Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/152/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W. H., adresa trvalého pobytu: A. X. H. X/X, W., dátum narodenia: XX. A. XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Mesto Bytča, Námestie SR 1/1, Bytča, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77430-2/2019-BA zo dňa 9. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. -296 zo dňa 30. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. -296 zo dňa 30. marca 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 30. marca 2022, č. k. -296 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-1611735219-GC04/19 z 3. decembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie žalovaného č. 77430-2/2019- BA z 9. decembra 2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bol právny názor krajského súdu vyjadrený v závere bodu 18 napadnutého rozsudku, že „Ak žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (teda o vyrúbení penále) dňa 9.12.2019 (právoplatne 18.12.2019), bol oprávnený vyrúbiť penále už len za obdobie 1.12. - 4.12.2019, za ktoré obdobie bolo poistné splatné 08.01.2010. Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“. 2. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-1610767819-GC04/19 z 3. mája 2019 (ďalej len „skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) predpísal žalobcovi penále v sume 463,15 Eur za obdobie január 2009 až december 2009. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu (z dôvodu ktorého žalovaný skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie) vzniesol námietku premlčania. Následne prvostupňový správny orgán vyhodnotil žalobcom vznesenú námietku premlčania sčasti ako dôvodnú a podľa deviaty bod a o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) rozhodol tak, že žalobcovi predpísal za obdobie apríl 2009 až december 2009 (teda na rozdiel od skoršieho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu už nie za obdobie január až marec 2009) penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti

poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, spolu v sume 358,81 Eur. 3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho výrok zmenil tak, že text „december 2009“ nahradil textom „1. december 2009 až 4. december 2009“ a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej (v podstatnom pre rozhodovanie kasačného súdu v prejednávanej veci) opätovne vzniesol námietku premlčania, konkrétne vo vzťahu k právu na predpísanie penále s tým, že v prípade priznania dôchodku z mladosti by žiadne oneskorenie zaplatenia poistného nevzniklo. Uviedol, že nedefinuje premlčaciu dobu na pokuty a penále, ale len na pohľadávku, preto sa uvedená situácia riadi ustanovením , a to osobitným predpisom, čo je v danom prípade tri roky podľa v účinnom znení (ďalej len „“). 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách , a až 3, a a v rozhodnom znení a dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie. V úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 10) konštatoval, že podľa obsahu a povahy podania žalobcu posúdil podanie žalobcu zo 16. februára 2020 v spojení s jeho doplnením z 19. marca 2020 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa a nasl. a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. 6. Krajský súd (vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu) zdôraznil, že žalobca tak v administratívnom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní opakovane vznášal námietku premlčania voči tomu, aby mu Sociálna poisťovňa predpísala penále. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. januára 2018 a sp. zn. z 30. júna 2021, ktorých jadrovú časť (relevantnú pre posúdenie prejednávanej veci) v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval. Aplikujúc uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu na krajským súdom ustálený skutkový stav krajský súd uzavrel, že „ ... po preskúmaní rozhodnutí s poukazom na citovanú ustálenú rozhodovaciu prax musí teda konštatovať, že námietka žalobcu týkajúca sa uplynutia doby, v rámci ktorej bolo možné žalobcovi predpísať penále za nesplnenie povinnosti uhradiť poistné riadne a včas, je dôvodná, čo je primárnym a hlavným dôvodom, na základe ktorého správny súd prikročil k zrušeniu napadnutých rozhodnutí podľa pre nesprávne právne posúdenie lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť žalobcu za protiprávne konanie. Ďalšími námietkami žalobcu o nepriznaní invalidného dôchodku nebolo preto potrebné sa vecne zaoberať; správny súd ich len v krátkosti hodnotí ako nesúvisiace s vecou.“. 7. O trovách rozhodol krajský súd podľa tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) nesúhlasí so záverom krajského súdu, že „výraz premlčanie fakticky znamená preklúzia práva“, pričom má za to, že sa tým popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú podľa žalovaného dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať; (ii) tvrdil, že právo predpísať poistné nie je „prekluzívnym ustanovením“ a teda „premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania“; (iii) poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2020, v ktorom tento uzavrel, že „ ... právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt...“ a z ktorého zároveň vyplýva, že námietku premlčania je potrebné vzniesť v konaní pred správnym orgánom; (iv) poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. z 30. marca 2022, ktorým senát postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. Ďalej dodal, že mu nie je zrejmé, prečo sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou, či je Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti alebo nie, keďže žalobca námietku premlčania v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol a následne žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí na túto námietku reagoval. 9. Žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu (krajskému súdu) na ďalšie konanie.

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 24. júna 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu; (ii) uviedol, že „ ... od samého začiatku a navždy budem vznášať námietku premlčania a trvať, žiadať, že vymáhanie penále žalovaného (Sociálnej poisťovne) je premlčané, preto je to protiprávne, nezákonné a je to nedovolené obohatenie“; (iii) zároveň požiadal o ustanovenie „ ... kolúzneho procesného opatrovníka v celej tejto veci sp. zn. až do jej definitívneho právoplatného skončenia celej tejto veci ...“. 11. Krajský súd uznesením č. k. -406 z 30. novembra 2022 ustanovil žalobcovi mesto Bytča za procesného opatrovníka. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2022. 12. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 21. decembra 2022 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 14. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom pre takýto postup krajského súdu bol ním vyjadrený názor, že „Ak žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (teda o vyrúbení penále) dňa 9.12.2019 (právoplatne 18.12.2019), bol oprávnený vyrúbiť penále už len za obdobie 1.12. - 4.12.2019, za ktoré obdobie bolo poistné splatné 08.01.2010. Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“. 17. Z opisu materiálnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pre rozhodnutie krajského súdu vo veci má zásadný význam (i) charakter lehoty podľa („Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“), a to konkrétne, či ide o premlčanie alebo o preklúziu; (ii) posudzovanie plynutia zákonnej lehoty ustanovenej v z pohľadu, či je relevantné, aby bolo premlčanie namietané v priebehu administratívneho konania, resp. aký vplyv má na plynutie premlčacej lehoty právoplatné skončenie správneho konania a nakoniec (iii) či ide v prejednávanej veci o správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa a nasl. . Krajský súd (čo sa týka prvej vyššie označenej skutočnosti), rozhodujúc v prejednávanej veci, vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. z 25. januára 2018, kde tento o. i. uzavrel, že „Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.“. Zároveň dospel krajský súd (čo sa týka druhej vyššie označenej skutočnosti) k záveru, že „Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“. Čo sa týka tretej vyššie označenej skutočnosti, krajský súd správnu žalobu žalobcu vyhodnotil ako správnu žalobu vo veci správneho trestania. 18. Ako ostatne uviedol aj žalovaný v kasačnej sťažnosti, posúdenie charakteru lehoty podľa bolo rozhodné pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 19. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2023. Týmto rozsudkom dal veľký senát odpoveď na všetky tri relevantné otázky sumarizované v bode 17 vyššie. V jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania, resp. preklúzie ustanovením Z.

z.. V podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. . V ďalšom rozsudku sp. zn. z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. z 30. júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. ). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu. Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. , ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od Daňového poriadku (č. ) a Colného zákona (č. ), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej. 20. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“. 21. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len

čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.“. 22. V súvislosti s otázkou možného posudzovania správnej žaloby žalobcu ako žaloby vo veci správneho trestania najvyšší správny súd poukazuje na záver veľkého senátu, ktorý uviedol, že „Podľa veľkého senátu kasačného súdu však riešenie tejto otázky vo výsledku nie je potrebné, pretože podľa správneho výkladu konanie o predpísaní penále podľa nemožno považovať za správne trestanie.“. 23. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu ( ), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa a zároveň z opačného (kolidujúceho) právneho názoru týkajúceho sa prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Tieto skutočnosti (ktoré boli jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý uzavrel, že „ ... nepostačuje, ak v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. 24. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 25. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie. 26. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ). 27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.