Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-18-2023.pdf
PDF · 101.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného spoločnosťou: Nosko & partners advokátska kancelária, s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 680 107, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, o zaplatenie 8.292,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. novembra 2022, č.k. 28Csp/200/2021-163, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.292,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.263,92 eur od 17.3.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.957,96 eur od 29.8.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,36 eur od 30.12.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 26 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za dodávku elektriny a služieb s tým spojených. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 17.12.2018 zmluvu o združenej dodávke elektriny s odberným miestom EIC: 24ZZS30239070008, adresa D. XXX, C.. Zmluva je s poukazom na § 52 OZ spotrebiteľská, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V rámci prieskumnej činnosti súd nezistil neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodával žalovanému elektrinu, pričom z predloženej vyúčtovacej faktúry č. 1000012401 vyplýva, že za obdobie od 20.2.2019 do 21.2.2020 vznikol žalovanému nedoplatok vo výške 6.263,92 eur (pri
zohľadnení preddavkových platieb vo výške 670 eur), z vyúčtovacej faktúry č. 100032094 vyplýva, že za obdobie od 22.02.2020 do 10.08.2020 vznikol žalovanému nedoplatok za odber elektriny vo výške 1.957,96 eur (pri zohľadnení preddavkových platieb vo výške 134 eur), vyúčtovacej faktúry č. 100045972 vyplýva, že za obdobie od 11.8.2020 do 9.12.2020 vznikol žalovanému nedoplatok za odber elektriny vo výške 70,36 eur. Z listinného dôkazu - vyjadrenie k reklamácii zo dňa 27.3.2020 mal súd jednoznačne preukázanú oprávnenosť fakturácie za spotrebovanú elektrinu vo výške 6.263,92 eur, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný žalovaný, uznaním dlhu a podpisom dohody o splátkach, predmetom ktorých bola práve žalovaným namietaná faktúra č. 1000012401 vo výške 6.263,92 eur. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v súvislosti s poruchou elektromera a jeho následnou výmenou, táto je v tomto prípade neúčinná s poukazom na uvedený listinný dôkaz (vyjadrenie k reklamácii) a skutočnosť, že porucha a výmera elektromera nastali až viac ako 3 mesiace po zúčtovacom období, za ktoré bola žalovaným namietaná faktúra vystavená (k čomu malo dôjsť 21.4.2020). Súd mal tak preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku vo výške 6.263,92 eur. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 1.957,96 eur a sumy 70,36 eur, žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné. Nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil žalobcovi za dodanú elektrinu, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka E. E., ktorej výsluch navrhol žalovaný, nakoľko neuviedol, čo malo byť výpoveďou preukázané. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa úspešnosti v spore. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní úspech, neúspech mal len v nepatrnej časti, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že uplatňovanú pohľadávku zo strany žalobcu považuje za neopodstatnenú a neodôvodnenú. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. V odvolaní žalovaný namieta, že faktúru za združenú službu dodávky a distribúciu elektriny vo výške 6.263,92 eur reklamoval dňa 09.03.2020, kedy zaslal aj reklamačný list predmetnej spoločnosti, keďže je súkromná osoba žijúca v rodinnom dome a spotreba, ktorá bola vypočítaná nezodpovedá reálnej spotrebe elektrickej energie jedného rodinného domu. Po jeho reklamácií daná spoločnosť vôbec fundovane a objektívne neprehodnotila a zároveň nepreskúmala ani správnosť takto nameranej hodnoty spotreby energie. Žalobca nepoprel, že elektromer bol pokazený. Žalovaný má za to, že sú porušené jeho spotrebiteľské práva. Žalovaný doložil kópiu Oznámenia o vykonanej práci pracovníka ZSDIS, kde za jeho prítomnosti vykonal na odbernom mieste žalovaného kontrolu elektromera, kde do oznámenia uviedol nasledovné: Druh práce: kontrola elektromera, Výmena elektromera, Dôvod výmeny prístroja: porucha prístroja Odpočet: Nemožno odčítať, Poznámka o vykonanej práci: Zhoretý elektromer, výmena. Pracovník ZSDIS žalovanému slovne oznámil pri výkone práce, že starý zhorený elektromer pôjde automaticky na laboratórnu kontrolu, ktorú vykoná ZSDIS. Na základe tohto oznámenia od pracovníka ZSDIS a po nasledujúcej telefonickej konzultácií s pracovníčkou na zákazníckej linke ZDSIS a emailovej komunikácií ČEZ Slovensko, a.s., sa rozhodol svoju požiadavku úradnej skúšky elektromeru nerobiť. Žalovanému pracovníčka ČEZ Slovensko a.s., mailom uviedla skutočnosti, že úradná skúška stojí 120,- eur, odporučili mu ešte prekontrolovanie elektroinštalácie elektrikárom, revíznym technikom, ktorého si však bude musieť zabezpečiť sám. Technik distribúcie zisťuje, kontroluje len stav elektromera (ELM), pripojenie pred ELM a pri ňom takáto kontrola bola vykonaná aj u Vás. Čo je však zapojené za ELM, to distribútor nekontroluje - to si musí vlastník nehnuteľnosti zabezpečiť sám. Následne z tohto dôvodu a tvrdenia pracovníka ZSDIS o automatickom zaslaní elektromeru na laboratórnu kontrolu, ktorú vykoná ZSDIS sa žalovaný rozhodol, že nebude uhrádzať túto skúšku nakoľko by mu vznikli ďalšie náklady a teda nechá urobiť odbornú laboratórnu skúšku ZSDIS, ktorá to po tvrdení ich pracovníka v takýchto prípadoch vykonáva sama automaticky. Následne po odchode pracovníka ZSDIS nový elektromer zas zhorel, o čom informoval dodávateľa ČEZ Slovensko emailovou formou, kde doložil aj fotodokumentáciu a doklad od pracovníka ZSDIS o výmene elektromeru. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje tvrdenia v rozhodnutí, kde sa uvádza, že pri výkone práce pracovníka ZSDIS sa uvádza, že pracovníci ZSDIS vykonali kontrolu merania za prítomnosti žalovaného a zistili, že elektromer je funkčný a reaguje správne. Zaznamenali reálny stav VT 256715 kWh, ktorý nadväzuje na posledný vyúčtovaný stav a jedná sa o ubytovacie zariadenie. Z uvedeného žalovanému nie je jasné, od kedy majú pracovníci ZSDIS oprávnenie na určenie druhu stavby a popis stavby a vyhlásiť načo sa stavba využíva, že ide o ubytovacie zariadenie. Túto právomoc majú úplne iné na to určené úrady a preto priložil kópiu listu vlastníctva, na ktorom sa odberné miesto nachádza uvedené ako rodinný dom.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa stotožňuje v plnom rozsahu a má za to, že svoj nárok riadne preukázal.
6. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný (odvolacia replika) a uviedol, že žalobca svoj nárok riadne nepreukázal. Žalobca ako dodávateľ si riadne neplnil svoje povinnosti voči žalovanému ako spotrebiteľovi.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie faktúr za dodávku elektriny.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V záujme vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po vystavení faktúry č. 1000012401 zo dňa 02.03.2020 vo výške 6.263,92 eur za dodávku elektriny, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, žalovaný listom zo dňa 09.03.2020 (č. l. 36) túto faktúru reklamoval z dôvodu, že nie je možná spotreba elektriny v takom rozsahu v rodinnom dome. Na túto reklamáciu reagoval žalobca listom zo dňa 27.03.2020 (č. l. 158) – Vyjadrenie k reklamácii s tým, že dňa 27.03.2020 (t.j. 18-ty deň po podaní reklamácie) vykonali kontrolu merania za prítomnosti žalobcu a zistili, že elektromer meria správne a je funkčný. Z uvedeného dôvodu reklamácia nebola uznaná. Vykonanie tejto kontroly žalovaný nijako nespochybnil, ani nepredložil dôkaz o tom, že by namietal postup pracovníkov žalobcu pri výkone kontroly. Až následne, dňa 23.04.2020 (t.j. necelý mesiac po vykonaní kontroly elektromera) došlo k výmene elektromera, z dôvodu, že elektromer bol zhorený (č.l. 35). Z pohľadu odvolacieho súdu je zrejmé, že za zúčtovacie obdobie od 20.02.2019 do 21.02.2020, ktoré predchádzalo kontrole elektromera dňa 27.03.2020, výsledkom ktorej nebolo zistené žiadne poškodenie elektromera, žalovaný nepreukázal, že by elektromerom boli namerané nesprávne hodnoty. Pokiaľ až následne, po kontrole elektromera, teda v období od 28.03.2020 do 23.04.2020 došlo k zhoreniu elektromera, táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť merania pred vykonaním kontroly dňa 27.03.2020, teda aj za vyúčtovacie obdobie (20.02.2019 – 21.02.2020). Odvolací súd považuje za významnú aj tú skutočnosť, že dňa 26.05.2020 (teda približne mesiac po tom, ako došlo k zhoreniu elektromera), žalovaný podpísal listinu – Uznanie záväzku a dohoda o splátkach záväzku, ktorou uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalobcu vo výške 6.263,92 eur (faktúra č. 1000012401 zo dňa 02.03.2020).
11. Uznanie dlhu (§ 558 OZ) plní funkciu zabezpečovacieho inštitútu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Funkcia inštitútu uznania dlhu spočíva aj v odstránení nejasností alebo dokonca spornosti v existujúcom právnom vzťahu. Uznanie dlhu je dôkazným prostriedkom v prípadnom spore o existencii dlhu, avšak v prípade existencie iných dôkazov možno takéto uznanie vyvrátiť dôkazom opaku. Žalovaný však v konaní nepreukázal takú skutočnosť, že by namerané hodnoty elektromera neboli správne, alebo že by nastala akákoľvek skutočnosť, ktorá by mala za následok zmenu alebo zánik dlhu. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadnu zmienku z akého dôvodu uznal pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky, ak nesúhlasil so správnosťou merania elektromera.
12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že došlo k porušeniu jeho spotrebiteľských práv, odvolací súd konštatuje, že žalovaný nešpecifikoval v čom toto porušenia malo spočívať, ani akým spôsobom k nemu došlo. Žalovaný uviedol len to, že žalobca objektívne neprehodnotil a nepreskúmal správnosť nameranej hodnoty spotrebovanej energie a nepoprel, že elektromer bol pokazený. Tu odvolací súd opakuje, že žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorou by namietal postup pracovníkov pri výkone kontroly elektromera dňa 27.03.2020. K zhoreniu elektromera došlo až v období od 28.03.2020 do 23.04.2020, pričom elektrometer bol vymenený, jediné obdobie, kedy teda preukázateľne elektromer nemusel namerať správne hodnoty je len časové obdobie od 28.03.2020 do 23.04.2020, avšak toto obdobie do zúčtovacieho obdobia faktúry č. 1000012401 nespadá.
13. Ďalej žalovaný namietal, že nebola vykonaná kontrola elektromera, lebo bol uistený o tom, že elektromer pôjde na laboratórnu kontrolu automaticky, preto sa rozhodol o úradnú skúšku nežiadať. Z mailovej komunikácie predloženej žalovaným vyplynulo, že hoci bol upovedomený o tom, že úradná skúška stojí 120,- eur, najskôr elektromer bude skontrolovaný pracovníkom distribúcie a v prípade, že zákazník bude ďalej žiadať aj úradnú skúšku a bude zistená chyba väčšia ako povoľuje zákon o metrológii, všetky náklady vynaložené na skúšku budú hradené distribútorom. Žalovaný sa však rozhodol nežiadať o úradnú skúšku, hoci by náklady v prípade zistenia chyby elektromera hradil distribútor a nie žalovaný. Navyše, žalovaný následne uznal samotnú pohľadávku uznal čo do dôvodu a výšky, preto sa odvolaciemu súdu javia námietky žalovaného ako účelové.
14. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že ak pracovníci žalobcu pri kontrole elektromera uviedli, že ide o ubytovacie zariadenie, nemajú oprávnenie na určenie druhu stavby, v tomto smere je potrebné dať za pravdu odvolateľovi. Určenie druhu stavby bezpochyby patrí do kompetencie štátnych stavebných orgánov a orgánov na úseku katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, na aký účel je stavba žalovaného, v katastri nehnuteľností evidovaná ako rodinný dom, skutočne využívaná. Pokiaľ by aj stavba bola užívaná výlučne rodinou žalovaného (3 osoby), táto skutočnosť nemá nijaký vplyv na nameraný odber elektriny, pričom z dokazovania, ako aj záverov súdu prvej inštancie, nevyplynula nesprávnosť nameraného odberu.
15. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, ktorý bol predmetom faktúr č. 100032094 a č. 100045972, odvolateľ nijako nenamietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, na podklade ktorých žalobe v tejto časti vyhovel. Navyše, ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalovaný uvedené faktúry reklamoval, alebo akokoľvek namietal správnosť fakturovanej sumy. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné, preto s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).