Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/315/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o., „v konkurze", IČO: 36 814 148, so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342, zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom v Banskej Bystrici, Hurbanova 14A, proti odporkyni: U. D., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom u B. D., K. G., B. 5, o zaplatenie 247,19 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -131 z 13. septembra 2011 takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 247,19 eura voči odporkyni na to skutkovom základe, že táto 28.11.2000 uzavrela so spoločnosťou Drukos a.s. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos a.s. dodať odporkyni tovar špecifikovaný v tejto zmluve a záväzok zaplatiť spoločnosti Drukos a.s. sumu 13.476,- Sk. Navrhovateľ vymáhal od odporkyne zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to zo sumy 201,09 eura na čas od 16.11.2002 do 01.12.2003 v sume 226,61 eura, 167,90 eura na čas od 02.12.1995 do 27.01.2006, 134,71 eura na čas od 28.01.2006 do 17.02.2006, 101,32 eura na čas od 18.02.2006 do 17.03.2006, 68,33 eura na čas od 18.03.2006 do 27.04.2006 v sume 2,80 eura, 35,14 eura na čas od 28.04.2006 do 26.05.2006 v sume 1,02 eura a 16,60 eura na čas od 27.05.2006 do 22.02.2007 v sume 4,52 eura. Súd prvého stupňa takto rozhodol s poukazom na vykonané dokazovanie a na ust. , , , , . Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa sa do omeškania dostala so zaplatením peňažného dlhu právnemu predchodcovi navrhovateľa (keď tento bol v konečnom dôsledku platne postúpený navrhovateľovi), v sume 6.058,- Sk a to dňom 16.11.2002. Súd s poukazom na sa cítil byť viazaný platobným rozkazom Okresného súdu Komárno, č. k. -12, z 08.08.2005, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť túto istinu. Súd preto konštatoval, že odporkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy z 28.11.2000 a na nesplnenie tejto povinnosti dopadá ustanovenie článku I. ods. 4 zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa o dojednaní zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od začiatku omeškania až do zaplatenia. Súd posudzoval danú vec ako občianskoprávny vzťah, ktorý by neskôr po uzavretí zmluvy mal povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola do nášho právneho poriadku zavedená novelou účinnou od 01.04.2004. Právo dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom

na ust. 53 ods. 5 v platnom znení zo zákona neplatné a teda nemôžu v zmysle požívať právnu ochranu. Zmluvná podmienka, ktorou bola dojednaná zmluvná pokuta ročne 36,5 % je bezpochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto súd skúmal zmluvu z 28.11.2000 z hľadiska, či je v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže ovplyvniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Z takéhoto vzťahu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je pravda, že zmluva má odkaz na zmluvné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa, ale odporkyňa ako priemerný spotrebiteľ náležite vyhodnotiť tieto rozsiahle zmluvné podmienky nemohla, vzhľadom na ich rozsiahlosť a komplikovanosť štylizovania obsahu zmluvných podmienok. Dojednaná výška zmluvnej pokuty (ročne 36,5 %) je v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi, pretože neprimerane zvýhodňuje predávajúceho. Súd vyhodnotil všetky tieto skutočnosti a dospel k záveru, že zmluva uzavretá 28.11.2000 je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatný právny úkon podľa . Z absolútne neplatného právneho úkonu pre jej účastníkov vzniká len povinnosť podľa vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu, navrhovateľ si nemôže uplatniť ani právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním navrhovateľ. Mal za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s navrhovateľom prezentovanou argumentáciou hodnotenia celkovej primeranosti právneho vzťahu, z ktorého uplatnený nárok plynie a to najmä s poukazom na celkový charakter a okolnosti, ktoré tento právny vzťah prevádzali, ako aj nesprávne vec právne posúdil s poukazom na závery ustanovení Poukázal na skutočnosť, že ustanovenia tohto zákona je možné aplikovať aj na predmetnú zmluvu, nakoľko vzhľadom na samotný názov, obsah a povahu zmluvy doloženej do súdneho spisu je potrebné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu o nájme, ktorej súčasťou je kúpa predmetu zmluvy na splátky, nakoľko predmetná zmluva svojimi ustanoveniami nesporne smerovala práve k zamýšľanému prevodu vlastníckeho práva určitej hnuteľnej veci na nadobúdateľa. v , sleduje dosiahnutie cieľa, ktorý spočíva v odstránení nekalých spôsobov dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi prijateľnú kompenzáciu za to, že je jeho dlžník v omeškaní, a na strane druhej, aby bol spotrebiteľ chránený pred neprimeranou výškou týchto sankcií. Zákonodárca týmto spôsobom určil maximálnu výšku súhrnnú sankciu za omeškanie s platením peňažných prostriedkov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok. Ďalej poukázal na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR uvedenému vyššie, kde zákonodárca uvádza, že výška všetkých sankcií v prepočte na rok vyjadrená v percentuálnych bodoch nesmie byť vyššia ako 70,23 %. Z opačného pohľadu potom dospejeme k záveru, že ročný súhrn všetkých sankcií pri omeškaní odporcu je prijateľný, resp. primeraný až do výšky 70,23 % z omeškaného plnenia dlžníka ročne. K danému záveru zákonodárca dospieva v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola okrem sankcií zabezpečená aj ručením, teda plnenie tej istej povinnosti dlžníka bolo zabezpečené viacnásobne. Ak pri posudzovaní primeranosti, resp. prijateľnosti dojednania o výške zmluvnej pokuty pristúpime k jej porovnaniu v zmluve so súhrnom sankcií vo výške 70,23 % ročne, je výška zmluvnej pokuty 33,73 % nižšia, než je celkový primeraný súhrn sankcií vzťahujúcich sa na omeškania dlžníka. Pri uvážení skutočností, že zmluvy boli uzatvorené v období, kedy súčasťou právneho poriadku nebola taká právna norma, ktorá exaktným spôsobom limitovala výšku súhrnnú prijateľných sankcií dlžníka a tiež toho, že dojednanie o zmluvnej pokute v zmluvách neprekračuje dovolenú výšku súhrnných sankcií ani podľa nariadenia vlády účinného v súčasnosti, je navrhovateľ názoru, že výška zmluvnej pokuty, resp. dojednanie o nej je aj z tohto hľadiska v predmetnom prípade plne primerané a súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovateľ nesúhlasí so záverom, že rovnako tak, ako zmluvná pokuta aj úrok z omeškania plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a to najmä v podmienkach občianskeho práva, o to viac v podmienkach spotrebiteľských zmlúv, kde nie je možné dohodnúť si úrok z omeškania vo vyššom ako zákonnom rozsahu. Ak je potom potreba zabezpečenia peňažného plnenia na strane veriteľa väčšia a možnosť vzniku škody pri riadnom neplnení dlžníka prevyšuje zákonný nárok na úrok z omeškania, je prirodzené, že veriteľ v takomto postavení musí svoj záujem na riadnom peňažnom plnení dlžníka chrániť inštitútom zmluvnej pokuty. Zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Z toho vyplýva, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z

omeškania a zmluvnej pokuty v dôsledku čoho je dlžník v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok takú závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov má rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva. Súd prvého stupňa bližšie nekonkretizoval čo v konaní navrhovateľa vidí ako porušenie dobrých mravov, teda v zmysle uvedeného, porušenie určitých spoločenských, kultúrnych a morálnych pravidiel, ktoré porušenie by bolo tak závažné, že mu je v konečnom dôsledku potrebné odoprieť súdnu ochranu, ktorá mu v zmysle iných kogentných ustanovení právneho poriadku patrí. Navrhovateľ má za to, že uplatnená zmluvná pokuta bola v čase uzatvorenia zmluvy dojednaná v primeranom rozsahu a rovnako to možno zhodnotiť aj počas celého obdobia omeškania odporkyne s plnením jej zmluvne zabezpečenej povinnosti. Navyše, uplatňovanie tejto zmluvnej pokuty je plne v súlade s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta dojednaná v zmluve ako 0,01, % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou a to tak s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov ako aj okolnosti a podmienky, ktoré existovali v čase uzatvorenia zmluvy.

K podanému odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa , ktoré sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. ako vecne správny potvrdiť.

Úvahu súdu prvého stupňa z hľadiska skutkových a právnych záverov považuje odvolací súd za správnu s výnimkou toho právneho záveru súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil neplatnosť právneho úkonu - zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 28.11.2000 - z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.12.2000 vyplýva dojednanie medzi nimi ohľadom kúpy televízora s akontáciou 10 %, s cenou predmetu kúpy 9.490,-Sk, s nultou splátkou 1.348,-Sk a s 24 mesačnými splátkami po 506,-Sk. Na tomto skutkovom základe bolo súdom prijaté rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , kde bola odporkyňa platobným rozkazom zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.058,-Sk s 11 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2002 do zaplatenia.

V prejednávanej veci si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok z titulu zmluvnej pokuty, poukazujúc na Všeobecné obchodné podmienky (VOP) kúpnej zmluvy, na ktoré v kúpnej zmluve z 28.11.2000 poukazuje, že sú „neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky uvedené na druhej strane“.

Súd prvého stupňa v zásade platnosť dojednania o zmluvnej pokute a teda nedôvodnosť návrhu správne posúdil, keď mal za to, že sa jedná o neplatné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, berúc do úvahy všetky súvisiace okolnosti.

Odvolací súd naviac dodáva, že VOP nespĺňajú zákonom (, ) stanovené náležitosti, t. j. že došlo ku osobitnému zjednaniu VOP a teda aj zmluvnej pokuty medzi účastníkmi, keď iba samotné konštatovanie, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy, nestačí. Vôľa účastníkov dojednať zmluvnú pokutu takouto formou je nejasná, neurčitá, nespĺňa zákonom požadovanú písomnú formu.

Uvedenú kúpnu zmluvu je preto potrebné považovať za neplatnú v časti navrhovateľom uplatňovaného nároku z titulu zmluvnej pokuty i z hľadiska ust. .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a úspešnej odporkyni trovy tohto konania nepriznal, nakoľko sa svojho procesného práva výslovne vzdala.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a úspešnej odporkyni náhradu odvolacích trov nepriznal s poukazom na ust. , keď táto sa svojho procesného práva na náhradu trov konania výslovne vzdala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.