Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/32/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú J. E., nar XX.XX.XXXX, zastúpenú N. H. H., dieťa rodičov L. Z., bytom T., A. XX/X a A. E., bytom R. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2012, č. k. -25 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného na maloletú J. E. a vo výroku o zročnom výživnom p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 02.08.2011 č. k. -56 tak, že otcovi uložil povinnosť od 01.12.2011 prispievať na výživu mal. J. vo výške 87 eur mesačne a to tak, že už zročné zvýšené výživné za obdobie od 01.12.2011 do konca mesiaca februára 2012 vo výške 111 eur je povinný poukazovať matke maloletej do jedného mesiaca od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace, počnúc mesiacom marcom 2012, je otec povinný poukazovať matke maloletej vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oproti poslednému určeniu výživného došlo k výraznej zmene pomerov len na strane otca maloletej, ktorý je zamestnaný a namiesto príjmu z dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne má príjem zo závislej práce, ktorý po odpočítaní nákladov na dochádzanie do práce predstavuje približne 300 eur mesačne. K miernej zmene pomerov došlo na strane matky maloletej, ktorej priemerný príjem sa zvýšil z čiastky 411,79 eur na čiastku 454 eur. Výdavky na maloletú zostali v zásade na rovnakej úrovni ako pri poslednom určení výživného, pričom okrem bežných výdavkov na základné potreby má maloletá zvýšené výdavky na osobitné stravovanie a na výživové doplnky zmierňujúce následky jej ľahkej mozgovej dysfunkcie. Hendikep maloletej si okrem týchto výdavkov vyžaduje aj zvýšenú mieru starostlivosti zo strany matky. Rozhodujúcou zmenou oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom bolo zvýšenie príjmu otca maloletej. Vychádzajúc z tohto zvýšeného príjmu, súd zvýšil výživné z doterajších 50 eur mesačne na čiastku 87 eur mesačne. Pri takto určenom príjme zostane domácnosti otca maloletej, v ktorej žije so svojou matkou, čiastka približne 512 eur mesačne. V domácnosti matky a maloletej bude k dispozícii čiastka približne 541 eur mesačne. Takto určeným výživným bude preto v domácnosti otca a matky maloletej v zásade zabezpečená rovnaká životná úroveň. Preto súd návrhu na zvýšenie vyhovel sčasti zodpovedajúcej zvýšeniu výživného na sumu 87 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, keďže výživné vo vyššej sume by nebolo v schopnostiach otca maloletej. Proti zvýšeniu výživného neboli dôvodné námietky otca maloletej spočívajúce v tvrdeniach, že o prácu môže prísť už v apríli tohto roku a že možno očakávať zvýšenie príjmu matky maloletej. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd môže zohľadniť len také skutočnosti, ku ktorým došlo odo dňa zvýšenia výživného do dňa rozhodnutia súdu o jeho zvýšení.

Prípadná zmena pomerov účastníkov v budúcnosti môže byť zohľadnená len pri prípadnom ďalšom rozhodovaní o výživnom. V súvislosti so zvýšením výživného na čiastku 87 eur mesačne už zročné zvýšené výživné za obdobie od 01.12.2011 do konca mesiaca februára 2012 predstavuje čiastku 111 eur (87 eur - 50 eur x 3). Vzhľadom na to, že otec maloletej nemá vytvorené žiadne úspory, súd odložil vykonateľnosť tejto časti rozhodnutia na obdobie jedného mesiaca od doručenia rozsudku, keďže pri príjme otca maloletej možno od neho žiadať, aby takto zameškané výživné doplatil zo svojej najbližšej výplaty mzdy. Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace, počnúc mesiacom marcom 2012 je otec maloletej povinný poukazovať matke maloletej vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti o zvýšení výživného a o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol ho zmeniť tak, že v podstate návrh matky bude zamietnutý. Namietal, že v jeho mesačných výdavkoch súd prvého stupňa nezohľadnil, že prispieva na chod spoločnej domácnosti s matkou v 1 výdavkov na elektrinu, kúpu palivového dreva a brikiet. Ďalej tiež súd prvého stupňa nezohľadnil, že každá jeho výplata je menšia o 90 eur mesačne formou exekúcie. Žiadal platiť výživné vo výške 50 eur mesačne, nakoľko jeho životná úroveň je nižšia, ako sa uvádza v rozsudku.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca v podstate navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že otec neplatil výživné už v roku 2005, hoci bol riadne zamestnaný u Železníc Slovenskej republiky a z toho dôvodu mu boli nariadené zrážky zo mzdy. Začal žiť asociálne, neusporiadaným spôsobom života, stal sa z neho ťažký alkoholik, zlodej a neplatič výživného. Z dôvodu opakovaných krádeží a zanedbania výživy na dcéru bol viackrát odsúdený na výkon trestu. Pre absolútnu nespoluprácu mu bolo zrušené protialkoholické liečenie nariadené Okresným súdom. Uviedla, že otec má dlhy voči štátu - náhradné výživné, voči Mestu H. - neplatenie za byt na B. B. a voči Exekútorskému úradu v Prievidzi. Upozornila, že dcéra nemôže trpieť za spôsob života jej otca. To, že má exekučné zrážky zo mzdy v sume 90 eur, je len jeho vina. Ďalej poukázala na to, že v čase opakovaných pobytov otca vo väzbe v dome s p. E. žil jej syn H. E., ktorý sa o matku riadne staral a poberal na ňu aj opatrovateľský príspevok. Nevie, aká je situácia v skutočnosti a medzi koľkých ľudí sa delia náklady na bývanie a či niekto poberá príspevok štátu na opatrovanie zdravotne postihnutej matky, avšak súd si môže vyžiadať cez Obecný úrad vo R. a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. E. predmetné informácie. Ďalej poukázala na zdravotný stav dcéry, ktorý sa pomocou diétnych opatrení stabilizoval, toho času dcéra podstupuje lekárske vyšetrenie. Po nejakom čase zrejme bude liečená tak, aby sa jej problémy s cukrom vyriešili a bude liečená aj pomocou lieku, ale to je možné až po dovŕšení určitého veku. Určené výživné súdom prvého stupňa nepovažovala vôbec za nadštandardné a v dnešnej dobe za skôr nízke.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, ničím iným neprispieva na výchovu a potreby mal. J.. Všetky potreby maloletej musí znášať matka. V čase rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti nastala zmena pomerov predovšetkým na strane otca, ktorý namiesto dávok v hmotnej núdzi sa zamestnal. Výživné určené súdom prvého stupňa považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam otca.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o zročnom výživnom) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Preskúmavané rozhodnutie korešponduje s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu v totožných

prípadoch. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. .

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.04.2011 č. k. -40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.08.2011 č. k. -56 nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J.. V porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2011 došlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62 eur mesačne a v súčasne dobe je otec zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 346,02 eur. Matka maloletej v čase poslednej úpravy výživného dosahovala čistý mesačný priemerný príjem 411,79 eur, v súčasnosti dosahuje čistý mesačný priemerný príjem vo výške 454 eur. S prihliadnutím na takto zistené pomery oboch rodičov, zvýšené životné náklady maloletej J., ktorá má naviac zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené finančné náklady, súd prvého stupňa postupoval správne, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 87 eur mesačne. Námietky otca, uvádzané v odvolaní, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné v súdom stanovenej výške, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ otec poukazoval na výdavky na chod spoločnej domácnosti s jeho matkou, odvolací súd poukazuje na to, že tieto výdavky má každá rodina, ktorá musí platiť za elektrinu, kúrenie a podobne. Ani ďalšia námietka neobstojí, že má menšiu výplatu o 90 eur, nakoľko sú mu vykonávané zrážky zo mzdy na exekúciu, keď výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.

Súd prvého stupňa, riadiac sa ustanoveniami Zákona o rodine (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3), dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol správne o zvýšení výživného, ako aj o jeho účinnosti.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o zročnom výživnom podľa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .