňa 15.10.2008 sp. zn. SR 10253/08, s doložkou právoplatnosti 03.11.2008 a vykonateľnosti 06.11.2008, podľa ktorého povinným bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 539,90 eur, so zmluvnou pokutou vo výške 0,30% denne zo sumy 66,95 eur od 17.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,95 eur od 17.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,95 eur od 17.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 339,04 eur od 28.08.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 119,11 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 155,35 eur.
Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere č. XXXXX z XX.XX.XXXX)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.( § 53 ods. 2,)
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívne uvedené prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytovať najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.( čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“)
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Keďže zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť, nedovolenosť a nemravnosť plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, je nevyhnutné, aby takéto posúdenie bolo možné. Táto možnosť bude daná len vtedy, ak bude z rozhodcovského rozsudku možné zistiť presnú výšku jednotlivých priznaných plnení a ak bude súdu zrejmý obsah úverovej zmluvy, teda vtedy, ak bude rozhodcovský rozsudok preskúmateľný a spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bude predložená kompletná úverová zmluva. Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za osobitnú podmienku exekučného konania, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto podmienky je vylúčený postup podľa citovaného ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd nemôže vo veci konať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd skúma i bez návrhu aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania sa plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira zo dňa 06.10.2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica ). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. ( § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku)
Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.( § 57 ods. 1 písm. g/ EP)
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.( § 57 ods. 2 EP)
Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.( § 58 ods. 1 EP)
Podľa § 135 ods. 1 O. s. p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa čl. II zákona č. 150/2004 Z. z. tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Z uvedeného rozhodnutia nie je možné zistiť, z čoho priznaná istina 1.539,90 eur pozostáva. V rozhodnutí sa uvádza, že ide o istinu, pričom zo zmluvy vyplýva, že bol poskytnutý úverový rámec v sume 829,85 eur s navýšením 806,88 eur pričom povinní zaplatili 96,83 eur. V tejto časti priznanej časti istine je rozhodnutie nejasné a nepreskúmateľné. Podľa čl. II. Zmluvy v jednotlivých dohodnutých splátkach je zahrnutá pomerná časť istiny úveru a pomerná časť dohodnutého príslušenstva /navýšenia/ úveru. Predmetné ustanovenie je svojou formuláciou a najmä výpočtom zložiek nákladov na úver zjavne nejasné, nezrozumiteľné a vystavuje tak spotrebiteľa značnej neistote, pokiaľ ide o celkovú výšku nákladov, ktoré má znášať a s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zákona ide o neprijateľnú podmienku.
Ďalším dôvodom, pre ktorý nie je možné vydať poverenie je rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou obchodných podmienok v čl. V. ods.1 Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Rozhodcovská doložka nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Povinný nemal možnosť si rozhodcovskú doložku vyjednať, nakoľko ju oprávnený vložil do Obchodných podmienok a to už i s výberom rozhodcovského súdu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka. Okresný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že táto je vedená na základe vyššie citovaného exekučného titulu, ktorá je nezákonná, priznáva plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a naviac toto je nevykonateľne.
Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov resp. konania proti nim.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu
V každom štádiu exekučného konania je súd povinný zaoberať sa tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Súd má prvú povinnosť skúmania pred vydaním poverenia a to preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a v prípade nesúladu u ktorejkoľvek z takýchto troch listín zamietnuť žiadosť vydanie poverenia; je celkom zrejmé, že podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) neexistuje prekážka, pre ktorú správne poverenie ani nemalo byť vydané (a pre ktorú je tak exekúcia neprípustná). Vzhľadom k tomuto sa v priebehu konania súd zaoberal tým, či prebiehajúca exekúcia je v súlade so zákonom. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní je súčasťou exekučného titulu, ktorý predstavuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, je aj zmluva, na ktorú sa rozsudok odvoláva, nemôže byť preto žiadnej pochybnosti o tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva (inak bez ohľadu na to, že zmluva spadá do režimu súkromnoprávnej sféry jej účastníkov a z hľadiska niekdajšieho členenia na právo procesné a hmotné do oblasti práva hmotného). Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože aj na exekučný súd (sprostredkovane cez ustanovenie § 251 ods. 4 O. s. p.) dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám (s tou výhradou, že ak už o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, je tu povinnosť súdu inak oprávneného si otázku vyriešiť ako predbežnú z vydaného rozhodnutia vychádzať). Exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, v ktorom je obsiahnutý právny záväzok povinného. V prípade predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodcovského rozsudku súd zistil, že táto obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorú súd považuje za neplatnú a ktorá sa týka ustanovení o úroku z omeškania (č. IV. Zmluvy). S poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 52 Občianskeho zákonníka. S dôrazom na túto skutočnosť potom považoval ustanovenie predmetnej zmluvy v článku IV ods.3- v časti upravujúcej zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek jednotlivej splátky vo výške 0,30% denne z celkovej dlžnej sumy, za bezvýhradne neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa pri tomto závere riadil presvedčením, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,30 % denne z dlžnej sumy, t.j. 109,50 % ročne, je neprimerane vysoká, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Vzhľadom k tomuto je zmluvná pokuta neprimerane vysoká ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť požičanú peňažnú sumu 829,85Eur (25.000,- Sk) + príslušný poplatok a úroky 806,88 eur (24.308,- Sk) a je v rozpore so zákonom, a teda podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je táto podmienka neplatná. Na základe týchto skutočností súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, na základe čoho ju zastavil. Súd o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Súdny exekútor bol vyzvaný dňa 03.02.2012 na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekučného konania, no na výzvu súdu nereagoval. Dňa 21.03.2012 bol opätovne súdny exekútor vyzvaný na vyčíslenie trov
exekúcie a predloženie exekučného spisu, s tým, že bol upozornený, že v prípade ak vyúčtovanie a spis nebudú v stanovenej lehote zaslané súdu, súd bude mať za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Keďže vyúčtovanie ani spis neboli exekútorom predložené v stanovenej lehote súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).