Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ L. I., V. M. Č.. XX, X. B. - M., 2./ U. G., V. Z. Č.. XXX, T. P., 3./ C.. C. D., V. Ž. Č.. XXX, U., Č. E., všetci v zastúpení JUDr. Zuzanou Bejdovou, advokátkou v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30 , proti odporcom : 1./ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, 2./ Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, 3./ Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 19. septembra 2011 č. k. -178 v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1./, 2./, 3./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd zaviazal odporcov 1./, 2./ 3./ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatenia súm a to navrhovateľovi 1./ sumy 1.344,35 €, t.j.40.500,-Sk, navrhovateľovi 2./ sumy 11.604,59 €, t.j 349.600,-Sk, navrhovateľovi 3./ sumy 3.239,73 €, t.j. 97.600,-Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, za ktorú odporca ako štát zodpovedá v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcom 1./, 2./, 3./ nepriznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi

V záhlaví rozsudku prvostupňový súd označil ako navrhovateľov aj Š.Z. U., L. U., U. U., keď konanie o ich návrhoch bolo uznesením č.k. zo dňa 24.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2011, zastavené. Vzhľadom na uvedené boli v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku účastníkmi konania na strane navrhovateľov len navrhovatelia 1./, 2./, 3./ ako sú označení v záhlaví rozsudku odvolacieho súdu.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami zák. č. 5/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keď poukázal na podmienky vzniku zodpovednosti za škodu ustanoveniami , , 3 SR, ustanoveniami , , , o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ustanoveniami , o kolektívnom investovaní, keď uviedol, že v prejednávanej veci mohol odporca 2./ pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom,

a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť nebolo v právomoci odporcu 2./ zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu 2./ založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Prvostupňový súd poukázal na to, že SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo čo im zákon neukladá a preto podľa týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmluvy o pôžičke či tichom spoločenstve. A teda v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie, keď pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by odporcovia zakázali nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva (úrokov, podielov na zisku).

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 1.1.2000 (účinnosť zákona) do 1.11.2000 (účinnosť o Úrade pre finančný trh) bola daná kompetencia odporcu 2./ podľa od.s 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona () bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom () a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest, spol s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti.

Vo vzťahu k odporcovi 1/ navrhovatelia poukázali na ustanovenia , , , poukazovala na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným v trestnom konaní, (ďalej len „“) ukladá v trestnom konaní, ktoré je konaním podľa ( ). Z návrhu však nevyplýva, konkrétne v akej veci mal začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení postupu ich konania a ani kedy mali podľa nich začať konať a to tak, aby opomenutie ich činnosti predpísaným spôsobom bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny úradný postup. Navrhovatelia neuvádzali žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca 1./ preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti, a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v priamej príčinnej súvislosti, s ktorým uzatvorila navrhovateľka zmluvy o tichom spoločenstve, o pôžičke a vložila tak na ich základe do nebankového subjektu svoje peňažné prostriedky. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľom tým, že uzatvorili zmluvy, ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia nebankového subjektu, na podnikaní ktorého dokonca ako tichý spoločník mal účasť a nie v dôsledku postupu či nečinnosti . Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať, či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Vo vzťahu k odporcovi 3./ prvostupňový súd uviedol, že rovnako ako odporca 2./ s poukazom na kompetencie štátu v súlade so o kolektívnom investovaní, nebolo v jeho kompetencii vykonávať dohľad nad činnosťou obchodných spoločností, ktorá nevykazovala znaky kolektívneho investovania.

Odporcovia za škodu nezodpovedajú ani podľa Obč.zák., pretože porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa Porušenie prevenčnej povinnosti zakotvenej v ust. Obč.zák. má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa Obč.zák., ktorá je však vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa prvá veta a úspešným odporcom 1./, ./, ./, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia, ktorým žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhom v celom rozsahu vyhovel. Vo svojom odvolaní uviedli, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyložil právne normy upravujúce činnosť a pôsobenia odporcov v kontexte uplatňovaného nároku. Ich nárok vyplýva zo samostatnej právnej normy - o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a oni v konaní preukázali : nesprávnosť úradného postupu odporcov 1./ - 3./ vo forme dôsledného neplnenia a teda nekonania povinností delegovaných im o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR; vznik škody, ako ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére navrhovateľov a je objektívne vyjadriteľná peniazmi (vložené peniaze do zmlúv s nebankovými subjektmi); príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Odporca 2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Odporca 3./ rovnako navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že Národná banka Slovenska bola zákonom zriadená ako nezávislá centrálna banka, má samostatnú právnu subjektivitu, a teda nie je orgánom štát (Slovenskej republiky) a ani nemôže za Slovenskú republiku konať ako štátny orgán. Preto je jej označenie ako štátneho orgánu Slovenskej republiky ( v rozsudku súdu prvého stupňa, tiež v návrhu na začatie konania ) nesprávne. Uviedol, že ( ) bol zrušený ( pôvodne žalovaný odporca 3./ ) Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska počnúc 1. 1. 2006. Trval na tom, že Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektmi vykonávať dohľad v rámci platných o cenných papieroch, ktorý platil do konca roka 2001, žiadnym spôsobom nereguloval ani neobmedzoval činnosť nebankových subjektov. Činnosti nebankových subjektov sa netýkal ani o kolektívnom investovaní, keďže nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie. Rovnako sa na ne nevzťahoval ani o bankách, nakoľko nebankové subjekty nemali bankové povolenia. Odporca 3./ dodal, že každý orgán štátu má alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje.

Odporcovia 1./ sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu (bez ohľadu na zavinenie) a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Sú nimi 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. bližšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K

nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je bezdôvodný, nakoľko nie je daná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorá navrhovateľom vznikla tým, že obchodná spoločnosť B.M.G. Invest spol. s r.o., Južná trieda č. 93, Košice, nesplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke, o tichom spoločenstve. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia V súvislosti z uzatváraním zmlúv odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp. nemohli porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Navrhovatelia 1./, 2./ uzatvorili s nebankovým subjektom predmetné zmluvy o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení , navrhovateľ 3./ zmluvu o tichom spoločenstve v zmysle príslušných ustanovení , pričom tu ide o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne ( ). Na základe týchto zmlúv vznikol medzi navrhovateľmi a vyššie uvedenou obchodnou spoločnosťou súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Tu platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústav Slovenskej republiky). Štát mal v zmysle o kolektívnom investovaní, kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci sa však o kolektívne investovanie nejednalo, pretože vyššie uvedené obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. V danom prípade nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu podľa , ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu a preto odporcovia za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedali.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že v tomto konaní plne úspešným odporcom 1./, ./, ./ ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle absentoval návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.